Preskočiť na obsah

Ruština

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ruský jazyk)
Ruština
(Русский язык)
ŠtátyRusko a veľa susedných krajín
RegiónVýchodná Európa a Ázia
Počet hovoriacich260 miliónov
Poradie7
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
Písmocyrilika (ruská abeceda)
Postavenie
Úradný jazykRusko Rusko
Bielorusko Bielorusko
Kazachstan Kazachstan
Kirgizsko Kirgizsko
OSN jeden zo 6 jazykov OSN
Spoločenstvo nezávislých štátov SNŠ
RegulátorRuská akadémia vied
Jazykové kódy
ISO 639-1ru
ISO 639-2rus
ISO 639-3rus
Wikipédia
Adresaru.wikipedia.org
PomenovanieВикипедия, свободнaя энциклопедия
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Základné frázy jazyka Ruština
ÁnoДа (Da)
NieНет (Ňet)
MožnoВозможно (Vazmožna)
AhojПривет (Privet) – privítanie
Здравствуй(те) (Zdrastvuj(ťe))- privítanie (dobrý deň)
Пока (Paka) – rozlúčka
DovideniaДо свидания (Dasvidaňja)
ĎakujemСпасибо (Spаsibа)
PrepáčteИзвините (Izviniťe)
Hovoríš po rusky?Ты говоришь по-русски? (Ty gavariš pa ruski?)
Ľúbim ŤaЯ люблю тебя (Ja ľubľu ťibja)
Všeobecná deklarácia ľudských práv
Все люди рождаются свободными и равными в своем достоинстве и правах. Они наделены разумом и совестью и должны поступать в отношении друг друга в духе братства.

Ruština (staršie: veľkoruština; po rusky: русский язык, Prehrať russkij jazyk) je východoslovanský jazyk a zároveň najpoužívanejší slovanský jazyk. Je úradným jazykom v Rusku, Bielorusku, Kazachstane a Kirgizsku. Je jedným zo šiestich úradných jazykov OSN, jedným z dvoch úradných jazykov Medzinárodnej vesmírnej stanice. Po angličtine je druhým najpoužívanejším jazykom na internete. Je hlavným úradným jazykom SNŠ.

Výrazné stopy zanechal v ruskom jazyku cirkevnoslovanský jazyk, ktorý bol v Rusku pôvodným spisovným jazykom, a ktorého funkcie postupne preberala vznikajúca spisovná ruština.

Novodobý spisovný ruský jazyk sa utváral od 18. storočia.

Zhruba do polovice 20. stor. pojem ruština (reps. ruský jazyk) často zahŕňal okrem toho, čo sa dnes označuje ako ruština (veľkoruština) aj to, čo sa dnes označuje ako ukrajinčina, rusínčina, bieloruština.[1][2]

Výslovnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Má tzv. plnohlasie (волос volos – „vlas“), č, ž za tj, dj (свеча sveča – „svieca“), ’a, u za staré nosovky (пять pjať, рука ruka – „päť“, „ruka“), o, e za jery v silných pozíciách (день deň, сон son – „deň“, „sen“), má rozvinutú párovú mäkkosť spoluhlások a redukciu neprízvučných samohlások.

Prízvuk je voľný a pohyblivý.

V minulom čase nepoužíva pomocné sloveso (я брал ja bral), v prítomnom čase nepoužíva sponu (брат дома brat doma).

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ruská cyrilika

Ruština sa zapisuje pomocou cyriliky. Súčasná ruská abeceda obsahuje 33 znakov.[3] V tabuľke sú uvedené veľké písmená a ich výslovnosť v medzinárodnej fonetickej abecede (IPA):

А
/a/
Б
/b/
В
/v/
Г
/ɡ/
Д
/d/
Е
/je/
Ё
/jo/
Ж
/ʐ/
З
/z/
И
/i/
Й
/j/
К
/k/
Л
/l/
М
/m/
Н
/n/
О
/o/
П
/p/
Р
/r/
С
/s/
Т
/t/
У
/u/
Ф
/f/
Х
/x/
Ц
/ts/
Ч
/tɕ/
Ш
/ʂ/
Щ
/ɕː/
Ъ
/-/
Ы
/ɨ/
Ь
/ʲ/
Э
/e/
Ю
/ju/
Я
/ja/

Najdôležitejšie frázy

[upraviť | upraviť zdroj]

(prízvuk je tu vyznačený dĺžňom)

  • Добрый день (Dóbryj ďeň) - Dobrý deň
  • Добрый вечер (Dóbryj véčer) - Dobrý večer
  • Здравствуй(те) (Zdrástvuj(ťe)) - Dobrý deň/večer/ráno, Vitaj(te)
  • Пока (Paká) - Dovi, Maj sa, Ahoj
  • Извини(те) (Іzviňí(ťe)). - Prepáč(te)
  • Как вас зовут (Kak vas zavút)? - Ako sa voláte?
  • Меня зовут (...) (Мiňá zаvút (...)) - Volám sa (...).
  • Пожалуйста (Pažálsta) - Prosím.
  • Скажите пожалуйста, где туалет? (Skažíťe pažálsta, gďe tuaľét?) - (Povedzte) prosím Vás, kde je (tu) záchod?
  • Мост (Most) - Most
  • Гора (Gará) - Hora

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ruský jazyk. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel III. N – Ž. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 148.
  2. Russische Sprache. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 17. Leipzig 1909, S. 288-289.
  3. Lingea s.r.o.. Gramatika súčasnej ruštiny. [s.l.] : Lingea s.r.o., 2013. Dostupné online. ISBN 9788081450495.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ruština
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Ruština

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]