Slovensko na olympijských hrách

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Slovensko sa zúčastňuje olympijských hier od roku 1994, kedy sa prvýkrát predstavilo na Zimných olympijských hrách 1994 v Lillehammeri, na Letných olympijských hrách štartovalo prvý raz v Atlante 1996. Pred vznikom samostatného Slovenska sa zúčastňovali slovenskí športovci olympijských hier vo výpravách Uhorska (1896 – 1912) a Česko-Slovenska (1920 – 1992).

Medailisti z Letných olympijských hier[upraviť | upraviť zdroj]

Éra Uhorska (1896 – 1912)[upraviť | upraviť zdroj]

Olympijské zlato Olympijské striebro Olympijský bronz
3
6
3

Na prvých novovekých olympiádach štartovali rodáci zo Slovenska pod vlajkou Uhorska. Hneď prvé olympijské hry 1896 v Aténach priniesli medailové umiestnenie, atlét Alojz Szokol z Hronca[1] obsadil v behu na 100 metrov tretie miesto. Najúspešnejším uhorským olympionikom sa stal plavec Zoltán Halmaj z Dúbravy, na troch olympiádach získal 2 zlaté, 4 strieborné a 1 bronzovú medailu. Olympijským víťazom sa stal aj strelec Alexander Prokopp, rodák z Košíc. K celkovej medailovej bilancii Uhorska (11-11-8) prispeli slovenskí športovci viac ako tretinou cenných kovov (3-6-3).

Olympijské zlato Zlato

Olympijské striebro Striebro

Olympijský bronz Bronz

Éra Česko-Slovenska (1920 – 1992)[upraviť | upraviť zdroj]

Olympijské zlato Olympijské striebro Olympijský bronz
7
9
10

Počnúc olympijskými hrami 1920 reprezentovali slovenskí športovci spoločný štát Čechov a Slovákov Česko-Slovensko. Hoci spočiatku bolo zastúpenie Slovákov v česko-slovenských výpravách minimálne, postupne ich počet narastal a prišli aj prvé úspechy v podobe cenných kovov. Prvé medaily, obe strieborného lesku získali na olympijských hrách 1936 v Berlíne zápasník Jozef Herda v gréckorímskom štýle a gymnastka Matylda Pálfyová v súťaži družstiev. Prvým olympijským víťazom sa stal boxer Július Torma v Londýne 1948, o štyri roky neskôr v Helsinkách 1952 ho napodobnil ďalší pästiar Ján Zachara. Ďalšími, olympijským zlatom ovenčenými Slovákmi boli veslár Pavel Schmidt (1960), cyklista Anton Tkáč (1976) a futbalisti Stanislav Seman a František Kunzo (1980). Najúspešnejšie si slovenskí športovci počínali na olympijských hrách 1988 v Soule, boli to jediné Hry, na ktorých získali Slováci dve zlaté medaily a zároveň jediné olympijské hry, kde boli úspešnejší ako českí športovci. [2] Z troch zlatých medailí vybojovali Slováci dve, atlét Jozef Pribilinec triumfoval v chôdzi na 20 km a Miloslav Mečíř vyhral tenisový turnaj pri obnovenej olympijskej premiére "bieleho športu" po 64 rokoch. Miloslav Mečíř pridal k zlatu z dvojhry ešte bronz zo štvorhry a rovnaký kov získal aj zápasník Jozef Lohyňa. Zaujímavosťou je, že aj tretí zlatý medailista strelec Miroslav Varga mal po otcovi tiež slovenský pôvod a strieborný oštepár Jan Železný pôsobil v tom čase v Dukle B. Bystrica. Najpočetnejšie zastúpenie mali slovenskí športovci v česko-slovenskej výprave v Barcelone 1992. Posledných Hier v spoločnom česko-slovenskom drese sa zúčastnilo 71 športovcov zo Slovenska, no k medailovému zisku neprispeli.

Olympijské zlato Zlato

Olympijské striebro Striebro

Olympijský bronz Bronz

Éra samostatného Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

Olympijské zlato Olympijské striebro Olympijský bronz
9
12
7

Po zimnej premiére v Lillehammeri 1994 sa samostatná Slovenská republika prvý raz predstavila aj na letných olympijských hrách 1996 v Atlante, kde športový svet oslávil storočnicu novovekých olympijských hier. Na otvárací ceremoniál nastúpila výprava 71 športovcov pod slovenskou vlajkou v rukách zápasníka Jozefa Lohyňu, ktorý plnil túto čestnú úlohu aj v Barcelone 1992. Prvú medailu, bronzovú vystrieľal Jozef Gönci v ľubovolnej malokalibrovke 25. júla 1996, historické prvé zlato získal o dva dni neskôr 17-ročný Michal Martikán vo vodnom slalome, ktorý v Atlante odštartoval svoju obdivuhodnú olympijskú kariéru. Medailovú zbierku skompletizoval v posledný deň olympiády kanoista Slavomír Kňazovický.

V Sydney 2000 sme získali päť medailí, všetky sa zrodili na vode a vo vode. Bratia Peter a Pavol Hochschornerovci vybojovali svoje prvé olympijské zlato, Martina Moravcová „vylovila“ z plaveckého bazéna dve strieborné medaily, Michal Martikán a Juraj Minčík sa zaslúžili o historický moment tým, že prvý raz v histórii stáli na olympijskom stupni víťazov v individuálnej disciplíne dvaja Slováci.

Z OH 2004 v Aténach sme priviezli o jeden cenný kov viac. Opäť zabrali kanoisti na divokej vode, Peter a Pavol Hochschornerovci obhájili titul olympijských šampiónov a kajakárka Elena Kaliská sa stala prvou Slovenkou, ktorá získala olympijské víťazstvo. Striebro pridali „tradičný“ medailista Michal Martikán a prekvapivo džudista Jozef Krnáč, bronzom boli ocenení Jozef Gönci a štvorkajak na 1 000 m.

Zatiaľ najúspešnejšie boli pre Slovensko OH 2008 v Pekingu, medailí bolo znovu šesť, ale tri so zlatým leskom a tri strieborné. Naši vodáci úplne ovládli súťaže vo vodnom slalome, keď vyhrali tri zo štyroch disciplín. Najskôr sa Michal Martikán po 12 rokoch vrátil na olympijský trón a potom prišiel 15. august 2008, ktorý sa zlatými písmenami zapísal do histórie slovenského športu. V priebehu 35 minút sme oslavovali dvojnásobné prvenstvo, Peter a Pavol Hochschornerovci dosiahli tretím triumfom zlatý olympijský hetrik a Elena Kaliská suverénne obhájila prvenstvo z Atén 2004, pred druhou v poradí mala rekordný náskok 14,3 sekundy. Štvorkajak sa posunul na druhú priečku, rovnaký kov vystrieľala Zuzana Štefečeková v trape a voľnoštýliar David Musuľbes, prvý športovec pochádzajúci zo zahraničia, ktorý získal olympijskú medailu pre Slovensko, po prehre v semifinále s Arturom Taymazovom získal bronz, ktorý bol po neskoršom dopingovom náleze Tajmazova zmenený na striebro.

Olympijské hry 2012 v Londýne znamenali ústup z pozícií, prvýkrát sme sa vracali bez zlata, za pozornosť však stojí niekoľko pozoruhodných zápisov do olympijskej histórie. Michal Martikán získal medailu aj na svojej piatej olympiáde, čím sa stal prvým mužom v histórii OH, ktorý stál na stupni víťazov na piatich Hrách za sebou v tej istej individuálnej disciplíne.[3] Bratia Peter a Pavol Hochschornerovci potvrdili ziskom bronzu svoje historické prvenstvo najúspešnejších slovenských olympionikov. Štafetu najúspešnejšieho športu prevzali od vodných slalomárov strelkyne, Zuzana Štefečeková obhájila svoju pozíciu z Pekingu 2008, bronz pridala Danka Barteková.

Olympijské hry v Riu de Janeiro v roku 2016 boli návratom k lepším medailovým výsledkom slovenských reprezentantov z olympijských hier po zatiaľ najhoršej medailovej bilancii v ére samostatnej Slovenskej republiky z Londýna 2012, kde Slovensko získalo len 1 striebornú a 3 bronzové medaily. Do Ria cestovalo 51 slovenských športovcov, ktorí získali 2 zlaté a 2 strieborné medaily. Opäť najúspešnejším slovenským športom na OH bol vodný slalom. Vodní slalomári získali vďaka bratrancom Škantárovcom zlatú medailu a Matej Beňuš získal striebornú medailu. Vo vodnom slalome bolo Slovensko na OH v Riu najúspešnejšou krajinou, pretože ďalší 2 reprezentanti skončili na 4. (Jana Dukátová v K1 žien) a 5. mieste (Jakub Grigar v K1 mužov). Vodní slalomári bratranci ŠkantárovciMatej Beňuš dokázali nadviazať na úspechy Michala Martikána, Eleny Kaliskej a bratov Petra a Pavla Hochschonerovcov, ktorí na predchádzajúcich piatich olymiádach získali 11 medailí, z toho 7 zlatých, teda všetky zlaté medaily, ktoré Slovensko v ére samostatnosti na OH získalo. Opätovne sa na stupne víťazov dostal aj slovenský štvorkajak na 1 000 m v zložení Denis Myšák, Tibor Linka, Erik Vlček, Juraj Tarr, ktorí získali striebornú medailu. Erik Vlček na OH v rokoch 2004-2016 získal už 3 medaily (2 strieborné a 1 bronzovú) a zaradil sa k legendám tohto športu vo svete. Historickým míľnikom bol zisk zlatej medaily v chôdzi na 50 km, ktorú získal Matej Tóth. Bola to prvá medaila z atletiky na olympijských hrách v ére samostatného Slovenska a tiež prvá zlatá medaila, ktorú Slovensko získalo v novodobej histórii z iného športu ako bol vodný slalom.

Olympijské hry Medaila, meno Šport, disciplína
1996 Atlanta
(1-1-1)
Olympijské zlato Michal Martikán
Olympijské striebro Slavomír Kňazovický
Olympijský bronz Jozef Gönci
vodný slalom, C-1
kanoistika, C-1 500 m
športová streľba, ĽM 60
2000 Sydney
(1-3-1)
Olympijské zlato Peter a Pavol Hochschornerovci
Olympijské striebro Martina Moravcová
Olympijské striebro Martina Moravcová
Olympijské striebro Michal Martikán
Olympijský bronz Juraj Minčík
vodný slalom, C-2
plávanie, 100 m motýlik
plávanie, 200 m v. sp.
vodný slalom C-1
vodný slalom, C-1
2004 Atény
(2-2-2)
Olympijské zlato Peter a Pavol Hochschornerovci
Olympijské zlato Elena Kaliská
Olympijské striebro Michal Martikán
Olympijské striebro Jozef Krnáč
Olympijský bronz Jozef Gönci
Olympijský bronz Juraj Bača, Michal Riszdorfer, Richard Riszdorfer, Erik Vlček
vodný slalom, C-2
vodný slalom, K-1
vodný slalom, C-1
džudo
športová streľba, vzduchová puška 60
kanoistika, K-4 1 000 m
2008 Peking
(3-3-0)
Olympijské zlato Peter a Pavol Hochschornerovci
Olympijské zlato Michal Martikán
Olympijské zlato Elena Kaliská
Olympijské striebro Zuzana Štefečeková
Olympijské striebro Michal Riszdorfer, Richard Riszdorfer, Erik Vlček, Juraj Tarr
Olympijské striebro David Musuľbes
vodný slalom, C-2
vodný slalom, C-1
vodný slalom, K-1
športová streľba, trap
kanoistika, K-4 1 000 m
zápasenie, voľný štýl
2012 Londýn
(0-1-3)
Olympijské striebro Zuzana Štefečeková
Olympijský bronz Peter a Pavol Hochschornerovci
Olympijský bronz Michal Martikán
Olympijský bronz Danka Barteková
športová streľba, trap
vodný slalom, C-2
vodný slalom, C-1
športová streľba, skeet
2016 Rio de Janeiro
(2-2-0)
Olympijské zlato Matej Tóth
Olympijské zlato Ladislav a Peter Škantárovci
Olympijské striebro Matej Beňuš
Olympijské striebro Erik Vlček, Juraj Tarr, Denis Myšák, Tibor Linka
chôdza na 50 km
vodný slalom, C-2
vodný slalom C-1
kanoistika, K-4 1 000 m

Medailisti zo Zimných olympijských hier[upraviť | upraviť zdroj]

Éra Česko-Slovenska (1920 – 1992)[upraviť | upraviť zdroj]

Olympijské zlato Olympijské striebro Olympijský bronz
1
5
4

Zimné olympijské hry mali svoju premiéru v roku 1924 v Chamonix, no prví Slovácihokejista Ladislav Troják a lyžiar Lukáš Michalák – sa predstavili až v Garmisch-Paterkirchene 1936. Ladislav Troják, prvý a dlhé roky aj jediný Slovák v česko-slovenskej hokejovej reprezentácii bol v roku 1948 v St. Moritzi členom strieborného tímu ČSR. Jediným slovenským víťazom na „bielej“ olympiáde sa stal krasokorčuliar Ondrej Nepela , jeden z dvoch olympijských víťazov česko-slovenskej éry (tým druhým bol český skokan na lyžiach Jiří Raška). Najusilovnejším zberateľom medailí bol legendárny hokejový brankár Vladimír Dzurilla, držiteľ jednej striebornej a dvoch bronzových kovov. Jedinou Slovenkou s medailou zo ZOH bola bežkyňa na lyžiach Gabriela Svobodová, jej dcéra Gabriela Koukalová je úspešnou českou olympioničkou. [4]

Olympijské zlato Zlato

Olympijské striebro Striebro

Olympijský bronz Bronz

Éra samostatného Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

Olympijské zlato Olympijské striebro Olympijský bronz
3
4
1

Olympijskú premiéru zažilo Slovensko v Lillehammeri na Zimných olympijských hrách 1994, považovaných za najkrajšie v histórii. Výpravu 42 športovcov viedol na otváracom ceremoniáli kapitán hokejového mužstva Peter Šťastný. Do historických štatistík sme si pripísali prvé olympijské body za dve 6. miesta zásluhou biatlonistky Martiny Jašicovej a mužstva hokejistov, ktoré vyhralo bez prehry svoju základnú skupinu, o postup do semifinále nás pripravilo až v predĺžení štvrťfinálového stretnutia Rusko.

Na ďalších dvoch olympiádach sa darilo najmä našim biatlonistkám, v Nagane 1998 obsadili 4. miesta Soňa Mihoková v pretekoch na 7,5 km a štafeta na 4 x 7,5 km , v Salt Lake City 2002 bola štafeta piata. Hokejisti na týchto dvoch olympiádach doplatili na nespravodlivý hrací model, keď museli absolvovať kvalifikačný predturnaj bez našich najlepších hráčov z NHL, výsledkom čoho boli 10. resp. 13. miesto, zďaleka nezodpovedajúce kvalitám nášho športu č. 1. Aj preto došlo v Turíne 2006 ku zmene, hral sa len hlavný turnaj, Slovensko vyhralo suverénne svoju základnú skupinu bez straty bodu, vo štvrťfinále však prehra s Českom 1:3 znamenala stop medailovým nádejám a konečné 5. miesto. Rovnaké umiestnenie dosiahol aj biatlonista Marek Matiaško v pretekoch na 20 km. V Turíne sme sa tešili z prvej medaily na zimných Hrách, 16. februára 2006 získal striebornú medailu snoubordista Radoslav Židek v disciplíne snoubordkros.

Na ZOH 2010 vo Vancouveri sme sa dočkali prvého olympijského víťaza v ére samostatnosti. 13. februára 2010, v úvodný deň olympijských zápolení, Anastasia Kuzminová, rodáčka z ruského Ťumenu napodobnila svojho krajana Davida Musuľbesa a získala pre Slovensko zlato v šprinte na 7,5 km a o tri dni neskôr pridala aj striebro zo stíhacích pretekov na 10 km. Medailovú zbierku doplnil bronzovým kovom aj zástupca mužského biatlonu Pavol Hurajt, fantastickým výkonom v pretekoch na 15 km. Na medailu siahalo aj mužstvo hokejistov, po výhre nad obhajcami olympijského zlata Švédskom (4:3) postúpili do semifinále, kde podľahli Kanade 2:3. V zápase o bronz viedli po druhej tretine nad Fínskom 3:1, potom však inkasovali štyri góly a po prehre 3:5 obsadili nevďačné 4. miesto, to však bolo doteraz najlepším umiestnením našich hokejistov na olympijskom ľade.

Anastasia Kuzminová na ZOH 2014 v Soči obhájila zlato z Vancouvru s takmer 20-sekundovým náskokom, stala sa tak prvou biatlonistkou v histórii, ktorá úspešne zopakovala prvenstvo v individuálnej disciplíne. Na lepšie časy slovenského alpského lyžovania sa zablyslo zásluhou Adama Žampu, piateho v slalome a šiesteho zo superkombinácie.

Olympijské hry Medaila, meno Šport, disciplína
2006 Turín
(0-1-0)
Olympijské striebro Radoslav Židek snoubording, snoubordkros
2010 Vancouver
(1-1-1)
Olympijské zlato Anastasia Kuzminová
Olympijské striebro Anastasia Kuzminová
Olympijský bronz Pavol Hurajt
biatlon, šprint 7,5 km
biatlon, stíhacie preteky 10 km
biatlon, 15 km s hromadným štartom
2014 Soči
(1-0-0)
Olympijské zlato Anastasia Kuzminová biatlon, šprint 7,5 km
2018 Pjongčchang
(1-2-0)
Olympijské zlato Anastasia Kuzminová
Olympijské striebro Anastasia Kuzminová
Olympijské striebro Anastasia Kuzminová
biatlon, 12,5 s hromadným štartom
biatlon, stíhacie preteky 10 km
biatlon, vytrvalostné preteky 15 km

Najúspešnejší slovenskí olympionici[upraviť | upraviť zdroj]

Letné olympijské hry

Meno Šport Roky Olympijské zlato Olympijské striebro Olympijský bronz
Peter Hochschorner
Pavol Hochschorner
vodný slalom 2000 – 2012
3
0
1
Zoltán Halmaj plávanie 1900 – 1908
2
4
1
Michal Martikán vodný slalom 1996 – 2012
2
2
1
Elena Kaliská vodný slalom 1996 – 2012
2
0
0
Miloslav Mečíř tenis 1988
1
0
1

Zimné olympijské hry

Meno Šport Roky Olympijské zlato Olympijské striebro Olympijský bronz
Anastasia Kuzminová biatlon 2010 – 2018
3
3
0
Ondrej Nepela krasokorčuľovanie 1972
1
0
0
Vladimír Dzurilla ľadový hokej 1964 – 1972
0
1
2
Jozef Golonka ľadový hokej 1964 – 1968
0
1
1
Igor Liba ľadový hokej 1984 – 1992
0
1
1

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. . Dostupné online.
  2. . Dostupné online.
  3. . Dostupné online.
  4. . Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Grexa - Ľubomír Souček: Slovensko v znamení piatich kruhov, 2007
  • Marián Šimo, Anton Zerer: Atlanta 96 Hry XXVI. olympiády, Šport, 1996
  • Anton Zerer: Atény 2004 Hry XXVIII. olympiády, TIMY, 2004

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]