Preskočiť na obsah

Suchý vrch (vrch vo Veľkej Fatre)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O národnej prírodnej rezervácii pozri Suchý vrch (národná prírodná rezervácia).
Suchý vrch
vrch
Skalnatý vrchol Suchého vrchu v strede záberu
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Ružomberok, Martin
Obce Liptovské Revúce, Necpaly
Pohorie Veľká Fatra
Podcelok Hôľna Fatra
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 549,6 m n. m.
Súradnice 48°54′32″S 19°05′13″V / 48,909°S 19,087°V / 48.909; 19.087
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Vyšných Revúc
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Suchý vrch (Veľká Fatra)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Suchý vrch (1 549,6 m n. m.[1]) je vrch Veľkej Fatry. Leží v jej hlavnom hrebeni, medzi Ostredkom a Ploskou, približne 25 km juhovýchodne od Martina.[2]

Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Ružomberok a Martin a zasahuje na katastrálne územia obcí Liptovské Revúce a Necpaly.[4] Suchý vrch sa nachádza na Veľkofatranskej magistrále, ktorá traverzuje vrchol západným svahom. Najbližším sídlom sú východne ležiace Liptovské Revúce, vzdialené približne 5 km. Susednými vrchmi sú severne ležiace Koniarky (1 400 m n. m.), západne ležiaca Biela skala (1 385 m n. m.), juhozápadne ležiaci Ostredok (1 596 m n. m.) a juhovýchodne ležiace Ostré brdo (1 319 m n. m.). Vrch je súčasťou národného parku a rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.[2]

Vrch je súčasťou rozsiahleho masívu v centrálnej časti Veľkej Fatry a leží v jej strednej časti.[5] Suchý vrch má podobu nevýrazného skalného pahorku v severovýchodnej časti masívu Ostredka, najvyššieho veľkofatranského vrcholu. Výrazne skalnatý, výškovo však nevýrazný Suchý vrch, je v najvyššom stupni ochrany a aj turistická magistrála vrchol len traverzuje. Severne od vrcholu stojí salaš s prameňom pitnej vody. Západné svahy odvodňujú prítoky Necpalského potoka, východné svahy odvádzajú vodu riečkou Lopušná do Revúcej.[2]

Hôľnatý vrchol bez vyššieho porastu a značná nadmorská výška umožňuje ďaleký rozhľad. Časť horizontu zatieňujú blízke hrebene, napriek tomu možno pozorovať mnohé vrchy Veľkej Fatry, no pri vhodných podmienkach tiež časť Nízkych a Vysokých Tatier, Poľanu, Chočské vrchy, Oravské Beskydy, Malú Fatru či Moravsko-sliezske Beskydy.[6]

Vrchol je prístupný odbočením zo značenej trasy hrebeňovky, ktorá vedie západne od vrcholu.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 57.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]