Veronika štítovitá
| Veronika štítovitá | |
 Veronika štítovitá – celkový habitat | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
  | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Veronica scutellata L.[3][4], 1753[3][4] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Veronika štítovitá[5] (lat. Veronica scutellata)[4] je trváca, na Slovensku chránená bylina, z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej prirodzený areál zahŕňa mierne oblasti severnej pologule a Alžírsko v severnej Afrike.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veronika štítovitá je trváca bylina s tenkým, plazivým a šupinatým podzemkom, vysoká do 40 cm. Byľ je holá (zriedka chlpatá), na báze krátko poliehavá a na uzloch zakoreňujúca.[5][6][7]
Mäkké, krížmo protistojné listy sú sediace, podlhovasto kopijovité, celistvookrajové alebo drobno zúbkaté, na vrchole ostro končisté. Na líci sú zelené, na rube často červenohnedé a na oboch stranách holé.[5][6][7]
Súkvetia sú usporiadané v striedavých strapcoch, ktoré vyrastajú v pazuchách prostredných a horných listov. Riedke, 5 až 15 kveté strapce s veľmi tenkým vretenom, sú dlhé do 7 cm. Štvorpočetná tanierovitá koruna s priemerom do 5 mm je svetlofialová až biela a červeno žilkovaná. Dve tyčinky aj s peľnicami sú belavé. Čnelka, dlhá do 2 mm, je smerom k vrcholu mierne zhrubnutá, holá a výrazne prečnieva výkroj na vrchole tobolky. Štvordielny kalich, s veľkosťou do 2 mm, má diely vajcovito kopijovité a rovnako dlhé. Niťovité kvetné stopky, dlhé do 10 mm, sú 3 až 5 krát dlhšie ako drobné kopijovité až čiarkovité listene.[5][6][7]
Obličkovité tobolky sú výrazne zboku stlačené, hlboko vykrojené, holé a výrazne prevyšujú kalich. Oválne semená sú dlhé do 1,5 mm.[5][6][7]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Veronika štítovitá je pôvodná od Európy až po ďaleko východné oblasti Ruska a tiež v Turecku, na Kaukaze, Kazachstane, Mongolsku, v severnej Afrike (Alžírsko) a v Severnej Amerike.[4]
Na Slovensku je hojná v panónskej oblasti, na Východoslovenskej a Záhorskej nížine, roztrúsená je na Podunajskej nížine, v Slovenskom krase a v Košickej kotline. V karpatskej oblasti je hojnejšia v Bukovských vrchoch a v severnej časti Štiavnických vrchov.[5] Výškové maximum tohto druhu na Slovensku pochádza z Vysokých Tatier, z lokality Národnej prírodnej rezervácie Uhlištiatka, vo výške asi 1 075 m n. m. Ide pravdepodobne o prvý zaznamenaný výskyt vo Vysokých Tatrách z roku 2018 (staršie údaje o výskyte chýbajú).[8] Ďalšie pozorovania, s výškou tesne pod 1 000 m n. m., sú zo Slovenského raja, z lokalít Dobšinská ľadová jaskyňa a zo sedla Kopanec.[9]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Veronika štítovitá sa vyskytuje prevažne v nížinnom stupni, zriedkavejšie v pahorkatinách a podhorskom stupni. Je to svetlomilný druh, najčastejšie rastúci na otvorených močaristých miestach, pri prameniskách, rašeliniskách, na výživných, mierne kyslých, humóznych alebo rašelinových a občasne zaplavovaných pôdach. Kvitne od júna do septembra. Je premenlivá vo výške, veľkosti a tvare čepele a charaktere odenia.[5][6][7] Je konkurenčne slabý druh, ktorý neznáša zatienenie a je ohrozený zmenou vodných pomerov, odvodňovaním či zalesňovaním.[8]
Veronika štítovitá je na zozname chránených rastlín, ustanovenom právnym predpisom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.[10]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ IUCN Red list 2013.03. Prístup 11. január 2024
- ↑ Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2024-01-11]. S. 76. Dostupné online.
- ↑ a b Sp. Pl.: 12 (1753)
- ↑ a b c d e Veronica scutellata L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. ISBN 80-224-0481-0. S. 143-146.
- ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 965-966.
- ↑ a b c d e Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 228-229.
- ↑ a b Milan Zajac, Mario Duchoň. Ohrozené rastliny Tatier. Bratislava : SLOVART, 2022. ISBN 978-80-556-5302-0. S. 458-459.
- ↑ Anna Leskovjanská. Flóra Národného parku Slovenský raj. Spišská Nová Ves : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 84.
- ↑ Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Vyhláška 158/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov [online]. Redakcia Slov-Lex, 15.06.2014, [cit. 2024-01-10]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika štítovitá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika štítovitá
