Veterný vrch (vrch vo Veľkej Fatre)
| Veterný vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Banská Bystrica, Ružomberok |
| Obce | Liptovské Revúce, Staré Hory |
| Pohorie | Veľká Fatra |
| Podcelok | Hôľna Fatra |
| Povodia | Váh, Hron |
| Nadmorská výška | 1 040 m n. m. |
| Súradnice | 48°52′54″S 19°08′16″V / 48,8816°S 19,1377°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  a  značke z Valentovej
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veterný vrch (1 040 m n. m.[1]) je vrch vo Veľkej Fatre. Leží nad obcou Liptovské Revúce, približne 15 km severne od Banskej Bystrice.[2])
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v juhovýchodnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra.[3] Vrchom vedie hranica medzi Žilinským a Banskobystrickým krajom a zároveň okresmi Banská Bystrica a Ružomberok. Zasahuje na katastrálne územia obcí Liptovské Revúce a Staré Hory.[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaná osada Valentová, patriaca k obci Motyčky, juhozápadne ležiace Staré Hory a severovýchodným smerom obec Liptovské Revúce. Vrch patrí do Národného parku Veľká Fatra.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Veterný vrch je súčasťou mohutného hrebeňa, ktorý vedie z masívu Krížnej (1 574 m n. m.) východným smerom cez Šturec (1 075 m n. m.) na Zvolen (1 403 m n. m.). Severným smerom sa nachádza vrch Ostré brdo (1 319 m n. m.), Ploská (1 532 m n. m.) a Čierny kameň (1 479 m n. m.), východným Čierna hora (1 335 m n. m.), Šturec (1 075 m n. m.) a Bukovec (1 061 m n. m.), južným Jelenská skala (1 153 m n. m.) a Stará hora (964 m n. m.) a západným Majerova skala (1 283 m n. m.), Krížna, Repište (1 239 m n. m.), Frčkov (1 586 m n. m.) a Ostredok (1 596 m n. m.).[4] Severná časť hrebeňa je odvodňovaná riekou Revúca do Váhu, vodu z južných svahov odvádza potok Rybie do Starohorského potoka a Bystrice v povodí Hrona. Vrcholom vedie turistická magistrála z Krížnej na Donovaly.[2] Na východnom úpätí sa nachádza Východné Prašnické sedlo, ktorým v minulosti viedla jedna z cestných spojníc Pohronia a Liptova.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch i hrebeň pokrýva súvislý lesný porast, neumožňujúci rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité veľkofatranské vrcholy a blízke Starohorské vrchy, pri priaznivých podmienkach tiež Kremnické vrchy, Poľanu a Nízke Tatry.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značkovanej trase hrebeňom (Cesta hrdinov SNP):
- od západu z vrcholu Krížnej cez Rybovské a Prašnické sedlo
- od východu z Donovál cez Zvolen, sedlo Veľký Šturec a Východné Prašnické sedlo
- po
žltej značke cez Východné Prašnické sedlo:
- od severovýchodu z Liptovských Revúc (po
) cez rázc. Horáreň Hajabačka - od juhu z rázc. Horný Jelenec cez Valentovú[2]
- od severovýchodu z Liptovských Revúc (po
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-17]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-06-17]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-06-17]. Dostupné online.
- ↑ Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ ŠIMKO, Peter. Dejiny cestnej dopravy na Slovensku I: zborník z medzinárodnej konferencie: Sobášny palác v Bytči, 27. septembra 2014. Žilina : Považské múzeum, 2015. 127 s. ISBN 978-80-88877-71-4. S. 17.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-06-17]. Dostupné online.