Vyšná Lipová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°01′53″S 19°06′29″V / 49,0314°S 19,1081°V / 49.0314; 19.1081
Vyšná Lipová
vrch
Vyšná Lipová WF10.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Martin, Ružomberok
Obce Sklabinský Podzámok, Ľubochňa
Pohorie Veľká Fatra
Podcelok Lysec
Povodia Turiec, Váh
Nadmorská výška 1 220,0 m n. m.
Súradnice 49°01′53″S 19°06′29″V / 49,0314°S 19,1081°V / 49.0314; 19.1081
Geologické zloženie Vápenec
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelená turistická značka značkovanom chodníku zo Sklabinského Podzámku cez Jarabinú
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vyšná Lipová (1 220 m n. m.[1]) je zalesnený vrch v hlavnom hrebeni Veľkej Fatry. Leží na Veľkofatranskej magistrále, približne 10 km juhovýchodne od Martina. Jeho vrcholom vedie hranica Národného parku Veľká Fatra.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v turčianskej vetve hlavného hrebeňa, severne od centrálnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Lysec.[3] Leží na hranici okresov Martin a Ružomberok a zasahuje na katastrálne územie obcí Sklabinský Podzámok a Ľubochňa.[4] Hrebeňom vedie hranica národného parku, do ktorého patrí východná, do Ľubochnianskej doliny sa zvažujúca časť. Zo západnej strany vedie k úpätiu Kantorská dolina, z východu menšia dolina, ktorá je vetvou Ľubochnianskej doliny.[2]

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Vyšná Lipová je súčasťou turčianskej vetvy hlavného hrebeňa, ktorý vedie severojužným smerom od Ľubochnianskeho sedla na Ploskú. Z jej vrcholovej časti vybieha západným smerom bočný hrebeň, končiaci na sútoku Kantorského a Štiavnického potoka. Tieto dva potoky odvodňujú západnú časť hrebeňa do Váhu a rovnakým smerom, no Ľubochnianskou dolinou, odvádzajú vodu z východných svahov prítoky Ľubochnianky. Susednými vrchmi sú v hlavnom hrebeni severne situovaný Kľak (1 394 m n. m.), južným smerom je vrch Jarabiná (1 314 m n. m.). Západným smerom sa nachádza vrch Lučenec (1 041 m n. m.) a východným smerom je Šiprúň (1 461 m n. m.) a Perušín (1 281 m n. m.).[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Výškovo menej výrazný vrch a lesný porast obmedzujú výhľady len na menšie čistiny. Z nich sa ukazujú najmä okolité vrchy Veľkej Fatry. Z vhodných lokalít je možné zhliadnúť takmer celý hrebeň Malej Fatry, časť pohoria Žiar a vrch Veľký Choč.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch je prístupný iba po hlavnom hrebeni a z okolitých obcí je možný cez susedné vrcholy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 35.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.dennikn.sk, [cit. 2021-10-01]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-01]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-01]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-01]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]