Vysocký kanál
| Vysocký kanál | |
| Vysočiansky kanál | |
| umelý vodný tok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Záhorie |
| Okres | Malacky |
| Obec | Vysoká pri Morave |
| Výtok z nádrže | Záhorská nížina |
| - poloha | Lábske vŕšky, Borská nížina |
| - výška | 141 m |
| - súradnice | 48°20′23″S 16°54′57″V / 48,339676°S 16,915860°V |
| Ústie | Zohorský kanál |
| - poloha | Pri Šustrovej jame, Záhorské pláňavy |
| - výška | 139 m |
| - súradnice | 48°17′43″S 16°57′34″V / 48,295273°S 16,959371°V |
| Dĺžka | 7,545 km |
| Povodie | 10,428 km² (1 043 ha) |
  Poloha ústia
| |
| Wikimedia Commons: Vysocký kanál | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vysocký kanál, do roku 1978 Vysočiansky kanál je umelý odvodňovací kanál na Záhorí, v okrese Malacky, v katastrálnom území obce Vysoká pri Morave a mesta Stupava. Ide o celoročný vodný tok V. rádu, čisto nížinného charakteru o dĺžke 7,545 km, s rozlohou povodia 10,428 km² a s plochou odtokových oblastí 7,343 km². Vzniká vo výške 141 m n. m. a ústi do Zohorského kanála v nadmorskej výške 139 m n. m.
Vznik
Vzniká výtokom zo sedimentačnej nádrže na potoku Rudavka, pod súvrším Lábske vŕšky (143 m n. m.), v Záhorskej nížine, podcelku Borská nížina, v časti Záhorské pláňavy, v nadmorskej výške 141 m n. m.
Opis toku
Po vzniku kanál chvíľu tečie v dorastenom listnatom lese, juhovýchodojužným smerom, mierne sa stáča na viac-menej južný smer a križuje sa s elektrickým vedením vysokého napätia. Preteká trávnatou medzou v poľnohospodársky využívanej krajine a onedlho podteká miestnu účelovú komunikáciu. Prudko sa stočí na východojuhovýchod, potom opäť na juh, priberá krátky umelý ľavostranný prítok a podteká železničnú trať Zohor - Záhorská Ves. Vstupuje do intravilánu obce Vysoká pri Morave, je premostený mostom obecnej cesty a nevýrazne sa stáča na juhovýchodojuh. Po tretí krát podteká obecnú účelovú komunikáciu, nebadateľne sa stočí na juh a prijíma sprava melioračný kanál. Po tomto sútoku kanál opúšťa zastavané územie spomínanej obce, stáča sa na východojuhovýchod míňa pravobrežné poľnohospodárske budovy a neskôr mení smer na juhovýchodný. Podteká Bazovú ulicu, stále tečie v trávnatom poraste, ústi doňho zľava ďalší kanál a tok sa potom v pravom uhle oblúkom stáča na juhozápad. Križuje 22 kV elektrické drôty a vzápätí je premostený mostom cesty III. triedy 2039. Po pravom brehu míňa areál firmy na spracovanie štrkopiesku, zvonu podteká tentokrát poľnú cestu a veľkým oblúkom sa stáča na juhovýchod. Tečie v tesnej blízkosti hrádze Moravy, mení smer na južný a zakrátko opäť na juhovýchodný. Križuje sa s ďalšou cestou, pokračuje východojuhovýchodným smerom v trávnatej medzi, v poľnohospodársky obrábanej krajine, zase podteká poľnú cestu a definitívne sa stočí na východ. Tečie chvíľu listnatým lesom, vteká do bezmenného jazera a po výtoku tok pokračuje močaristou oblasťou. Naposledy je premostený mostom účelovej komunikácie a posledný krát sa križuje s vysokonapäťovým elektrickým vedením. Následne sa pravostranne vlieva do Zohorského kanála, ako jeho najväčší prítok, v nadmorskej výške 139 m n. m.