Ján Cikker

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Cikker
Ján Cikker
Základné informácie
Narodenie 29. júl 1911
Banská Bystrica, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie 21. december 1989 (78 rokov)
Bratislava, ČSSR
Pôsobenie hudobný skladateľ, pedagóg
Žáner opera
Hrá na nástrojoch klavír, organ

Ján Cikker (* 29. júl 1911, Banská Bystrica – † 21. december 1989, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ opery a symfonickej a orchestrálnej hudby a pedagóg. Jeden z popredných predstaviteľov slovenskej hudobnej moderny.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Banskej Bystrici. Základy hudobného vzdelania získal od svojej matky Márie (rodenej Psotkovej) a otca Viliama Figuša-Bystrého. Jeho matka pôsobila v Banskej Bystrici ako učiteľka hudby.[1]

V rokoch 19211929 absolvoval Gymnázium v Banskej Bystrici. Následne v rokoch 19301935 pokračoval v štúdiu na Pražskom konzervatóriu v (kompozícia - Jaroslav Křička, dirigovanie - Pavel Dědeček, hra na organe - Bedřich Antonín Wiedermann, hra na klavíri - Růžena Kurzová).

Dirigovanie študoval na Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni u Felixa von Weingartnera v rokoch 1936 – 1937. A súbežne v rokoch 19361939 študoval kompozíciu u Vítězslava Nováka na Majstrovskej škole v Prahe.

Od roku 1939 pôsobil v Bratislave. V rokoch 19391951 ako profesor hudobnej teórie na Štátnom konzervatóriu. Počas SNP zložil v Banskej Bystrici „Povstalecký pochod“.[1] Po skončení druhej svetovej vojny v rokoch 19451948 pracoval aj ako dramaturg opery SND.

Pamätná tabuľa Jána Cikkera na jeho rodnom dome v Banskej Bystrici.

V rokoch 19511973 pôsobil ako profesor kompozície na VŠMU v Bratislave. K jeho žiakom patria napr. Ilja Zeljenka, Miroslav Bázlik, Juraj Beneš, Marián Varga a ďalší.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Významne zasiahol do vývoja hudobnej drámy 20. storočia. V opernej tvorbe sa zaoberal najmä skrytými stránkami ľudského života a psychiky. Komponovaniu sa venoval už od gymnaziálnych štúdií (skladby pre klavír a sláčikové nástroje), do slovenskej hudobnej kultúry prenikol viacerými orchestrálnymi a vokálno-symfonickými skladbami začiatkom 40. rokov.

Hlavným ťažiskom jeho práce bola operná tvorba. Autor početných symfonických diel (trilógia symfonických básní O živote), kantáty Cantus filiorum, oratória Óda na radosť, komornej (dva sláčikové kvartety) a vokálnej tvorby (piesňový cyklus O mamičke, úpravy ľudových piesní).

Opera[upraviť | upraviť zdroj]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Cikker je držiteľom Ceny UNESCO za hudbu (1979), a Radu Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam (2011).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Cikker, Ján. In: Veľký, J. a kolektív, 1977: Encyklopédia Slovenska. I. zväzok. A - D, Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, s. 323 - 324

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]