Kronika (stredovek)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Úvodná iluminácia Viedenskej maľovanej kroniky.

Kronika je nevedecký literárny žáner opisujúci udalosti z minulosti v časovom slede, v ktorom sa odohrali. Na rozdiel od letopisov spravidla neopisuje udalosti podľa rokov, ale podľa väčších časových celkov a často má zložitejšiu formu (široko sa opisujú príčiny a súvislosti, hodnotia sa udalosti a ich aktéri). Kronika je jeden z najdôležitejších naratívnych historiografických prameňov.

História kroník a kronikárstva[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé kroniky vznikli v antike, najväčší rozkvet kronikárstvo dosiahlo v stredoveku.

Kroniky sa podľa obsahu a formy rozlišujú na:

Kroniky na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Strana z Fredegarovej kroniky

Medzi významné kroniky dotýkajúce sa slovenského stredoveku patria:

Viedenská maľovaná kronika

Medzi uhorské kroniky významné pre Slovensko patria:

Kroniky v Česku[upraviť | upraviť zdroj]

Dalimilova kronika

Medzi významné kroniky českého stredoveku patria:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BLÁHOVÁ, Marie. Kroniky doby Karla IV.. Praha : Svoboda, 1987.
  2. Ze správ a kronik doby husitské. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1981.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • PRAŽÁK, Richard. Legendy a kroniky koruny uherské. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1988. 390 s. ISBN 80-85501-13-9.
  • HRDINA, Karel; TOMEK, Václav Vladivoj; BLÁHOVÁ, Marie. Pokračovatelé Kosmovi. Praha : Svoboda, 1974.
  • Ze správ a kronik doby husitské. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1981.
  • NAHODIL, Otakar  – ROBEK, Antonín: České lidové kronikářství. Praha : Orbis, 1960.