Národný cintorín v Martine: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Escarbot (diskusia | príspevky)
Boti
133 700 editací
Seem (diskusia | príspevky)
65 editací
História
Riadok 1: Riadok 1:
'''Národný cintorín''' v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností [[Slovensko|slovenského]] života. Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. Bol založený koncom [[18. storočia]] pôvodne ako mestský [[cintorín]]. V roku [[1967]] bol vyhlásený za Národný cintorín a [[národná kultúrna pamiatka|národnú kultúrnu pamiatku]]. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici [[19. storočia]], keď bola starostlivosť oň zverená [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]. Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry.
'''Národný cintorín''' v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností [[Slovensko|slovenského]] života. Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. Bol založený koncom [[18. storočia]] pôvodne ako mestský [[cintorín]]. V roku [[1967]] bol vyhlásený za Národný cintorín a [[národná kultúrna pamiatka|národnú kultúrnu pamiatku]]. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici [[19. storočia]], keď bola starostlivosť oň zverená [[Matica slovenská|Matici slovenskej]]. Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry.

==História==

Založenie cintorína súviselo s osvietenskými reformami 18. storočia.V roku 1785 bol vykonaný súpis cintorínov a krýpt.Dozvedáme sa , že cinotorín v Martine založili pred piatimi rokmi a toto je zatial prvý známy doklad o jeho existencii.Prvým Martinčanom , o ktorom máme správu , bol Ján Lauček.Cintorín slúžil aj pre obyvateľeov priľahlých obcí Jahodník,Tomčanian a Doliny (Dnes už mestské časti).Cintorín sa pomaly zapĺňal , preto sa v roku 1865 po dohode s rod. Révaiovcami rozšíril o ďalší pozemok.No i tento priestor sa čoskoro zaplnil.A tak 8.7.1903 za richtára Samuela Šimka mesto kúpilo od baróna Júliusa Révaia za 1000 korún pozemok s výmerov 1 katastrálného jutra na rozšírenie cintorína.O krátky čas , v roku 1909 , v obecnom zastupiteľstve rokovali o kúpe ďalšieho pozemku ,ktorého vlastníkom bol taktiež barón Július Révai.Išlo o malý kus zeme na zarovnanie pôdorysu cinotorína ktorý kúpili za 300 korún.Uvedenému vývinu zodpovedájú mapové zobrazenia cintorína z rôznych období.Po takýchto krokoch nadobudol dnešné rozmery .Po ďalšom mapovaní v roku 1912 bol do pozemkovej knihy zapísaný ako parcela č. 1878/1 s výmerou 23 580 m<sup>2</sup>.
Cintorín dnes tvoria dve parcely a jeho plochu rozdelujú hlavné uličky do šiestich blokov.


== Ležia tu ==
== Ležia tu ==

Verzia z 08:58, 28. december 2008

Národný cintorín v Martine, je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského života. Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. Bol založený koncom 18. storočia pôvodne ako mestský cintorín. V roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a národnú kultúrnu pamiatku. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici 19. storočia, keď bola starostlivosť oň zverená Matici slovenskej. Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry.

História

Založenie cintorína súviselo s osvietenskými reformami 18. storočia.V roku 1785 bol vykonaný súpis cintorínov a krýpt.Dozvedáme sa , že cinotorín v Martine založili pred piatimi rokmi a toto je zatial prvý známy doklad o jeho existencii.Prvým Martinčanom , o ktorom máme správu , bol Ján Lauček.Cintorín slúžil aj pre obyvateľeov priľahlých obcí Jahodník,Tomčanian a Doliny (Dnes už mestské časti).Cintorín sa pomaly zapĺňal , preto sa v roku 1865 po dohode s rod. Révaiovcami rozšíril o ďalší pozemok.No i tento priestor sa čoskoro zaplnil.A tak 8.7.1903 za richtára Samuela Šimka mesto kúpilo od baróna Júliusa Révaia za 1000 korún pozemok s výmerov 1 katastrálného jutra na rozšírenie cintorína.O krátky čas , v roku 1909 , v obecnom zastupiteľstve rokovali o kúpe ďalšieho pozemku ,ktorého vlastníkom bol taktiež barón Július Révai.Išlo o malý kus zeme na zarovnanie pôdorysu cinotorína ktorý kúpili za 300 korún.Uvedenému vývinu zodpovedájú mapové zobrazenia cintorína z rôznych období.Po takýchto krokoch nadobudol dnešné rozmery .Po ďalšom mapovaní v roku 1912 bol do pozemkovej knihy zapísaný ako parcela č. 1878/1 s výmerou 23 580 m2. Cintorín dnes tvoria dve parcely a jeho plochu rozdelujú hlavné uličky do šiestich blokov.

Ležia tu

Hrob Štefana Krčméryho (naľavo) a Jozefa Cígera Hronského (napravo). Symbolicky pochovaní spolu, lebo splanuli láskou k tej istej žene.
Hrob Maši Haľamovej
Hrob Karola Plicku
Hrob Karola Kuzmányho

a ďalší...

Zdroje

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Národný_cintorín_v_Martine&oldid=2008958“