Národný cintorín v Martine: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Seem (diskusia | príspevky)
História
Seem (diskusia | príspevky)
d Zdroje
Riadok 98: Riadok 98:
* http://urda.blog.sme.sk/c/111174/Narodny-cintorin-v-Martine-1.html
* http://urda.blog.sme.sk/c/111174/Narodny-cintorin-v-Martine-1.html
* http://www.zboray.com/graves/Martin/nc-martin-2003-06-10f.htm
* http://www.zboray.com/graves/Martin/nc-martin-2003-06-10f.htm
* Zdenko Ďuriška: Národný cintorín v Martine, Pomníky a osobnosti, MS, 2007
*Zdeňo Ďuriška:Národný cintorín v Martine.Maticaa slovenská, Martin 2007. ISBN 978-80-7090-800-6 str. 10-13,316-321


[[Kategória:Cintoríny na Slovensku]]
[[Kategória:Cintoríny na Slovensku]]

Verzia z 09:04, 28. december 2008

Národný cintorín v Martine, je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského života. Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. Bol založený koncom 18. storočia pôvodne ako mestský cintorín. V roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a národnú kultúrnu pamiatku. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici 19. storočia, keď bola starostlivosť oň zverená Matici slovenskej. Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry.

História

Založenie cintorína súviselo s osvietenskými reformami 18. storočia.V roku 1785 bol vykonaný súpis cintorínov a krýpt.Dozvedáme sa , že cinotorín v Martine založili pred piatimi rokmi a toto je zatial prvý známy doklad o jeho existencii.Prvým Martinčanom , o ktorom máme správu , bol Ján Lauček.Cintorín slúžil aj pre obyvateľeov priľahlých obcí Jahodník,Tomčanian a Doliny (Dnes už mestské časti).Cintorín sa pomaly zapĺňal , preto sa v roku 1865 po dohode s rod. Révaiovcami rozšíril o ďalší pozemok.No i tento priestor sa čoskoro zaplnil.A tak 8.7.1903 za richtára Samuela Šimka mesto kúpilo od baróna Júliusa Révaia za 1000 korún pozemok s výmerov 1 katastrálného jutra na rozšírenie cintorína.O krátky čas , v roku 1909 , v obecnom zastupiteľstve rokovali o kúpe ďalšieho pozemku ,ktorého vlastníkom bol taktiež barón Július Révai.Išlo o malý kus zeme na zarovnanie pôdorysu cinotorína ktorý kúpili za 300 korún.Uvedenému vývinu zodpovedájú mapové zobrazenia cintorína z rôznych období.Po takýchto krokoch nadobudol dnešné rozmery .Po ďalšom mapovaní v roku 1912 bol do pozemkovej knihy zapísaný ako parcela č. 1878/1 s výmerou 23 580 m2. Cintorín dnes tvoria dve parcely a jeho plochu rozdelujú hlavné uličky do šiestich blokov.

Ležia tu

Hrob Štefana Krčméryho (naľavo) a Jozefa Cígera Hronského (napravo). Symbolicky pochovaní spolu, lebo splanuli láskou k tej istej žene.
Hrob Maši Haľamovej
Hrob Karola Plicku
Hrob Karola Kuzmányho

a ďalší...

Zdroje