Meliatsko-halstattský oceán: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 14:21, 21. máj 2009

Geológia Západných Karpát

Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina Flyšové pásmo Bradlové pásmo Pásmo jadrových pohorí Veporské pásmo Gemerské pásmo Meliatske pásmo Bükkské pásmo Bakonské pásmo Zemplínske pásmo
Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu
Oravikum Váhikum Tatrikum Subtatranské príkrovy Čertovická línia Fatrikum Veporikum Lubenícko-margecianska línia Gemerikum Hronikum Rožňavská línia Silicikum Meliatikum Turnaikum Bükkikum Transdanubikum Zemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán Čorštynská elevácia Váhický oceán Alcapa Meliatsko-halstattský oceán
Portál vied o Zemi

Meliatsko-halstattský oceán niekedy tiež označovaný ako Meliatsky oceán bol úzky bazén, tvorený oceánskym typom kôry, ktorý existoval medzi Eurázijským kontinentálnym okrajom a blokom Tisy^[1]. Rifting oceánu začal začal v pelsóne, v strednom triase a existoval do strednej až mladšej (konec oxfordu, zrejme jury (175 - 150 Ma)^[2]. Bol subprovinciou Tethýdy, ktorá do karpatskej oblasti zasahovala z východu. Nachádzal sa medzi okrajom laurázijskej (neskôr eurázijskej platne) a blokom Tisy (Panónskej panvy). Vznikol pravdepodobne ako zaoblúková panva. V období riftingu bol oceán široký až 600 km. Uzavretie oceánu, bolo jedným z prvých prejavov alpínskeho vrásnenia v oblasti Karpát a malo významný vplyv na ich ďalšie formovanie.

Názov Meliatsky oceán bol odvodený z pomenovania obce Meliata v rožňavskom okrese, kde boli objavené metamorfované permské až triasové horniny pôvodne zadelené do gemerika, ktoré v neskoršom období geológovia vyčlenili ako samostatnú jednotku meliatikum. Význam oblasti objavili a ako prví popísali vo viacerých prácach medzi rokmi 1973 a 1985 geológovia Heinz Kozur a Rudolf Mock, najprv v mezozoických jednotkách Vnútorných Západných Karpát a neskôr aj v juvavických príkrovoch Severných Vápencových Álp^[3].

V súčasnosti sú za pozostatky meliatsko-halstattského oceánu, ktorý existoval od stredného triasu (anis) po strednú až vrchnú juru považované najmä horniny subdukčnej melanže meliatika. Tvorí ju predovšetkým meliatska a jaklovská jednotka so slabo alebo vôbec nemetamorfovanými fragmetami ofiolitov a olistostrómy hlbokovodných radiolaritov. Súčasťou svahov okolitých kontinentov zvažujúcich sa do oceánu bolo i turnaikum a silicikum. Diskutabilná je však ich pozícia rovnako ako vysokým tlakom metamorfovaných hornín (modré bridlice) v príkrove Bôrky. Umiestnenie sutúry po jeho uzavretí, je diskutabilné. Niektorí považujú za sutúru rožňavský zlom alebo lubenícko-margeciansku líniu, iní ju kladú južne od pohoria Bükk.

Referencie

↑ GOLONKA, J. Glossary of plate tectonics and paleogeographic terms [online]. [Cit. 2008-12-10]. Dostupné online. (Eng)
↑ Kozur, H., 1991: The evolution of the Meliata-Hallstatt ocean and its significance for the early evolution of the Eastern Alps and Western Carpathians. Palaeogeography, Palaeoclimatology, Palaeoecology, 87, s. 109-135
↑ Ivan, P., 2002: Relics of the Meliata ocean crust: Geodynamic implications of mineralogical, petrological and geochmical proxies. Geologica Carpathica, 53, 4, s. 245 - 256

Tento článok týkajúci sa geológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] GOLONKA, J. Glossary of plate tectonics and paleogeographic terms [online]. [Cit. 2008-12-10]. Dostupné online. (Eng)

[Kozur,_1991-2] Kozur, H., 1991: The evolution of the Meliata-Hallstatt ocean and its significance for the early evolution of the Eastern Alps and Western Carpathians. Palaeogeography, Palaeoclimatology, Palaeoecology, 87, s. 109-135

[Relics_of_the_Meliata_ocean_crust-3] Ivan, P., 2002: Relics of the Meliata ocean crust: Geodynamic implications of mineralogical, petrological and geochmical proxies. Geologica Carpathica, 53, 4, s. 245 - 256

[1]

[2]

[3]

@@ Riadok 2: / Riadok 2: @@
 | Obrázok = 230 Ma plate tectonic reconstruction.png|Meliatsko-halstattský oceán na začiatku riftingu v spodnom triase pred 249 mil. rokov|center|190px
 }}
-'''Meliatsko-halstattský oceán''' niekedy tiež označovaný ako '''Meliatsky oceán''' bol úzky [[sedimentačný bazén|bazén]], tvorený [[Oceánska zemská kôra|oceánskym]] typom [[zemská kôra|kôry]], ktorý existoval medzi Eurázijským kontinentálnym okrajom a blokom [[Tisia|Tisy]]<ref>Golonka, J., [http://www.dinodata.org/Golonka/GLOSSARY.pdf Glossary of plate tectonics and paleogeographic terms] (Online) prístup 10.12.2008</ref>. [[Oceán]] vznikol v strednom [[trias]]e a existoval do strednej až mladšej [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] (175 - 150 Ma). Bol subprovinciou [[Tethys (more)|Tethýdy]], ktorá do [[Karpaty|karpatskej]] oblasti zasahovala z východu. Nachádzal sa medzi okrajom [[Laurázia|laurázijskej]] (neskôr [[Eurázijská platňa|eurázijskej platne]]) a blokom Tisy ([[Panónska panva|Panónskej panvy]]). Vznikol pravdepodobne ako [[zaoblúková panva]]. V období riftingu bol oceán široký až 600 km. Uzavretie oceánu, bolo jedným z prvých prejavov [[alpínske vrásnenie|alpínskeho vrásnenia]] v oblasti Karpát a malo významný vplyv na ich ďalšie formovanie.
+'''Meliatsko-halstattský oceán''' niekedy tiež označovaný ako '''Meliatsky oceán''' bol úzky [[sedimentačný bazén|bazén]], tvorený [[Oceánska zemská kôra|oceánskym]] typom [[zemská kôra|kôry]], ktorý existoval medzi Eurázijským kontinentálnym okrajom a blokom [[Tisia|Tisy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Golonka | meno = J | odkaz na autora = | titul = Glossary of plate tectonics and paleogeographic terms | url = http://www.dinodata.org/Golonka/GLOSSARY.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.12.2008 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = Eng}}</ref>. Rifting oceánu začal začal v [[pelsón]]e, v strednom [[trias]]e a existoval do strednej až mladšej (konec [[Oxford (geochronologická jednotka)|oxfordu]], zrejme [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] (175 - 150 Ma)<ref name="Kozur, 1991">Kozur, H., 1991: ''The evolution of the Meliata-Hallstatt ocean and its significance for the early evolution of the Eastern Alps and Western Carpathians.'' Palaeogeography, Palaeoclimatology, Palaeoecology, 87, s. 109-135</ref>. Bol subprovinciou [[Tethys (more)|Tethýdy]], ktorá do [[Karpaty|karpatskej]] oblasti zasahovala z východu. Nachádzal sa medzi okrajom [[Laurázia|laurázijskej]] (neskôr [[Eurázijská platňa|eurázijskej platne]]) a blokom Tisy ([[Panónska panva|Panónskej panvy]]). Vznikol pravdepodobne ako [[zaoblúková panva]]. V období riftingu bol oceán široký až 600 km. Uzavretie oceánu, bolo jedným z prvých prejavov [[alpínske vrásnenie|alpínskeho vrásnenia]] v oblasti Karpát a malo významný vplyv na ich ďalšie formovanie.
-Názov ''Meliatsky oceán'' bol odvodený z pomenovania obce [[Meliata]] v [[Okres Rožňava|rožňavskom okrese]], kde boli objavené metamorfované [[perm (geochronologická jednotka)|permské]] až [[trias]]ové horniny pôvodne zadelené do [[gemerikum|gemerika]], ktoré v neskoršom období geológovia vyčlenili ako samostatnú jednotku [[meliatikum]]. Význam oblasti objavili a ako prví popísali vo viacerých prácach medzi rokmi [[1973]] a [[1985]] geológovia [[Heinz Kozur]] a [[Rudolf Mock]], najprv v mezozoických jednotkách Vnútorných Západných Karpát a neskôr aj v [[juvavikum|juvavických príkrovoch]] [[Severné Vápencové Alpy|Severných Vápencových Álp]]<ref name="Relics of the Meliata ocean crust">Ivan, P., 2002; ''Relics of the Meliata ocean crust: Geodynamic implications of mineralogical, petrological and geochmical proxies.'' Geologica Carpathica, 53, 4, s. 245 - 256</ref>.
+Názov ''Meliatsky oceán'' bol odvodený z pomenovania obce [[Meliata]] v [[Okres Rožňava|rožňavskom okrese]], kde boli objavené metamorfované [[perm (geochronologická jednotka)|permské]] až [[trias]]ové horniny pôvodne zadelené do [[gemerikum|gemerika]], ktoré v neskoršom období geológovia vyčlenili ako samostatnú jednotku [[meliatikum]]. Význam oblasti objavili a ako prví popísali vo viacerých prácach medzi rokmi [[1973]] a [[1985]] geológovia [[Heinz Kozur]] a [[Rudolf Mock]], najprv v mezozoických jednotkách Vnútorných Západných Karpát a neskôr aj v [[juvavikum|juvavických príkrovoch]] [[Severné Vápencové Alpy|Severných Vápencových Álp]]<ref name="Relics of the Meliata ocean crust">Ivan, P., 2002: ''Relics of the Meliata ocean crust: Geodynamic implications of mineralogical, petrological and geochmical proxies.'' Geologica Carpathica, 53, 4, s. 245 - 256</ref>.
 V súčasnosti sú za pozostatky meliatsko-halstattského oceánu, ktorý existoval od stredného [[trias]]u ([[anis]]) po strednú až vrchnú [[jura (geochronologická jednotka)|juru]] považované najmä horniny subdukčnej melanže meliatika. Tvorí ju predovšetkým [[meliatska jednotka|meliatska]] a [[jaklovská jednotka]] so slabo alebo vôbec nemetamorfovanými fragmetami [[ofiolitový komplex|ofiolitov]] a [[olistostróma|olistostrómy]] hlbokovodných [[radiolarit]]ov. Súčasťou svahov okolitých kontinentov zvažujúcich sa do oceánu bolo i [[turnaikum]] a [[silicikum]]. Diskutabilná je však ich pozícia rovnako ako vysokým tlakom metamorfovaných hornín ([[modrá bridlica|modré bridlice]]) v [[príkrov Bôrky|príkrove Bôrky]]. Umiestnenie [[sutúra (tektonika)|sutúry]] po jeho uzavretí, je diskutabilné. Niektorí považujú za sutúru [[rožňavský zlom]] alebo [[lubenícko-margecianska línia|lubenícko-margeciansku líniu]], iní ju kladú južne od pohoria [[Bukové vrchy|Bükk]].