Hronský Beňadik: Rozdiel medzi revíziami
Ehmehm |
graert |
||
| Riadok 27: | Riadok 27: | ||
|}} |
|}} |
||
'''Hronský Beňadik |
'''Hronský Beňadik ''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Žarnovica|Žarnovica]]. V obci sa nachádza [[Benediktínsky kláštor (Hronský Beňadik)|Benediktínsky kláštor]]. |
||
== |
== Poloha == |
||
Obec leží na pohlavnom úde [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], [[Pohronský Inovec|Pohronského Inovca]] a [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]], na pravom brehu [[Hron]]a, v tzv [[Slovenská brána|Slovenskej bráne]], v nadmorskej výške 192 m n. m. Nachádza sa na ceste I/76 medzi [[Nová Baňa|Novou Baňou]] a [[Levice|Levicami]]. |
Obec leží na pohlavnom úde [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], [[Pohronský Inovec|Pohronského Inovca]] a [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]], na pravom brehu [[Hron]]a, v tzv [[Slovenská brána|Slovenskej bráne]], v nadmorskej výške 192 m n. m. Nachádza sa na ceste I/76 medzi [[Nová Baňa|Novou Baňou]] a [[Levice|Levicami]]. |
||
| Riadok 40: | Riadok 40: | ||
'''[[Psiare]]''' sú súčasťou takzvanej „''[[Slovenskej brány]]''“ ktorá bola vstupom k bohatým banským mestám ako [[Banská Bystrica]], [[Kremnica]], [[Banská Štiavnica]]. Dominantou Psiar je '''[[Krivín]]''' ktorý je súčasťou pohoria Štiavnických vrchov.'''[[Krivín]]''' je podľa historických dohadov stredoveké hradisko. V tomto období sa v našom okolí dosť vyskytovali, lebo tu bola „'''Slovenská brána'''“ a mali za účel brániť vstup do banských miest. Ďalšie hradiská sa nachádzali pri [[Kozárovce|Kozárovciach]], [[Tlmače|Tlmačoch]], [[Tekovská Breznica|Tekovskej Breznici]] a hlavná obranná pevnosť bola v Hronskom Beňadiku (dnešný kláštor). |
'''[[Psiare]]''' sú súčasťou takzvanej „''[[Slovenskej brány]]''“ ktorá bola vstupom k bohatým banským mestám ako [[Banská Bystrica]], [[Kremnica]], [[Banská Štiavnica]]. Dominantou Psiar je '''[[Krivín]]''' ktorý je súčasťou pohoria Štiavnických vrchov.'''[[Krivín]]''' je podľa historických dohadov stredoveké hradisko. V tomto období sa v našom okolí dosť vyskytovali, lebo tu bola „'''Slovenská brána'''“ a mali za účel brániť vstup do banských miest. Ďalšie hradiská sa nachádzali pri [[Kozárovce|Kozárovciach]], [[Tlmače|Tlmačoch]], [[Tekovská Breznica|Tekovskej Breznici]] a hlavná obranná pevnosť bola v Hronskom Beňadiku (dnešný kláštor). |
||
== Chránené prírodné lokality |
== Chránené prírodné lokality == |
||
Severne od obce sa vypína vrch '''Klíča''' (430,4 m), ktorého vrcholové partie boli v roku [[1973]] vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Na ploche 5,70 ha sa ochraňuje enkláva teplomilného rastlinstva so zriedkavou stepnou flórou a faunou. |
Severne od obce sa vypína vrch '''Klíča''' (430,4 m), ktorého vrcholové partie boli v roku [[1973]] vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Na ploche 5,70 ha sa ochraňuje enkláva teplomilného rastlinstva so zriedkavou stepnou flórou a faunou. |
||
== Kultúra |
== Kultúra == |
||
Dlhé roky bol vydávaný občasník ''Spravodaj'' |
Dlhé roky bol vydávaný občasník ''Spravodaj'' |
||
Verzia z 07:21, 8. jún 2009
| Hronský Beňadik | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický | |
| Okres | Žarnovica | |
| Región | Stredoslovenský | |
| Nadmorská výška | 192 m n. m. | |
| Rozloha | 9,23 km² (923 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 1 086 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 117,66 obyv./km² | |
| Starosta | Terézia Budáčová | |
| PSČ | 966 53 | |
| ŠÚJ | 516830 | |
| EČV (do r. 2022) | ZC | |
| Tel. predvoľba | 0 45 | |
| Adresa obecného úradu |
OÚ Hronský Beňadik, Mýtne námestie 445, 966 53 | |
| E-mailová adresa | poslať email | |
| Telefón | 045/689 32 30 | |
| Fax | 045/689 31 25 | |
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Hronský Beňadik | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Hronský Beňadik je obec na Slovensku v okrese Žarnovica. V obci sa nachádza Benediktínsky kláštor.
Poloha
Obec leží na pohlavnom úde Podunajskej pahorkatiny, Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov, na pravom brehu Hrona, v tzv Slovenskej bráne, v nadmorskej výške 192 m n. m. Nachádza sa na ceste I/76 medzi Novou Baňou a Levicami.
História a kultúrne pamiatky suke našej kurvy
Obec sa vyvinula na mieste staršej lokality osídlenej už v neolite, v dobe halštattskej a veľkomoravskej, pri benediktínskom kláštore v poslednej tretine 11. storočia. Hronský Beňadik sa spomína v roku 1075 ako monastérium (ecclesia Sancti Benedicti). Bola poddanskou obcou najskôr opátstva (ktoré v roku 1075 založil vojvodca, neskorší kráľ Gejza I.), neskôr ostrihomskej kapituly. Komplex kláštora a kostola je v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou. Areál bývalého benediktínskeho opátstva vybudovali na čnejúcej skale v miestach, kde sa spájali dve prastaré cesty: jedna zo západu, z Nitry a druhá z južného Slovenska; ďalej pokračovali údolím Hrona do Zvolena a do banských lokalít na strednom Slovensku. Základy prvého objektu románskej baziliky svätého Benedikta z roku 1075 sú pod súčasným trojloďovým kostolom z obdobia 1346-1410. Pri jeho výstavbe bola použitá časť materiálu z pôvodnej baziliky. V 16. storočí kostol s kláštorom opevnili na spôsob renesančného hradu. V roku 1599 mestečko spustošili a vypálili Turci. Ako pevnosť zotrval až do konca trvania tureckých nájazdov. V roku 1881 vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu, ktorý bol od tohto roku až do roku 1889 opravovaný. V interiéri kostola, regotizovaného koncom 19. storočia, sa zachovali viaceré gotické plastiky, liturgické predmety a zvyšky gotických fresiek. Pozoruhodné sú napr. fragment gotickej nástennej maľby zo 14. storočia predstavujúci legendu o svätom Jurajovi, oltár svätej Scholastiky so sochami Madony a svätého Benedikta z druhej polovice 15. storočia, korpus Krista s pohyblivými ramenami z 13. storočia, plastika Krista z Božieho hrobu zo 17. storočia a ďalšie. Krypta Štefana Koháryho je z roku 1690. Súčasťou areálu je aj gotická kaplnka Svätej krvi z roku 1713. Gotické oltáre z 15. storočia boli pri oprave objektu koncom 19. storočia prenesené do Cirkevného múzea v Ostrihome. Archeologické výskumy sa konali v rokoch 1881-1883 (kostol) a 1972-1975 (kláštor) pri jeho rekonštrukcii. Kostol patrí medzi naše najcennejšie pamiatky gotickej architektúry. Od roku 1952 je v objekte bývalého kláštora charitný dom, v minulosti obývaný členmi saleziánskej rehole v období 1927-1999, dnes tu pôsobí rehoľa pallotínov. Druhý kostol v obci, kostol svätého Egídia, je barokovým objektom z roku 1674, (pôvodná stavba z roku 1209). Morová kaplnka na Háji na počesť Božej Krvi je z roku 1713. Od roku 1912 sa k nej uskutočňujú pútnické sprievody vždy v prvú májovú nedeľu. V obci sa dodnes zachovala pôvodná ľudová architektúra. Pri obci sa tiež nachádza náhrobník bulharských partizánov-študentov, ktorí sa utopili v rozvodnenom Hrone počas partizánskeho odboja.
Miestna časť Psiare a lokalita Krivín
Súčasťou obce je aj dedinka Psiare, ktorá sa nachádza južne od Hronského Beňadika popri, ktorej tečie rieka Hron. Psiare sú súčasťou takzvanej „Slovenskej brány“ ktorá bola vstupom k bohatým banským mestám ako Banská Bystrica, Kremnica, Banská Štiavnica. Dominantou Psiar je Krivín ktorý je súčasťou pohoria Štiavnických vrchov.Krivín je podľa historických dohadov stredoveké hradisko. V tomto období sa v našom okolí dosť vyskytovali, lebo tu bola „Slovenská brána“ a mali za účel brániť vstup do banských miest. Ďalšie hradiská sa nachádzali pri Kozárovciach, Tlmačoch, Tekovskej Breznici a hlavná obranná pevnosť bola v Hronskom Beňadiku (dnešný kláštor).
Chránené prírodné lokality
Severne od obce sa vypína vrch Klíča (430,4 m), ktorého vrcholové partie boli v roku 1973 vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Na ploche 5,70 ha sa ochraňuje enkláva teplomilného rastlinstva so zriedkavou stepnou flórou a faunou.
Kultúra
Dlhé roky bol vydávaný občasník Spravodaj
V apríli 2007 vydala nová starostka prvé číslo OBECNÝCH NOVÍN - občasník občanov Hronského Beňadika a Psiar.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hronský Beňadik
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.