Gotika: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pescan (diskusia | príspevky)
d →‎Maliarstvo: pravopis
Riadok 86: Riadok 86:


==== Výšivkárstvo ====
==== Výšivkárstvo ====
Bolo v tej dobe na veľmi vysokej úrovni. Uplatňovalo sa pri ozdobe bohoslužobného rúcha i ako ozdoba niektorých odevov.
Bolo v tej dobe na veľmi vysokej úrovni. Uplatňovalo sa pri ozd


==== Odev ====
==== Odev ====

Verzia z 18:02, 11. november 2010

Katedrála v Amiens

Gotika alebo gotické umenie alebo (najmä v architektúre) gotický sloh bol umelecký štýl, ktorý nasledoval po románskom slohu približne od polovice 12. storočia (vo Francúzsku) do konca 15. storočia (v strednej a severnej Európe).

Pôvodne hanlivé označenie „gotika“ pre nové slohové hnutie vzniklo v 15. storočí v Taliansku, ako prejav renesančného rozhorčenia nad cudzím, protiantickým importom barbarských Gótov, ktorých označovali za pôvodcov nového umenia. Tento názor o pôvode a zmysle gotiky sa v talianskej renesančnej teórií umenia všeobecne ujal. Pomenovanie „gotika“ prešlo do európskeho povedomia z francúzštiny (l´art ghotique) a začalo sa používať najskôr pre architektúru a ornamentiku, kde bola nová slohová vyhranenosť najzreteľnejšia. Od začiatku 13. storočia uplatňuje sa gotika vo všetkých výtvarných disciplínach. Kolískou gotiky bolo politicky, ekonomicky i kultúrne najvyspelejšie francúzske kráľovské územie „Ile-de-France“, ktoré zosyntetizovalo predchádzajúce podnety ranokresťanských oblastí, orientálnych krajín a Byzancie, ako aj niektoré princípy anglonormanských oblastí, Burgundska a Provensálska, prejavujúce sa už v priebehu 11. a 12. storočia,

Architektúra

Pozri aj Gotická architektúra

Gotická architektúra sa vyvíjala približne od polovice 12. storočia (vo Francúzsku), do začiatku 16. storočia (v severnej Európe).

Charakteristickými znakmi gotickej architektúry je štíhlosť tvarov smerujúcich nahor. Vo svojom vrcholnom období je epochou techniky obdivuhodných a esteticky veľmi pôsobivých a zložitých klenieb, podopieraných štíhlymi prútmi kamenných rebier. Hmotnosť klenieb sa prenáša zo stien na samostatné vysoké nosné piliere, čo umožnilo vytvoriť vysoký vnútorný chrámový priestor. Tlak klenby sa prenášal opornými oblúkmi na vonkajšie oporné piliere zakončené ozdobným hrotitým ihlanom - fiálou. Charakteristickým znakom gotickej architektúry je lomený oblúk používaný na oknách, portáloch a klenbách. Okná sú štíhle, úzke, zakončené lomeným oblúkom. V priečelnej časti chrámov sa robili okrúhle okná - ružice. Gotická architektúra využíva veľké množstvo zdobiacich prvkov - členitých výčnelkov, priehlbní, zdobených vežičiek, chrličov, trojlístkov malých okien, konzôl a baldachýnov. Svetská architektúra sa uplatnila predovšetkým v stavbách hradov. Prejavilo sa to zušľachtením stavby a lepším riešením obytného priestoru s dokonalejšou výzdobou. V gotickom slohu sa stavali okrem cirkevných stavieb aj radnice, paláce, meštianske domy, mosty a iné stavby.

Gotická katedrála sa stáva vrcholom vývoja kresťanskej baziliky ako jediný celok syntetizujúci v sebe všetky štylistické novinky i architektonické výdobytky. V protiklade k ťažkému románskemu murivu je v gotike základom odľahčené murivo, takzvané skeletové. Stena je zbavená výlučne statickej funkcie, prelamuje sa vysokými oknami, vnútorný a vonkajší priestor sa zjednocuje. Interiéry stavieb sú rytmizované prostredníctvom zväzkových pilierov a krížovej klenby. V rímskonemeckom cisárstve sa popri trojloďových bazilikách s loďami nerovnakej výšky objavujú chrámy s loďami rovnakej výšky – halové kostoly. Dôležitým prvkom gotickej architektúry sa stáva svetlo. Farebné vitráže umožňujú prežiarenie chrámového priestoru. Exteriér i interiér má bohatú sochársku výzdobu. Ľudská postava sa esovito prehýba, telo nadobúda čoraz realistickejšiu podobu. Tvár prechádza od schematizmu k individualizmu.

Malbork
Malbork

Raná gotika (Skorá gotika)

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Prvými stavbami, v ktorých sa nové štýlové prvky prejavili vo svojej komplexnosti sú chór kláštorného kostola v St. Denis (1140 - 1143) a katedrála v Sens (pred rokom 1142), katedrála v Laone a katedrála Notre Dame v Paríži (s výstavbou sa začalo okolo roku 1150).

Na Slovensku bola skorá gotika od polovice 13. storočia do začiatku 14. storočia.

Vrcholná gotika

Vrcholnou alebo klasickou gotikou nazývame obdobie od začiatku stavby katedrály v Chartres (1194), až do konca 13. storočia. (katedrály v Remeši, Amiens, Beauvais, Kolíne nad Rýnom a i.)

Na Slovensku bola vrcholná gotika od začiatku 14. storočia do 30. rokov 15. storočia.

Neskorá gotika

Týmto termínom označujeme obdobie od začiatku 14. storočia do začiatku 16. storočia. Toto obdobie sa v jednotlivých európskych krajinách vyznačuje národnými osobitosťami, ktoré sa niekedy označujú aj osobitnými termínmi.

Na Slovensku bola neskorá gotika od 30. rokov 14. storočia až do začiatku 16. storočia.

Gotika mimo Francúzska

V poslednej tretine 12. storočia zakotvila gotika vplyvom severozápadného Francúzska aj v Anglicku, kde sa vyvinuli svojrázne formy. Katedrála v Canterbury (začiatok v roku 1175) reprezentuje prvé vývojové obdobie (epochu Early English), katedrála v Salisbury (1220 - 1266) rozvinutejšie obdobie dekoratívneho štýlu (Decorated Style) a kaplnka King's College v Cambridge neskorogotický pojem perpendikulárny štýl.

V Taliansku sa gotika rozvinula iba v obmedzenej miere a hlavne na severe - (Miláno, Benátky, Florencia, Siena a i.).

V Nemecku sa toto umenie rozšírilo pomerne rýchlo a v celej šírke. Za prvú stavbu nemeckej gotiky možno označiť dóm v Magdeburgu (od roku 1209). Špecialitou nemeckej gotickej architektúry je technika severonemeckých tehlových stavieb.

Dóm sv.Martina v Bratislave

Na severe Európy, kde sa kvôli používaniu pálenej tehly ako stavebného materiálu v čase gotiky zaužívalo pomenovanie Backsteingotik, čiže tzv. Tehlová gotika.

V Čechách sa gotika udomácňuje približne v tom istom období, ako na Slovensku. Po udomácnení dostala názov česká gotika. K najznámejším pamiatkam patria Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha, Chrám svätej Barbory v Kutnej Hore alebo Chrám svätého Bartolomeja v Kolíne. K významným majstrom gotiky v Čechách patria Petr Parléř, Matyáš z Arrasu a Jan Hanuš.

V polovici 14. storočia sa v Toskánsku začínalo rozvíjať nové umenie - renesancia, ktoré v polovici 16. storočia úplne vytlačilo gotiku.

Gotika na Slovensku

Na Slovensku sa prvky gotického štýlu začínajú prejavovať už v 1. polovici 13. storočia (najstarší gotický kostol postavili v roku 1244 v Kaplnnej pri Trnave), ale úplne sa rozvíjajú až v polovici 15. storočia, najmä na Spiši. Katedrály sa na našom území nestavali, ale bolo postavených veľa farských kostolov (Prešov, Trnava, Hlohovec, Kremnica, Bratislava, Levoča, Spišská Nová Ves a i.). Jednoloďové kostolíky stavali na celom území Slovenska františkáni a dominikáni. Trojloďové kostolíky bazilikového typu s umeleckou výzdobou boli zriedkavejšie (Konkatedrála svätého Martina v Bratislave). Najväčšími gotickými kostolmi sú pôvodne trojloďová bazilika - dóm sv. Alžbety v Košiciach a Konkatedrála svätého Martina. Ďalej sa stavali významné hrady (Trenčín, Strečno, Spišský hrad, Oravský hrad, Zvolenský zámok) a zachovali sa aj zrubové drevené kostoly (Hertvartov - 1480, Trnové pri Žiline - okolo 1500, atď).

Sochárstvo

Neoddeliteľnú úlohu pri výzdobách chrámov malo sochárstvo. Uplatňovalo sa hlavne ako doplnok architektonických článkov (výzdoba hlavíc stĺpov, pilastov a konzol). Baldachýnová stĺpová plastika bola základom ďalšieho rozvoja sochy ako samostatnej disciplíny. V 12. a 13. storočí je to predovšetkým tzv. katedrálna plastika. (Chartres, Notre Dame, Remeš, Amiens, Magdeburg a i.). Námety tvorili scény zo života Krista, ukrižovanie, zmŕtvychvstanie, posledný súd a i. Postavy Panny Márie s dieťaťom - madony. Výjavy zo života svätých. Cez službu architektúre a cez sochársky reliéf dostáva sa gotické sochárstvo postupne k plnej plasticite, k vyjadreniu objemovosti, k typu voľnej priestorovej sochy. Stredobodom záujmu sa stáva zobrazenie ľudského tela, konfrontovaného čoraz väčšmi so zákonitosťou a proporciami prírody. Moment realizmu poznačuje aj zobrazené tváre, ktoré od prvotnej schématickej typizácie naberajú individuálny výraz.

Najvýznamnejším reprezentantom tohoto umenia na Slovensku je Majster Pavol z Levoče v Čechách je to Peter Parler a vo Francúzsku Claus Sluter, holandský sochár, pôsobiaci v Burgundsku.

Maliarstvo

Sklené okno v Canterburskej katedrále

V maliarskom umení sa okrem tradičných maliarskych techník ako bola nástenná a knižná maľba, dostáva do popredia, vplyvom odhmotnenia stien a tým straty súvislých plôch na maľbu, maľba na sklo, ktorá popri sochárstve tvorila podstatnú zložku vtedajšieho maliarstva. Najmä katedrály sa prekonávali v bohatosti a rozmanitosti výzdoby svojich okien. Na krídlových oltároch sa používala tabuľová maľba, ktorej postavy boli zobrazované na zlatom pozadí. Námety k obrazom tvorili, podobne ako v sochárstve, rôzne výjavy zo života Krista, svätých, mučeníkov a rozličné legendy. Nové prvky senzualizmu a realizmu prichádzali okolo roku 1400 z Burgundska a flámskych oblastí (bratia van Eyckovci). Váha vývoja sa presunula v tomto období do francúzsko-holandských oblastí (Avignon,Burgundsko a Holandsko), odkiaľ čerpali ďalšie krajiny, najmä Čechy, Nemecko, a stredná Európa. V Taliansku, s výnimkou Giotta a sčasti aj Simona Martiniho, šiel vývoj inou cestou.

Umelecké remeslá

boli organizované podľa príbuznosti remesiel i samostatne do cechov, ktorých úlohou bolo dbať o kvalitu výroby. Takýmto spôsobom sa remeselná výroba veľmi zdokonalila a svojou vyspelosťou a technickou zručnosťou dosiahla vysokú kvalitu výrobkov.

Strecha Milánskeho dómu

Kamenárstvo

Bolo uplatňované hlavne pri výzdobe chrámov, kde bohatá ornamentálna a figurálna výzdoba pokrývala steny veľkých katedrál (portály, okenné rámy, štíty, galérie i veže).

Nábytkárstvo

Základným kusom nábytku bola truhlica, ktorá mala všeobecné použitie (šatník, knižnica, pokladnica a i.). Jej vonkajšiu výzdobu tvorili prvky prevzaté z architektúry. Začala sa používať aj intarzovaná výzdoba z rozličných vzácnych drevín. Truhlice ozdobovalo umelecké kovanie, ktoré zároveň udržiavalo ich pevnosť.

Rezbárstvo

Umelecké rezbárstvo sa uplatnilo vo výrobe a výzdobe chrámového nábytku - skrine, kazateľnice, svietniky, lavice, stoličky a najmä krídlové oltáre. Pozri aj Majster Pavol z Levoče.

Kovotepectvo

V gotickej plastike vynikajú práce z kovu. Najlepšie to vidno v prácach zlatníkov, ktorí štýlovo vytvárali rozličné liturgické predmety (kríže, kalichy, nádoby, misy), ktoré ozdobovali všetkými tvarmi, ktoré sa v gotike používali.

Lejárstvo a kovovýroba

Vyrábalo kostolné zvony, náhrobné platne. Z cínu sa robili kostolné krstiteľnice. Ďalej sa zhotovovali brnenia rôzne rytierske zbrane, znaky - erby, pečatidlá a mince so znakom na oboch stranách.

Väzba kníh

Nakoľko knihy boli ručne písané a tiež zdobené, boli veľmi vzácne a drahé. Preto sa robila na nich pevná ochranná väzba z dosiek potiahnutých zdobenou kožou. Na rohy sa dávalo ozdobné kovanie. Veľmi sa tiež dbalo o výtvarné riešenie vrchnej dosky.

Katedrála sv.Barbory v Kutnej Hore

Textil

Výroba gobelínov

Tvorba gobelínov - závesných kobercov, ktoré tvorili ozdobnú zložku stien miestností a chránili čiastočne pred chladom, bola pomerne rozšírená. Nachádzali sa na nich rozličné kompozície figúr s náboženskými, antickými ale aj svetskými scénami.

Notre Dame - Paríž, Detail výzdoby hlavného vchodu

Výšivkárstvo

Bolo v tej dobe na veľmi vysokej úrovni. Uplatňovalo sa pri ozd

Odev

Vývoj odevu ovplyvnili nielen križiacke výpravy, ale aj vznik nových kultúrnych stredísk na dvoroch panovníkov a šľachty. Ideálom krásy už nebol silák, ale zoženštený mládenec. Estetický idál ženy predstavuje štíhle telo pretiahnuté do S. Základný mužský odev bola košeľovitá neprepásaná suckenie. Ďalší odev zvaný cotte, bol vždy prepásaný tepaným opaskom zdobeným gombičkami a niekedy aj vyšívaním. Hlavným vrchným ošatením bol polkruhovitý plášť, zakrývajúci obe ramená. Jeho podšívka bola kontrastnej farby. Ženský odev sa podstatne nelíšil od mužského. Košeľovité šaty, mali dlhé rukávy a boli podkasané opaskom. Na šaty si obliekali plášť polkruhovitého strihu. Ku koncu obdobia pančuchy a nohavice splynuli do jedného celku a vznikli pančuškové nohavice - miniparti.

Ornament

Geometrický ornament sa zakladá na konštruovaní čiar do kruhu a jeho častí, z čoho vzniká typický ornamentálny prvok kružba, ktorý sa najviac používal pri výzdobe okien. Ďalším prvkom je rastlinný motív, ktorý čerpá z domáceho rastlinstva (dub, vínna réva ai.). Rastlinné motívy sa preberajú z prírody v najvernejšej podobe.

Iné projekty

Externé odkazy

Šablóna:Link FA