Ležiachov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: war:Ležiachov
štylistika
Riadok 27: Riadok 27:
'''Ležiachov''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Martin|Martin]].
'''Ležiachov''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Martin|Martin]].


== Starostovia ==
==Dejiny==
Prvá písomná zmienka je z roku [[1252]], obec sa spomína ako majetok turčianskeho kláštora (ako: ''terra quinque villaru''). Koncom [[18. storočia]] patrila obec Uhorskej kráľovskej komore, v 19. sa stala súčasťou uhorského Študijného fondu, z ktorého sa udržiavala Trnavská univerzita (neskôr presunutá do Budapešti).
* [[2002]]{{--}}[[2005]] – [[Jozef Košút]] (nezávislý), († 2005)
* [[2006]]{{--}} [[Pavel Školník]] ([[ĽS-HZDS]]), (doplňovacie voľby [[25. marec|25. marca]] [[2006]])
* [[2007]]{{--}} [[Katarína Michalková]] (ĽS-HZDS)


Obec bola najskôr osada obohnaná prútenou ohradou (lesou), odtiaľ pravdepodobne pochádza aj jej pomenovanie.
{{Na úpravu}}
Prvá písomná zmienka je z roku 1252, obec sa spomína ako majetok turčianskeho kláštora (ako: ''terra quinque villaru'').
Koncom 18. storočia patrila obec Uhorskej kráľovskej komore, v 19. sa stala súčasťou uhorského Študijného fondu, z ktorého sa udržiavala Trnavská univerzita (neskôr presunutá do Budapešti)
Obec bola najskôr osada obohnaná prútenou ohradou (lesou) Odtiaľ pravdepodobne pochádza aj jej pomenovanie.
V roku 1715 je doložené, že obec mala 26 domácností, v roku 1785 v Ležiachove stálo 37 domov a žilo 311 obyvateľov.
V roku 1828 už len 32 domov a 259 obyvateľov.
Úpadok pokračoval do takej miery, že v rokoch 1970 až 1989 bola obec zaradená do plánovaných zánikových obcí a nemala obecný úrad.


V roku [[1715]] je doložené, že obec mala 26 domácností, v roku 1785 v Ležiachove stálo 37 domov a žilo 311 obyvateľov. V roku [[1828]] už len 32 domov a 259 obyvateľov. Úpadok pokračoval do takej miery, že v rokoch [[1970]][[1989]] bola obec zaradená do plánovaných zánikových obcí a nemala obecný úrad.
Vývin názvu obce

1534 - Lesako
===Vývin názvu obce===
1773 - Lezsjacho, Lezjacho,
*1534 - Lesako
1786 - Lezsjacho,
*1773 - Lezsjacho, Lezjacho
1808 - Lezsáchó, Lesachó, Ležjáchow, Ležáchow,
*1786 - Lezsjacho
1863 - Lezsiachó,
*1808 - Lezsáchó, Lesachó, Ležjáchow, Ležáchow
1873–1877, 1892–1907 Lezsjachó,
*1863 - Lezsiachó
1882–1888 - Lezsjahó,
*1873–1877, 1892–1907 Lezsjachó
1913 - Lézsa,
*1882–1888 - Lezsjahó
1920 - Ležiachovo,
*1913 - Lézsa
1927 – Ležiachov.
*1920 - Ležiachovo
*1927 – Ležiachov
==Obyvateľstvo==
V minulosti sa časť obyvateľov zaoberala pestovaním ľanu, konope, výrobou ľanového oleja, a šafraníctvom.
Doložené je, že v obci bolo až 43 olejkárskych rodín.
V minulosti sa časť obyvateľov zaoberala pestovaním ľanu, konope, výrobou ľanového oleja, a šafraníctvom. Doložené je, že v obci bolo až 43 olejkárskych rodín. Neskôr najčastejšie pracovali v [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]].
Neskôr najčastejšie pracovali v poľnohospodárstve.
Počas SNP občania podporovali a zapojili sa do povstania.
V obci sa nachádza rímskokatolícky (filiálny) [[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Ležiachov)|Kostol sv. Jána Krstiteľa]] z roku 1811.


Počas [[SNP]] občania podporovali a zapojili sa do povstania.


== Rodáci ==
==Stavby==
V obci sa nachádza rímskokatolícky (filiálny) [[Kostol svätého Jána Krstiteľa (Ležiachov)|Kostol sv. Jána Krstiteľa]] z roku [[1811]].
* Adriána Ferenčíková (* 1940) {{--}} vedecká pracovníčka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, lektorka slovenského jazyka v Orientálnom inštitúte (Istituto Universitario Orientale) v Neapole a na univerzite v Ríme
* Jozef Országh (* 1836) {{--}} podnikateľ, obchodník, statkár, účastník zahraničného čs. odboja v Rusku, spolupracovník Nár. rady čs.


==Politika==
===Starostovia===
* [[2002]]{{--}}[[2005]] – Jozef Košút (nezávislý), († 2005)
* [[2006]]{{--}} Pavel Školník ([[ĽS-HZDS]]), (doplňovacie voľby [[25. marca]] [[2006]])
* [[2007]]{{--}} Katarína Michalková (ĽS-HZDS)

== Rodáci ==
* Adriána Ferenčíková (* 1940) {{--}} vedecká pracovníčka [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV|Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV]], lektorka slovenského jazyka v Orientálnom inštitúte (Istituto Universitario Orientale) v [[Neapol]]e a na univerzite v [[Rím]]e
* Jozef Országh (* 1836) {{--}} podnikateľ, obchodník, statkár, účastník zahraničného československého odboja v Rusku, spolupracovník Národnej rady československej.


{{Slovenský výhonok}}


{{Obce okresu Martin}}
{{Obce okresu Martin}}

Verzia z 17:30, 15. január 2011

Ležiachov
obec
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský
Okres Martin
Región Turiec
Nadmorská výška 441 m n. m.
Rozloha 4,23 km² (423 ha) [1]
Obyvateľstvo 168 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 39,72 obyv./km²
Starosta Katarína Michalková (ĽS-HZDS)
PSČ 038 42 (pošta Príbovce)
ŠÚJ 512419
EČV (do r. 2022) MT
Telefón 043/429 41 92
Map
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: infoturiec.sk/leziachov
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Ležiachov je obec na Slovensku v okrese Martin.

Dejiny

Prvá písomná zmienka je z roku 1252, obec sa spomína ako majetok turčianskeho kláštora (ako: terra quinque villaru). Koncom 18. storočia patrila obec Uhorskej kráľovskej komore, v 19. sa stala súčasťou uhorského Študijného fondu, z ktorého sa udržiavala Trnavská univerzita (neskôr presunutá do Budapešti).

Obec bola najskôr osada obohnaná prútenou ohradou (lesou), odtiaľ pravdepodobne pochádza aj jej pomenovanie.

V roku 1715 je doložené, že obec mala 26 domácností, v roku 1785 v Ležiachove stálo 37 domov a žilo 311 obyvateľov. V roku 1828 už len 32 domov a 259 obyvateľov. Úpadok pokračoval do takej miery, že v rokoch 19701989 bola obec zaradená do plánovaných zánikových obcí a nemala obecný úrad.

Vývin názvu obce

  • 1534 - Lesako
  • 1773 - Lezsjacho, Lezjacho
  • 1786 - Lezsjacho
  • 1808 - Lezsáchó, Lesachó, Ležjáchow, Ležáchow
  • 1863 - Lezsiachó
  • 1873–1877, 1892–1907 Lezsjachó
  • 1882–1888 - Lezsjahó
  • 1913 - Lézsa
  • 1920 - Ležiachovo
  • 1927 – Ležiachov

Obyvateľstvo

V minulosti sa časť obyvateľov zaoberala pestovaním ľanu, konope, výrobou ľanového oleja, a šafraníctvom. Doložené je, že v obci bolo až 43 olejkárskych rodín. Neskôr najčastejšie pracovali v poľnohospodárstve.

Počas SNP občania podporovali a zapojili sa do povstania.

Stavby

V obci sa nachádza rímskokatolícky (filiálny) Kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1811.

Politika

Starostovia

Rodáci

  • Adriána Ferenčíková (* 1940)  – vedecká pracovníčka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, lektorka slovenského jazyka v Orientálnom inštitúte (Istituto Universitario Orientale) v Neapole a na univerzite v Ríme
  • Jozef Országh (* 1836)  – podnikateľ, obchodník, statkár, účastník zahraničného československého odboja v Rusku, spolupracovník Národnej rady československej.


  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.