Abrahám (okres Galanta): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Codeks (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 95.103.215.185 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Mikulas1
Riadok 107: Riadok 107:
=== Klimatické podmienky ===
=== Klimatické podmienky ===
Oblasť Abrahámu patrí do teplej oblasti, pre ktorú je charakteristický počet letných dní v roku nad 50 s maximálnou teplotou vzduchu 25°C a miernou zimou. Celoročný úhrn zrážok sa pohybuje od 530 do 650 mm. Okolie obce s priľahlým okolím patrí čo do množstva zrážok k jednej z najsuchších oblastí strednej Európy.
Oblasť Abrahámu patrí do teplej oblasti, pre ktorú je charakteristický počet letných dní v roku nad 50 s maximálnou teplotou vzduchu 25°C a miernou zimou. Celoročný úhrn zrážok sa pohybuje od 530 do 650 mm. Okolie obce s priľahlým okolím patrí čo do množstva zrážok k jednej z najsuchších oblastí strednej Európy.





Dominik Čambál si kanec!!!:D


=== Vegetácia ===
=== Vegetácia ===

Verzia z 18:01, 24. apríl 2012

Abrahám
obec
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský
Okres Galanta
Nadmorská výška 125 m n. m.
Súradnice 48°15′00″S 17°37′00″V / 48,25000°S 17,61667°V / 48.25000; 17.61667
Rozloha 15,779 km² (1 578 ha)
Obyvateľstvo 1 128 (2011)
Hustota 71,49 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1266
Starosta Igor Németh[1] (SMER)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 925 45
Telefónna predvoľba +421-31
ŠÚJ 503673
EČV GA
Poloha obce v rámci Slovenska
Poloha obce v rámci Slovenska
Poloha obce v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trnavského kraja
Poloha v rámci Trnavského kraja
Poloha v rámci Trnavského kraja
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.abraham.sk/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Demonym: Abrahámčan[2]

Abrahám (maď. Ábrahám) je obec na Slovensku v okrese Galanta, v Trnavskom kraji.[3]

Geomorfológia

Abrahám leží na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny, ktorá je súčasťou Podunajskej pahorkatiny. Celú oblasť možno charakterizovať ako kultúrnu step, prevažne odlesnenú. Oblasť Abrahámu má reliéf vlnitých rovín, kde prevládajú černozemné a lužné pôdy. Tieto pôdy sú mimoriadne vhodné na pestovanie náročných poľnohospodárskych plodín pšenice, kukurice a cukrovej repy.

Klimatické podmienky

Oblasť Abrahámu patrí do teplej oblasti, pre ktorú je charakteristický počet letných dní v roku nad 50 s maximálnou teplotou vzduchu 25°C a miernou zimou. Celoročný úhrn zrážok sa pohybuje od 530 do 650 mm. Okolie obce s priľahlým okolím patrí čo do množstva zrážok k jednej z najsuchších oblastí strednej Európy.

Vegetácia

Celé územie je odlesnená rovina, na ktorej sa pestujú kultúrne plodiny. Zachovali sa zvyšky lužného lesa s drevinami dub letný, javor poľný, brest nízky, jaseň štíhly, topoľ čierny. Rozšírené sú agát, topoľ, vŕba a kroviny trnky, bazy čiernej, liesky, ruža šípová a orech vlašský. Ovocné dreviny hruška, jabloň, čerešňa.

Živočíšstvo

Na území obce sa nachádza bohaté spoločenstvo hmyzu. Zaujímavý je najmä chránený roháč obyčajný. Zastúpenie majú obojživelníky ako sú skokany, ropuchy a mloky. Z plazov je tu užovka, slepúch a jašterica. Z drobných stavovcov hraboš poľný, chrček, syseľ. Z dravcov káňa, sokol myšiar a sovy. Poľná a lesná zver je zastúpená srnou, zajacom, bažantom a jarabicou.

História

Vykopávky archeológov dokazujú, že územie obce bolo osídlené už od praveku. Striedali sa tu kultúry od najstaršieho neolitu (lužianska, lengyelská a želiezovská kultúra). Našli sa tu kostrové pohrebiská s bronzovej doby, halštatské sídlisko, ale i osídlenie z rímskych čias, slovanské žiarové pohrebisko a pohrebisko z čias Veľkej Moravy.[3]
Prvá písomná zmienka o obci Abrahám je z 5. marca 1231, kedy bol spísaný v Svätom Abraháme (Sanktus Abrahám) testament Šebešom, grófom z Pezinka a Svätého Jura, na majetku jeho syna Abraháma.
Ďalšia listina z roku 1266 spomína obec ako Scent Abraan.[3] Obec v 16. storočí patrila panstvu Šintava, od roku 1817 panstvu Čeklís, ktoré tu malo majer.

V obci bol v roku 1561 postavený kostol na kamennej podmurovke. Na cintoríne okolo kostola sa pochovávalo do roku 1780.

Najstaršia známa pečať obce s vyobrazením patriarchu Abraháma, patróna miestneho kostola, pochádza z 18. storočia.

Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom.[3]

Stavby

Kostol sv. patriarchu Abraháma

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol svätého patriarchu Abraháma

Neskorobarokový rímsko-katolícky kostol sv. patriarchu Abraháma bol postavený v roku 1782.[3] Stojí na mieste staršieho dreveného kostola, ktorý bol už v zlom technickom stave. Dnešnej podoby sa mu dostalo v roku 1934 prístavbou dvoch bočných lodí, pretože už nevyhovoval narastajúcemu počtu obyvateľov. Pri kostole sa nachádza barokový kríž z roku 1759.

Kaštieľ

Secesný kaštieľ postavený v roku 1899 podľa plánu architekta E. Lechnera.[3] Okolo kaštieľa je rozľahlý park. Donedávna bol v kaštieli odborný liečebný ústav pre deti trpiace obezitou, v súčasnosti je nevyužitý a chátra.

Kultúrny dom

Kultúrny dom bol postavený v roku 1936, zrekonštruovaný v r. 1994 - 1996.

Základná škola

Rímskokatolícka škola s piatimi triedami bola postavená v roku 1930. Výstavbu navrhli 5. mája 1929 Dr. Michal Tarek, Alojz Poppy a Michal Šimko. Okolo r. 1983 bola vybudovaná prístavba, v ktorej boli umiestnené ďalšie učebne. Rekonštrukcia a zateplenie vonkajšieho plášťa budovy prebehla v rokoch 2007 - 2011.

Obecný úrad

Budova obecného úradu bola postavená v polovici 19. storočia, s rekonštrukciou na začiatku 21. storočia.

Materská škola

Súčasná budova materskej školy bola vybudovaná v roku 1972. Navštevuje ju priemerne 40 detí v predškolskom veku. Nachádza sa tu kuchyňa aj jedáleň.

Zdravotné stredisko

Budova zdravotného strediska bola postavená v roku 1962. V rámci brigád sa na stavbe podieľali občania spoločenskej organizácie. V budove je všeobecná a detská ambulancia. Pod zdravotný obvod patrí aj obec Hoste.

Múzeum

Na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva sa v budova staršej školskej budovy po oprave zriadilo obecné múzeum, ktoré bolo slávnostne otvorené v roku 2004. V roku 2005 múzeum vlastnilo viac ako 650 exponátov, ktoré darovali občania Abrahámu a okolitých obcí. Sú tu napríklad vystavené kuchynské náčinia používané v domácnostiach v 19. a 20. storočí. V ďalšej časti múzea je sústredené poľnohospodárske náradie používané v 19. a 20. storočí. Zaujímavosťou sú pluhy s drevenou konštrukciou, ako aj konské a volské postroje. Raritou je sprístupnená vínna pivnica s klenutou klenbou z 19. storočia, o ktorej nevedeli ani najstarší občania obce. Bola objavená iba náhodne. Vďaka zberateľovi Karolovi Godovičovi sa zachovalo aj náradie a stroje na mlátenie obilia z 19. a 20. storočia. Múzeum navštívil aj Svetoslav Veigl. V budove je z druhej strany je obecná knižnica, ktorej vznik sa datuje od roku 1919.

Cintorín

Súčasný cintorín bol zriadený v roku 1780, v tom čase mimo obce. V roku 1961 tu obec postavila dom smútku a v roku 1967 cintorín oplotila. K rozsiahlej úprave obec prikročila opäť v rokoch 1995 - 2000. Dokončilo sa oplotenie, vybudovali chodníky, osvetlenie, prístrešok domu smútku a obnovili pomníky významných osobností.

Osobnosti

Medzi významných rodákov z tejto obce patrí páter Andrej Čambál, kazateľ, literát a misionár.[4]

Šport

V obci pôsobí futbalový klub OFK Abrahám.

Referencie

  1. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
  2. JÚĽŠ. Abrahámčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  3. a b c d e f Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 27.
  4. CSONTOS, Ladislav. Andrej Čambál [online]. Spoločnosť Ježišova na Slovensku, [cit. 2012-01-31]. Dostupné online.