Chlorid horečnatý: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Peko (diskusia | príspevky)
44 593 editací
d fix wikilinky
BalkoMilan (diskusia | príspevky)
2 997 editací
Prerobenie infoboxu a drobná úprava
Riadok 3: Riadok 3:
| Obrázok = Magnesium chloride.jpg
| Obrázok = Magnesium chloride.jpg
| Obrázok2 =
| Obrázok2 =
| Vzorec = MgCl<sub>2</sub><br />MgCl<sub>2</sub>•6 H<sub>2</sub>O
| Vzorec = MgCl<sub>2</sub><br />MgCl<sub>2</sub> • 6 H<sub>2</sub>O
| Synonymá =
| Synonymá =
| Vzhľad = biele kryštáliky alebo prášok
| Vzhľad = biele kryštáliky alebo prášok
Riadok 10: Riadok 10:
| Teplota topenia = 708 °C (''bezvodý'')<br />117,2 °C (''hexahydrát'')
| Teplota topenia = 708 °C (''bezvodý'')<br />117,2 °C (''hexahydrát'')
| Teplota varu = 1 412 °C
| Teplota varu = 1 412 °C
| Teplota sublimácie =
| Teplota rozkladu =
| Teplota rozkladu =
| Trojný bod =
| Trojný bod =
| Kritický bod =
| Kritický bod =
| Hustota = 2,325 g/cm³<br />(''25 °C'')<br />2,316 g/cm³ (''30 °C'')<br />1,569 g/cm³ (''17 °C, hexahydrát'')<br />1,276 g/cm³ (''20 °C, 30% roztok'')
| Hustota = 2,325 g/cm³<br />(''25 °C'')<br />2,316 g/cm³ (''30 °C'')<br />1,569 g/cm³ (''17 °C, hexahydrát'')<br />1,276 g/cm³ (''20 °C, 30% roztok'')
| Rozpustnosť = ''vo vode:''<br />52,9 g/100 ml (''0 °C'')<br />53,8 g/100 ml (''10 °C'')<br />54,8 g/100 ml (''20 °C'')<br />55,5 g/100 ml (''25 °C'')<br />56 g/100 ml (''30 °C'')<br />58 g/100 ml (''40 °C'')<br />61,3 g/100 ml (''60 °C'')<br />65,8 g/100 ml (''80 °C'')<br />73 g/100 ml (''100 °C'')<br />'''hexahydrát'''<br />282,43 g/100 ml (''0 °C'')<br />304,35 g/100 ml (''20 °C'')<br />403,72 g/100 ml (''60 °C'')<br />578,29 g/100 ml (''80 °C'')<br />895,56 g/100 ml (''100 °C'')<br />''v polárnych rozpúšťadlách:''<br />Metanol<br />15,5 g/100 ml (''0 °C'')<br />16 g/100 ml (''20 °C'')<br />17,8 g/100 ml (''40 °C'')<br />20,4 g/100 ml (''60 °C'')<br />16 g/100 ml (''20 °C, hexahydrát'')<br />Etanol<br />3,6 g/100 ml (''0 °C'')<br />5,6 g/100 ml (''20 °C'')<br />10 g/100 ml (''40 °C'')<br />15,9 g/100 ml (''60 °C'')<br />5,6 g/100 ml (''20 °C, hexahydrát'')<br />Pyridín<br />1,28 g/100 ml (''0 °C'')<br />1,06 g/100 ml (''20 °C'')
| Rozpustnosť = ''vo vode:''<br />'''Bezvodý'''<br />52,9 g/100 ml (''0 °C'')<br />53,8 g/100 ml (''10 °C'')<br />54,8 g/100 ml (''20 °C'')<br />55,5 g/100 ml (''25 °C'')<br />56 g/100 ml (''30 °C'')<br />58 g/100 ml (''40 °C'')<br />61,3 g/100 ml (''60 °C'')<br />65,8 g/100 ml (''80 °C'')<br />73 g/100 ml (''100 °C'')<br />'''Hexahydrát'''<br />282,43 g/100 ml (''0 °C'')<br />304,35 g/100 ml (''20 °C'')<br />403,72 g/100 ml (''60 °C'')<br />578,29 g/100 ml (''80 °C'')<br />895,56 g/100 ml (''100 °C'')<br />''v polárnych rozpúšťadlách:''<br />'''Metanol'''<br />15,5 g/100 ml (''0 °C'')<br />16 g/100 ml (''20 °C'')<br />17,8 g/100 ml (''40 °C'')<br />20,4 g/100 ml (''60 °C'')<br />16 g/100 ml (''20 °C, hexahydrát'')<br />'''Etanol'''<br />3,6 g/100 ml (''0 °C'')<br />5,6 g/100 ml (''20 °C'')<br />10 g/100 ml (''40 °C'')<br />15,9 g/100 ml (''60 °C'')<br />5,6 g/100 ml (''20 °C, hexahydrát'')<br />'''Pyridín'''<br />1,28 g/100 ml (''0 °C'')<br />1,06 g/100 ml (''20 °C'')
| Skupenské teplo topenia =
| Skupenské teplo topenia =
| Entropia topenia = 417 J/g
| Entropia topenia = 417 J/g
| Entropia varu = 1 440 J/g
| Entropia rozpúšťania = -1 595 J/g
| Entropia sublimácie =
| Skupenské teplo vyparovania =
| Skupenské teplo vyparovania =
| Štandardná zlučovacia entalpia = −641,8 kJ/mol<br />−2 499,6 kJ/mol (''hexahydrát'')
| Štandardná zlučovacia entalpia = −641,8 kJ/mol (''bezvodý'')<br />−2 499,6 kJ/mol (''hexahydrát'')
| Štandardná entropia = 89,9 J K<sup>−1</sup>mol<sup>−1</sup><br />366 J K<sup>−1</sup> mol<sup>−1</sup> (''hexahydrát'')
| Štandardná entropia = 89,9 J K<sup>−1</sup>mol<sup>−1</sup> (''bezvodý'')<br />366 J K<sup>−1</sup> mol<sup>−1</sup> (''hexahydrát'')
| Štandardná Gibbsová energia = −592,5 kJ/mol<br />−2 115,6 kJ/mol (''hexahydrát'')
| Štandardná Gibbsová energia = −592,5 kJ/mol (''bezvodý'')<br />−2 115,6 kJ/mol (''hexahydrát'')
| Merná tepelná kapacita = 0,747 J K<sup>−1</sup> g<sup>−1</sup><br />1,549 J K<sup>−1</sup> g<sup>−1</sup> (''hexahydrát'')
| Merná tepelná kapacita = 0,747 J K<sup>−1</sup> g<sup>−1</sup> (''bezvodý'')<br />1,549 J K<sup>−1</sup> g<sup>−1</sup> (''hexahydrát'')
| Teplota vzplanutia =
| Teplota vzplanutia =
| Teplota samovznietenia =
| Teplota samovznietenia =
| Medze výbušnosti =
| Medze výbušnosti =
| NFPA 704 =
| externé dáta MSDS =
| GHS = {{GHS|07}}
| GHS zdroj =
| Výstraha = {{Výstraha/IB|Xn}}
| GHS piktogram = {{GHS|07}}
| CAS = 7786-30-3<br />7791-18-6 (hexahydrát)
| heslo GHS =
| vety H = {{vety H|-}}
| vety EUH = {{vety EUH|-}}
| vety P = {{vety P|-}}
⚫
| EÚ zdroj =
| EÚ piktogram = {{Výstraha|Xn}}
| vety R = {{vety R|36/37/38}}
| vety S = {{vety S|22|24/25|26|37/39}}
| NFPA 704 =
| NFPA 704 zdroj =
| CAS = 7786-30-3 (''bezvodý'')<br />7791-18-6 (''hexahydrát'')
| UN =
| UN =
| EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = 232-094-6
| EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = 232-094-6
| Číslo RTECS = OM2975000
| ulr =
| ulr =
⚫
| MSDS =
}}
}}


Riadok 59: Riadok 73:
* [[Chlorid strontnatý]]
* [[Chlorid strontnatý]]
* [[Chlorid vápenatý]]
* [[Chlorid vápenatý]]

⚫
== Zdroj ==
⚫
{{preklad|cs|Chlorid hořečnatý|8395455}}


== Referencie ==
== Referencie ==
Riadok 71: Riadok 82:
== Literatúra ==
== Literatúra ==
* Dr. Heinrich Remy, ''Anorganická chémia'' 1. diel, 1. vydania 1961
* Dr. Heinrich Remy, ''Anorganická chémia'' 1. diel, 1. vydania 1961
* {{Citácia knihy
* NN Greenwood - A. Earnshaw, ''Chémia prvkov'' 1. diel, 1. vydania 1993 ISBN 80-85427-38-9
| priezvisko = Greenwood
| meno = Norman Neill
| priezvisko2 = Earnshaw
⚫
| meno2 = Alan
| titul = Chemie prvků
⚫
| vydanie = 1
| vydavateľ = Informatorium
| miesto = Praha
⚫
| rok = 1993
| počet zväzkov = 2
⚫
| zväzok = 1
| isbn = 80-85427-38-9
| jazyk = po česky
}}
* {{Citácia knihy
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Vohlídal
| priezvisko = Vohlídal
| meno = Jiří
| meno = Jiří
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Štulík
| priezvisko2 = Štulík
| meno2 = Karel
| meno2 = Karel
⚫
| autor2 =
| odkaz na autora2 =
| priezvisko3 = Julák
| priezvisko3 = Julák
| meno3 = Alois
| meno3 = Alois
⚫
| titul = Chemické a analytické tabuľky
⚫
| autor3 =
| odkaz na autora3 =
⚫
| titul = Chemické a analytické tabuľky
| vydavateľ = Grada Publishing
| vydavateľ = Grada Publishing
| miesto = Praha
| miesto = Praha
Riadok 90: Riadok 110:
| vydanie = 1
| vydanie = 1
| isbn = 80-7169-855-5
| isbn = 80-7169-855-5
| kapitola =
⚫
| strany =
⚫
| jazyk =
}}
}}

⚫
== Zdroj ==
⚫
{{preklad|cs|Chlorid hořečnatý|8395455}}


{{Chloridy II.}}
{{Chloridy II.}}

Verzia z 13:55, 18. september 2012

Chlorid horečnatý
Chlorid horečnatý
Chlorid horečnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec MgCl2
MgCl2 • 6 H2O
Vzhľad biele kryštáliky alebo prášok
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 95,2 u (bezvodý)
203,3 u (hexahydrát)
Molárna hmotnosť 95,211 g/mol (bezvodý)
203,303 g/mol (hexahydrát)
Teplota topenia 708 °C (bezvodý)
117,2 °C (hexahydrát)
Teplota varu 1 412 °C
Hustota 2,325 g/cm³
(25 °C)
2,316 g/cm³ (30 °C)
1,569 g/cm³ (17 °C, hexahydrát)
1,276 g/cm³ (20 °C, 30% roztok)
Rozpustnosť vo vode:
Bezvodý
52,9 g/100 ml (0 °C)
53,8 g/100 ml (10 °C)
54,8 g/100 ml (20 °C)
55,5 g/100 ml (25 °C)
56 g/100 ml (30 °C)
58 g/100 ml (40 °C)
61,3 g/100 ml (60 °C)
65,8 g/100 ml (80 °C)
73 g/100 ml (100 °C)
Hexahydrát
282,43 g/100 ml (0 °C)
304,35 g/100 ml (20 °C)
403,72 g/100 ml (60 °C)
578,29 g/100 ml (80 °C)
895,56 g/100 ml (100 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
Metanol
15,5 g/100 ml (0 °C)
16 g/100 ml (20 °C)
17,8 g/100 ml (40 °C)
20,4 g/100 ml (60 °C)
16 g/100 ml (20 °C, hexahydrát)
Etanol
3,6 g/100 ml (0 °C)
5,6 g/100 ml (20 °C)
10 g/100 ml (40 °C)
15,9 g/100 ml (60 °C)
5,6 g/100 ml (20 °C, hexahydrát)
Pyridín
1,28 g/100 ml (0 °C)
1,06 g/100 ml (20 °C)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 417 J/g
Entropia varu 1 440 J/g
Entropia rozpúšťania -1 595 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia −641,8 kJ/mol (bezvodý)
−2 499,6 kJ/mol (hexahydrát)
Štandardná entropia 89,9 J K−1mol−1 (bezvodý)
366 J K−1 mol−1 (hexahydrát)
Štandardná Gibbsová energia −592,5 kJ/mol (bezvodý)
−2 115,6 kJ/mol (hexahydrát)
Merná tepelná kapacita 0,747 J K−1 g−1 (bezvodý)
1,549 J K−1 g−1 (hexahydrát)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
07 - dráždivá látka
Vety H žiadne vety H
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P žiadne vety P
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Škodlivá látka
Škodlivá
látka
(Xn)
Vety R R36/37/38
Vety S S22, S24/25, S26, S37/39
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7786-30-3 (bezvodý)
7791-18-6 (hexahydrát)
EINECS číslo 232-094-6
Číslo RTECS OM2975000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Chlorid horečnatý (MgCl2) je biela, hygroskopická látka, ktorá tvorí niekoľko hydrátov so všeobecným vzorcom MgCl2•x(H2O). Táto zlúčenina je typický iónový halogenid, ktorý sa veľmi dobre rozpúšťa vo vode. Chlorid horečnatý sa získava z morskej vody. Bezvodý chlorid horečnatý sa používa na výrobu kovového horčíka.

Použitie

  • Vodný roztok sa používa na plnenie nemrznúcich zmesí. Napríklad sa používa na plnenie pneumatík, ako záťaže traktorov.
  • Elektrolýzou taveniny chloridu horečnatého sa vyrába kovový horčík.

V niektorých krajinách (napríklad v Českej republike a Slovinsku) sa v nepatrnom rozsahu používa ako posypová soľ (resp. prímes) na zimný posyp. Je však vhodný iba pre likvidačný posyp, nie pre preventívne posyp.[1]

Výroba

Chlorid horečnatý je možné vyrobiť napríklad neutralizáciou hydroxidu horečnatého kyselinou chlorovodíkovou:

Mg(OH)2 + 2 HCl → MgCl2 + 2 H2O

ďalšou možnosťou prípravy je spaľovanie kovového horčíka v elementárnym chlóru:

Mg + Cl2 → MgCl2

Podobné látky

Referencie

  1. ↑ Karel Melcher: Posypové materiály pre zimnú údržbu komunikácií v ČR a v krajinách EÚ, Ekolist.cz, 3. 12. 2001

Iné projekty

Literatúra

  • Dr. Heinrich Remy, Anorganická chémia 1. diel, 1. vydania 1961
  • GREENWOOD, Norman Neill; EARNSHAW, Alan. Chemie prvků. 1. vyd. Zväzok 1. Praha : Informatorium, 1993. 2 zv. ISBN 80-85427-38-9. (po česky)
  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid hořečnatý na českej Wikipédii.

Portal Chemický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chlorid_horečnatý&oldid=4806398“