Omsk: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Kelovy (diskusia | príspevky)
101 000 editací
štyl.
Riadok 92: Riadok 92:


== Dejiny ==
== Dejiny ==
Založenie mesta je spojené s plánom obsadenia sibírskych oblastí a získavania prírodných zdrojov. Prvý úmysel založiť pevnosť vznikol v roku [[1608]] a vzišiel z radov kozákov z Tary, ktorí sa so žiadosťou o založenie pevnosti obrátili na cára Michaila Romanova. Ale až v roku [[1714]] cár [[Peter I. (Rusko)|Peter I.]] vydal príkaz podplukovníkovi Ivanovi Dmitrijevičovi Buchholtzovi vytvoriť vojenskú expedíciu a vydať sa po toku rieky Irtyš s cieľom nájsť naplaveninové zlato. V júni [[1716]] na príkaz kniežaťa Matveja Petroviča Gagarina, námestníka pre Sibír, bola konečne založená na ľavom brehu Omi pevnosť Omsk – prvý oporný vojenský bod západneho Sibíra na Irtyši. Prvými obyvateľmi pevnosti bolo 700 vojakov a kozákov. V krátkej dobe do pevnosti pribudli remeselníci z Tary, Toboľska a Tjumeňu.
Založenie mesta je spojené s plánom obsadenia sibírskych oblastí a získavania prírodných zdrojov. Prvý úmysel založiť pevnosť vznikol v roku [[1608]] a vzišiel z radov kozákov z Tary, ktorí sa so žiadosťou o založenie pevnosti obrátili na cára Michaila Romanova. Ale až v roku [[1714]] cár [[Peter I. (Rusko)|Peter I.]] vydal príkaz podplukovníkovi Ivanovi Dmitrijevičovi Buchholtzovi vytvoriť vojenskú expedíciu a vydať sa po toku rieky Irtyš s cieľom nájsť naplaveninové zlato. V júni [[1716]] na príkaz kniežaťa Matveja Petroviča Gagarina, námestníka pre Sibír, bola konečne založená na ľavom brehu Omi pevnosť Omsk – prvý oporný vojenský bod západnej Sibíri na Irtyši. Prvými obyvateľmi pevnosti bolo 700 vojakov a kozákov. V krátkej dobe do pevnosti pribudli remeselníci z [[Tara (mesto v Rusku)|Tary]], [[Toboľsk]]a a [[Ťumeň]]u.


V roku [[1768]] začala stavba novej pevnosti o rozlohe 30 hektárov na pravom brehu Omi. Základňa pevnosti bol mnohouholník so štyrmi [[veža]]mi a tromi polobaštami. Pevnosť bola obohnaná zemným valom 3,5 metra vysokým a 2,5 metra širokým. 17. marca [[1785]] [[cár]]ovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]] schválila vzhľad [[erb]]u pre Omsk. Rok [[1822]] bol rokom, kedy bola vyhlásená omská oblasť s centrom v meste Omsk.
V roku [[1768]] začala stavba novej pevnosti o rozlohe 30 hektárov na pravom brehu Omi. Základňa pevnosti bol mnohouholník so štyrmi [[veža]]mi a tromi polobaštami. Pevnosť bola obohnaná zemným valom 3,5 metra vysokým a 2,5 metra širokým. 17. marca [[1785]] [[cár]]ovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]] schválila vzhľad [[erb]]u pre Omsk. V roku [[1822]] bola vyhlásená [[Omská oblasť]] s centrom v meste Omsk.


Boľševici sa ujali vlády 17. novembra [[1917]], ale už 7. júna [[1918]] boli vyhnaní bielymi za pomoci kozáckych jednotiek. V Omsku bola vyhlásená dočasná vláda na čele s admirálom A. V. Kolčakom. V tej dobe sa v Omsku nachádzali aj československí interbrigadisti medzi ktorými bol aj [[Jaroslav Hašek]]. Červení dobyli mesto naspäť 14. novembra [[1919]]. Pred znovudobytím mesta červenými interbrigadistov odviedol z mesta generál [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánik]] späť do vlasti cestou cez [[Japonsko]]. Už v roku [[1939]] žilo v meste viac ako 280 000 obyvateľov.
Boľševici sa ujali vlády 17. novembra [[1917]], ale už 7. júna [[1918]] boli vyhnaní bielymi za pomoci kozáckych jednotiek. V Omsku bola vyhlásená dočasná vláda na čele s admirálom A. V. Kolčakom. V tej dobe sa v Omsku nachádzali aj československí interbrigadisti medzi ktorými bol aj [[Jaroslav Hašek]]. Červení dobyli mesto naspäť 14. novembra [[1919]]. Pred znovudobytím mesta červenými interbrigadistov odviedol z mesta generál [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánik]] späť do vlasti cestou cez [[Japonsko]]. Už v roku [[1939]] žilo v meste viac ako 280 000 obyvateľov.


== Osobnosti mesta ==
== Osobnosti mesta ==
* [[Dmitrij Michailovič Karbyšev]] (* 1880 - † 1945) ruský a sovietsky generál ženijných vojsk, in memoriam Hrdina ZSSR
* [[Dmitrij Michajlovič Karbyšev]] (* 1880 - † 1945) ruský a sovietsky generál ženijných vojsk, in memoriam Hrdina ZSSR
* [[Denis Vladimirovič Kuľaš]] (* [[1983]]), ruský hokejový obranca
* [[Denis Vladimirovič Kuľaš]] (* [[1983]]), ruský hokejový obranca


Verzia z 05:17, 7. jún 2014

Omsk
rus. Омск
mesto
Centrum mesta, v pozadí Tarská brána
Vlajka
Erb
Štát Rusko Rusko
Oblasť Omská
Rieka Om
Nadmorská výška 90 m n. m.
Súradnice 54°58′00″S 73°23′00″V / 54,96667°S 73,38333°V / 54.96667; 73.38333
Rozloha 572,9 km² (57 290 ha)
Obyvateľstvo 1 154 000 (2010)
Hustota 2 014,31 obyv./km²
Mesto od roku 1782
Časové pásmo MSK+3 (UTC+7)
PSČ 644xxx
Telefónna predvoľba +7 3812
Pozícia mesta v Rusku
Pozícia mesta v Rusku
Wikimedia Commons: Omsk
Webová stránka: admomsk.ru
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Omsk (rus. Омск) je mesto v Rusku a administratívne centrum Omskej oblasti. Je to druhé najväčšie mesto na Sibíri podľa počtu obyvateľov, má rozlohu viac ako 522 km² a asi 1,13 milióna obyvateľov (2002).

Poloha

Od Moskvy je vzdialené 2 555 km. Rozprestiera sa po dĺžke asi 40 km na sútoku riek Irtyš a Om.

Dejiny

Založenie mesta je spojené s plánom obsadenia sibírskych oblastí a získavania prírodných zdrojov. Prvý úmysel založiť pevnosť vznikol v roku 1608 a vzišiel z radov kozákov z Tary, ktorí sa so žiadosťou o založenie pevnosti obrátili na cára Michaila Romanova. Ale až v roku 1714 cár Peter I. vydal príkaz podplukovníkovi Ivanovi Dmitrijevičovi Buchholtzovi vytvoriť vojenskú expedíciu a vydať sa po toku rieky Irtyš s cieľom nájsť naplaveninové zlato. V júni 1716 na príkaz kniežaťa Matveja Petroviča Gagarina, námestníka pre Sibír, bola konečne založená na ľavom brehu Omi pevnosť Omsk – prvý oporný vojenský bod západnej Sibíri na Irtyši. Prvými obyvateľmi pevnosti bolo 700 vojakov a kozákov. V krátkej dobe do pevnosti pribudli remeselníci z Tary, Toboľska a Ťumeňu.

V roku 1768 začala stavba novej pevnosti o rozlohe 30 hektárov na pravom brehu Omi. Základňa pevnosti bol mnohouholník so štyrmi vežami a tromi polobaštami. Pevnosť bola obohnaná zemným valom 3,5 metra vysokým a 2,5 metra širokým. 17. marca 1785 cárovná Katarína II. schválila vzhľad erbu pre Omsk. V roku 1822 bola vyhlásená Omská oblasť s centrom v meste Omsk.

Boľševici sa ujali vlády 17. novembra 1917, ale už 7. júna 1918 boli vyhnaní bielymi za pomoci kozáckych jednotiek. V Omsku bola vyhlásená dočasná vláda na čele s admirálom A. V. Kolčakom. V tej dobe sa v Omsku nachádzali aj československí interbrigadisti medzi ktorými bol aj Jaroslav Hašek. Červení dobyli mesto naspäť 14. novembra 1919. Pred znovudobytím mesta červenými interbrigadistov odviedol z mesta generál M. R. Štefánik späť do vlasti cestou cez Japonsko. Už v roku 1939 žilo v meste viac ako 280 000 obyvateľov.

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Omsk

Externé odkazy


Tento článok týkajúci sa geografie Ruska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Omsk&oldid=5778507“