Slovenské Pravno: Rozdiel medzi revíziami
Pamiatky |
d preklepy |
||
Riadok 59: | Riadok 59: | ||
== Kultúra a zaujímavosti == |
== Kultúra a zaujímavosti == |
||
=== Pamiatky === |
=== Pamiatky === |
||
* [[Rokoko|Rokokový]] kaštieľ z roku [[1754]] postavený miestnym zemianskym rodom [[Prónay|Prónayovcov]] na [[Renesancia|renesančných]] základoch staršej [[Kúria (sídlo šľachty)|kúrie]] z roku [[1630]] |
* [[Rokoko|Rokokový]] kaštieľ z roku [[1754]] postavený miestnym zemianskym rodom [[Prónay|Prónayovcov]] na [[Renesancia|renesančných]] základoch staršej [[Kúria (sídlo šľachty)|kúrie]] z roku [[1630]] patriacej rodu [[Amadeovci|Amadeovcov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = |
| priezvisko = |
||
| meno = |
| meno = |
||
Riadok 71: | Riadok 71: | ||
| miesto = |
| miesto = |
||
| jazyk = |
| jazyk = |
||
}} </ref> Z architektonického hľadiska sa ide o blokovú dvojpodlažnú stavbu s mansardovou strechou a predstavaným [[Rizalit|rizalitom]]. Fasáda je zdobená štukovou ornamentikou, na prízemí horizontálnou [[Rustika| |
}} </ref> Z architektonického hľadiska sa ide o blokovú dvojpodlažnú stavbu s mansardovou strechou a predstavaným [[Rizalit|rizalitom]]. Fasáda je zdobená štukovou ornamentikou, na prízemí horizontálnou [[Rustika|rustikou]]. V interiéri je stavba delená priechodzou stredovou chodbou. Na prízemí sú miestnosti zaklenuté valenou [[Klenba|klenbou]] s podkasanými lunetami, na poschodí pruskou klenbou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = |
| priezvisko = |
||
| meno = |
| meno = |
||
Riadok 100: | Riadok 100: | ||
| miesto = |
| miesto = |
||
| jazyk = |
| jazyk = |
||
}} </ref> Nachádza sa vo vyvýšenej polohe uprostred obce v opevnenom areáli. Vybudovala ho pravdepodobne stavebná huta pôsobiaca pri kláštore premonštrátov v [[Kláštor pod Znievom|Kláštore pod Znievom]]. V [[15. storočie|15. storočí]] bol doplnený o nové presbytérium, ktoré nahradilo pôvodný |
}} </ref> Nachádza sa vo vyvýšenej polohe uprostred obce v opevnenom areáli. Vybudovala ho pravdepodobne stavebná huta pôsobiaca pri kláštore premonštrátov v [[Kláštor pod Znievom|Kláštore pod Znievom]]. V [[15. storočie|15. storočí]] bol doplnený o nové presbytérium, ktoré nahradilo pôvodný pravouhlý záver. Veža pochádza z prvej polovice [[17. storočie|17. storočia]], v tomto období bola nanovo zaklenutá aj loď, valenou [[klenba|klenbou]] s lunetami. [[barok|Barokovo]] bol upravený v [[18. storočie|18. storočí]], kedy vznikla baroková helmica veže s laternou. V interiéri sa nachádza gotická socha Piety z obdobia okolo roku [[1520]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = |
| priezvisko = |
||
| meno = |
| meno = |
Verzia z 06:13, 18. september 2018
Slovenské Pravno | |
obec | |
Kostol Všetkých svätých
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Turčianske Teplice |
Región | Turiec |
Vodný tok | Briešťanka |
Nadmorská výška | 505 m n. m. |
Súradnice | 48°54′32″S 18°45′33″V / 48,9089°S 18,7593°V |
Rozloha | 17,17 km² (1 717 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 887 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 51,66 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1113 |
Starosta | Eva Pálešová[3] (nezávislá) |
PSČ | 038 22 |
ŠÚJ | 512621 |
EČV (do r. 2022) | TR |
Tel. predvoľba | +421-43 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Slov. Pravno Slovenske Pravno 123 038 22 |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 496 21 39 |
Fax | 496 21 39 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Slovenské Pravno | |
Webová stránka: obecslovenskepravno.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Slovenské Pravno je obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice.
Polohopis
Obec sa nachádza v južnej časti Turčianskej kotliny pod východnými svahmi pohoria Žiar, po oboch stranách rieky Briešťanky. Obcou prechádza cesta II/519, ktorá spája Turiec s Hornou Nitrou. Od okresného mesta Turčianske Teplice je vzdialená približne 10 km severozápadne.
Dejiny[4]
Aj keď najstaršia písomná zmienka o hraničnej obci zoborského opátstva v Turci datovaná rokom 1113 pochádza zo Zoborskej listiny, osídlenie lokality je oveľa staršie. Archeologické nálezy na území dnešnej obce dokladajú dve sídliská z Rímskej doby. Z obdobia okolo roku 1000 pochádzajú zvyšky dreveného opevnenia na Šiancoch, pôvodne nazývaných Hradisko, na mieste ktorého bol pravdepodobne v 11. – 12. storočí postavený kamenný hrad.
Výhodná poloha na starej ceste na Liptov a Oravu (s pokračovaním do Poľska) podporovala obchod a remeslá. V obci boli zastúpené cechy hrnčiarov, pláteníkov, krajčírov, kováčov, čižmárov, remenárov a súkeníkov. V 16. storočí tadiaľto viedla poštová cesta Magna via z Bratislavy do Košíc, ktorú založil v rokoch 1552 – 1553 Matej Taxis. Význam obce tým výrazne vzrástol, čo dokladá udelenie trhového práva v roku 1655, existencia školy, ale aj mlynov, pálenice, pivovaru a neskôr aj a tlačiarne Ferdinanda Kohna (v rokoch 1908 – 1912).
V roku 1882 v obci vzniklo slovenské ochotnícke divadlo a v roku 1923 bola postavená Sokolovňa, v ktorej bolo zriadené kino.
Obyvateľstvo
- Počet obyvateľov k 31. 12. 2004 spolu 952
- muži 471
- ženy 481 predproduktívny vek (0-14) spolu 155
- Produktívny vek (15 – 54) ženy 279
- Produktívny vek (15 – 59) muži 320
- Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) spolu 198
- Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu -2
- muži -3
- ženy 1
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rokokový kaštieľ z roku 1754 postavený miestnym zemianskym rodom Prónayovcov na renesančných základoch staršej kúrie z roku 1630 patriacej rodu Amadeovcov.[5] Z architektonického hľadiska sa ide o blokovú dvojpodlažnú stavbu s mansardovou strechou a predstavaným rizalitom. Fasáda je zdobená štukovou ornamentikou, na prízemí horizontálnou rustikou. V interiéri je stavba delená priechodzou stredovou chodbou. Na prízemí sú miestnosti zaklenuté valenou klenbou s podkasanými lunetami, na poschodí pruskou klenbou.[6]
-
Kaštieľ Prónayovcov
- Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1270.[7] Nachádza sa vo vyvýšenej polohe uprostred obce v opevnenom areáli. Vybudovala ho pravdepodobne stavebná huta pôsobiaca pri kláštore premonštrátov v Kláštore pod Znievom. V 15. storočí bol doplnený o nové presbytérium, ktoré nahradilo pôvodný pravouhlý záver. Veža pochádza z prvej polovice 17. storočia, v tomto období bola nanovo zaklenutá aj loď, valenou klenbou s lunetami. Barokovo bol upravený v 18. storočí, kedy vznikla baroková helmica veže s laternou. V interiéri sa nachádza gotická socha Piety z obdobia okolo roku 1520.[8] Kostol má hladké fasády.
-
Kostol Všetkých svätých
-
Pôvodné opevnenie kostola
- Evanjelický kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z roku 1886. Fasáde kostola dominuje zuborez pod korunnou rímsou, veže sú ukončené ihlancovými helmicami. Pri kostole sa nachádza samostatne stojaca murovaná zvonica na štvorcovom pôdoryse so stanovou strechou. Nárožia zvonice sú dekorované kvádrovaním a pilastrami, portál je riešený ako lomený oblúk.
-
Evanjelický kostol
-
Zvonica evanjelického kostola
- Záhradný pavilón zrubového typu s pavlačou vystavaný na renesančnom základe koncom 18. storočia, doplnený ľudovými maľbami z roku 1792. Dnes sa pavilón nachádza v Múzeu slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch.[9]
- Renesančná kúria, jednopodlažná dvojtraktová bloková stavba s manzardovou strechou zo 17. storočia. Objekt bol upravovaný v 19. storočí. Na strane orientovanej do dvora sa nachádza priebežné stĺporadie. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami a zrkadlovou klenbou.[10]
-
Pavilón v martinskom skanzene
-
Rokoková výmaľba interiéru
-
Výmaľba stropu
-
Renesančná kúria
Občianska vybavenosť
V obci sa nachádza základná škola s telocvičňou, materská škola, knižnica, pošta, zdravotné stredisko, futbalové ihrisko a viaceré súkromné podniky. Obec je napojená na vodovod a je plynofikovaná. Zastavujú tu diaľkové autobusy.
Osobnosti obce
Rodáci
- Eliáš Láni (* 1570 – † 1618), básnik, náboženský spisovateľ a evanjelický cirkevný hodnostár
- Daniel Hadik (* ? – † ?), evanjelický kňaz, rektor
- Ján Dérer (* 1847 – † 1904), pedagóg, publicista a evanjelický kňaz
- Ján Alojz Wagner (* 1864 – † 1930), prírodovedec a publicista
- Viliam Pauliny (* 1877 – † 1945), verejný činiteľ, politik a bankár
- Bohumil Chorvát (* 1878 – † 1943), elektrotechnický inžinier a verejný činiteľ
- Michal Chorvát (* 1910 – † 1982), spisovateľ, literárny vedec, politik a prekladateľ
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ Dejiny obce
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Slovenské Pravno [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Slovenské Pravno [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ MILAN FABIAN A KOLEKTÍV. Turiec. Martin : Osveta n. p., 1977. 70-065-77. Kapitola Národohistorické a umelecké pamiatky Turca.
- ↑ Slovenské Pravno [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenské Pravno
Externé odkazy
- Obnova.sk, fotografie miestnej kúrie
- Hrady, zámky, kaštiele, profil Prónayovského kaštieľa
- Apsida.sk- profil stredovekého kostola