Slovenská technická univerzita v Bratislave: Rozdiel medzi revíziami
nový rektor |
doplnenie histórie |
||
Riadok 18: | Riadok 18: | ||
|Rok zatvorenia = |
|Rok zatvorenia = |
||
|Stav = |
|Stav = |
||
|Rektor = [[ |
|Rektor = [[Miroslav Fikar]] |
||
|Prorektor = Marián Peciar, Oliver Moravčík, Stanislav Biskupič, Štefan Stanko |
|Prorektor = Marián Peciar, Oliver Moravčík, Stanislav Biskupič, Štefan Stanko |
||
|Kvestor = Dušan Faktor |
|Kvestor = Dušan Faktor |
||
Riadok 73: | Riadok 73: | ||
===Povojnové roky=== |
===Povojnové roky=== |
||
V roku [[1946]] bol v súvislosti so založením [[Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach|Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach]] zrušený ''odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva''. Na ''odbore inžinierskeho staviteľstva'' bolo vytvorené ''oddelenie architektúry a pozemného staviteľstva''. Od školského roku 1950/51 sa organizačná štruktúra štyroch odborov zmenila na päť fakúlt ([[Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta architektúry]] bola vytvorená z oddelenia). V školskom roku 1951/52 sa ''Fakulta strojného a elektrotechnického inžinierstva'' rozčlenila na [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícku fakultu]] a [[Elektrotechnická fakulta SVŠT|Elektrotechnickú fakultu]] a z ''Fakulty špeciálnych náuk'' vznikla [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Banícka fakulta]]. Táto však bola hneď od nasledujúceho roku začlenená do [[Vysoká škola technická v Košiciach|Vysokej školy technickej v Košiciach]]. V školskom roku 1952/53 vznikla [[Fakulta ekonomického inžinierstva SVŠT|Fakulta ekonomického inžinierstva]]. |
V roku [[1946]] bol v súvislosti so založením [[Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach|Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach]] zrušený ''odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva''. Na ''odbore inžinierskeho staviteľstva'' bolo vytvorené ''oddelenie architektúry a pozemného staviteľstva''. Od školského roku 1950/51 sa organizačná štruktúra štyroch odborov zmenila na päť fakúlt ([[Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta architektúry]] bola vytvorená z oddelenia). V školskom roku 1951/52 sa ''Fakulta strojného a elektrotechnického inžinierstva'' rozčlenila na [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícku fakultu]] a [[Elektrotechnická fakulta SVŠT|Elektrotechnickú fakultu]] a z ''Fakulty špeciálnych náuk'' vznikla [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Banícka fakulta]]. Táto však bola hneď od nasledujúceho roku začlenená do [[Vysoká škola technická v Košiciach|Vysokej školy technickej v Košiciach]]. V rokoch [[1950]] - [[1951]] sa tiež zmenila zodpovednosť za hospodárenie. Dovtedy boli jednotlivé ústavy samostatne účtujúcimi jednotkami, túto úlohu od nich prebrali ''dekanáty'' fakúlt. V roku [[1953]] centralizácia pokračovala a finančnú agendu školy zabezpečoval ''rektorát''. V školskom roku 1952/53 vznikla [[Fakulta ekonomického inžinierstva SVŠT|Fakulta ekonomického inžinierstva]]. V októbri 1953, pri príležitosti 25. výročia školy, udelil [[Prezident|prezident]] [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republiky]] Slovenskej vysokej škole technickej [[Rad republiky]]. Medzi rokmi 1551 až 1955 sa viac ako zdvojnásobil počet pedagogických pracovníkov z 260 na 586. Od roku [[1956]] začal proces decentralizácie hospodárskych činností späť na jednotlivé ''dekanáty''. Ďalšie väčšie zmeny v organizačnej štruktúre sa udiali v roku 1960. Bola zrušená ''Fakulta ekonomického inžinierstva'', pričom jej študijné smery (stavebný, strojársky, chemický) boli začlenené do príslušných fakúlt. Rovnako došlo k začleneniu ''Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva'' pod [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebnú fakultu]]. Od školského roku 1960/61 mala SVŠT štyri fakulty: elektrotechnickú, chemickú, strojnícku a stavebnú. V roku 1965 došlo k premenovaniu [[Chemická fakulta Slovenskej vysokej školy technickej|Chemickej fakulty]] na [[Chemickotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickotechnologickú fakultu]]. V školskom roku 1966/67 došlo na základe zmeny zamerania a profilov absolventov podľa návrhu vtedajšieho [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstva školstva]] k podstatnej redukcii počtu študijných odborov z 36 na 28 (77,8%). Od [[1. septembra]] [[1976]] bola od ''Stavebnej fakulty'' znova odčlenená samostatná [[Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta architektúry]]. V roku 1985 vznikla odčlenením od [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojníckej fakulty]] [[Strojárskotechnologická fakulta SVŠT|Strojárskotechnologická fakulta]] v [[Trnava|Trnave]]. |
||
<ref name=PRSVST /> |
|||
===Ďalšie roky=== |
===Ďalšie roky=== |
Verzia z 21:12, 7. marec 2019
Slovenská technická univerzita v Bratislave | |
Rektorát Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Logo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave | |
Základné informácie | |
---|---|
Poloha | Bratislava, Slovensko |
Skratka | STU |
Zameranie | technické |
Rok založenia | 1937 |
Vedenie | |
Rektor | Miroslav Fikar |
Prorektor | Marián Peciar, Oliver Moravčík, Stanislav Biskupič, Štefan Stanko |
Kvestor | Dušan Faktor |
Štatistické údaje | |
Počet fakúlt | 7 |
Počet študentov | 16 402 |
Ďalšie informácie | |
Školský časopis | SPEKTRUM[1] |
Kontaktné údaje | |
Miesto | 48°09′17″S 17°07′03″V / 48,1546705674°S 17,117439508400025°V |
Adresa | Vazovova 5 812 43 Bratislava 1 |
Telefón | 0917 470 507 |
Oficiálny web | www.stuba.sk |
Oficiálny e-mail | public@stuba.sk |
Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) so sídlom v Bratislave, do 1. apríla 1991 ako Slovenská vysoká škola technická v Bratislave (SVŠT), je technická vysoká škola na Slovensku.
STU chce byť modernou, výskumno-vzdelávacou inštitúciou, pričom nadväzuje na odkaz Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, kde boli položené základy technického vzdelávania na našom území.[2]
STU ponúka technické vzdelávanie a zapája študentov do výskumu v oblasti strojárenstva, elektrotechniky, počítačových vied, stavebníctva, architektúry, chémie, potravinárstva a materiálových technológií. Podľa slovenského hodnotenia fakúlt agentúrou ARRA[3] je dlhodobo najlepšou slovenskou univerzitou pre chemické technológie (FCHPT 1. miesto medzi fakultami zameranými na chémiu), počítačové a technické vedy (FEI dlhodobo na 3. mieste medzi fakultami zmeranými na technické vedy).
V rankingu QS World University Rankings 2016 sa STU dostala do prvej 500-ky elitných svetových univerzít v kategórií Počítačové vedy a informačné technológie, a to je na pozícii 401-450.V prestížnom rebríčku Times Higher Education World University Rankings 2016/17 sa Slovenská technická univerzita v Bratislave dostala do prvej tisícky najlepších svetových výskumne orientovaných unvierzít (801.pozícia).
Výskumné tímy na škole sa zapájajú do riešenia medzinárodných projektov, ročne riešia asi 500 výskumných projektov financovaných z grantov a stovky projektov zmluvného výskumu pre priemyselnú prax.
Absolventi STU patria medzi najžiadanejších a najlepšie odmeňovaných zamestnancov na trhu práce. Ročne študuje na 7 fakultách a univerzitnom ústave manažmentu okolo 17-tisíc študentov. Univerzita poskytuje štúdium v bakalárskom, inžinierskom/magisterskom a doktorandskom stupni štúdia. Ponúka tiež programy celoživotného vzdelávania a MBA štúdium v spolupráci s TU Wien.
Univerzita je nositeľom nositeľom značky kvality ECTS Label a DS (diploma suplement) Label[4].
História
Založenie
Predchodkyňou Slovenskej technickej univerzity bola Štátna vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika v Košiciach. Táto bola zriadená na základe zákona č. 170 Sb. z. a n. z 25. júna 1937 s troma študijnými oddeleniami: inžinierskeho staviteľstva konštruktívneho a dopravného, inžinierskeho staviteľstva vodohospodárskeho a kultúrneho, zememeračského inžinierstva. V júli 1938 boli menovaní prví desiati profesori školy a 4. augusta 1938 bol na prvom zasadnutí profesorského zboru za rektora zvolený jednomyseľne prof. Jur Hronec. Prvý školský rok sa škole podarilo začať až 5. decembra 1938 v náhradných priestoroch Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností v Martine, kde sa škola urýchlene presťahovala po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži, keď južné časti Slovenska, vrátane Košíc, boli pripojené k Maďarsku. Už v prvom školskom roku abdikovali traja profesori českej národnosti. Hneď v marci 1939 bola škola zrušená a zákonom č. 188 Sl. z. z 25. júla 1939 zriadená pod novým názvom Slovenská vysoká škola technická (názov bol zmenený ešte počas pôsobenia v Martine vo februári 1939[2]) už v Bratislave s plánovanými šiestimi odbormi: odbor inžinierskeho staviteľstva, odbor špeciálnych náuk, odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva, odbor chemickotechnologického inžinierstva, odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva a odbor obchodného inžinierstva. Odbory sa otvárali postupne, v školskom roku 1939/40 tri, v roku 1940/41 ďalšie dva a šiesty sa neotvoril nikdy, pretože v roku 1940 vznikla samostatná Vysoká škola obchodná v Bratislave. [5]
Vojnové roky
Počas vojny utrpela škola materiálové škody na budovách, ale aj zariadení. Pred príchodom frontu boli najdrahšie prístroje, zbierky a knihy evakuované v 160 debnách do Žarnovice. Po prezradení úkrytu boli zhabané a odsunuté do Nemecka. Mnoho pracovníkov a študentov školy sa zapojilo do Slovenského národného povstania. V boji padli dvaja profesori a dvadsaťtri študentov, medzi nimi aj M. Nešpor, z ktorých bolo až desať bulharskej národnosti.[5]
Povojnové roky
V roku 1946 bol v súvislosti so založením Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach zrušený odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva. Na odbore inžinierskeho staviteľstva bolo vytvorené oddelenie architektúry a pozemného staviteľstva. Od školského roku 1950/51 sa organizačná štruktúra štyroch odborov zmenila na päť fakúlt (Fakulta architektúry bola vytvorená z oddelenia). V školskom roku 1951/52 sa Fakulta strojného a elektrotechnického inžinierstva rozčlenila na Strojnícku fakultu a Elektrotechnickú fakultu a z Fakulty špeciálnych náuk vznikla Banícka fakulta. Táto však bola hneď od nasledujúceho roku začlenená do Vysokej školy technickej v Košiciach. V rokoch 1950 - 1951 sa tiež zmenila zodpovednosť za hospodárenie. Dovtedy boli jednotlivé ústavy samostatne účtujúcimi jednotkami, túto úlohu od nich prebrali dekanáty fakúlt. V roku 1953 centralizácia pokračovala a finančnú agendu školy zabezpečoval rektorát. V školskom roku 1952/53 vznikla Fakulta ekonomického inžinierstva. V októbri 1953, pri príležitosti 25. výročia školy, udelil prezident Československej socialistickej republiky Slovenskej vysokej škole technickej Rad republiky. Medzi rokmi 1551 až 1955 sa viac ako zdvojnásobil počet pedagogických pracovníkov z 260 na 586. Od roku 1956 začal proces decentralizácie hospodárskych činností späť na jednotlivé dekanáty. Ďalšie väčšie zmeny v organizačnej štruktúre sa udiali v roku 1960. Bola zrušená Fakulta ekonomického inžinierstva, pričom jej študijné smery (stavebný, strojársky, chemický) boli začlenené do príslušných fakúlt. Rovnako došlo k začleneniu Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva pod Stavebnú fakultu. Od školského roku 1960/61 mala SVŠT štyri fakulty: elektrotechnickú, chemickú, strojnícku a stavebnú. V roku 1965 došlo k premenovaniu Chemickej fakulty na Chemickotechnologickú fakultu. V školskom roku 1966/67 došlo na základe zmeny zamerania a profilov absolventov podľa návrhu vtedajšieho Ministerstva školstva k podstatnej redukcii počtu študijných odborov z 36 na 28 (77,8%). Od 1. septembra 1976 bola od Stavebnej fakulty znova odčlenená samostatná Fakulta architektúry. V roku 1985 vznikla odčlenením od Strojníckej fakulty Strojárskotechnologická fakulta v Trnave. [5]
Ďalšie roky
V októbri 2017 si STU pripomenula 80. výročie vzniku. Rektor STU pri tej príležitosti na Slávnostnom podujatí udelil po prvý raz najvyššie univerzitné ocenenie Medailu Jura Hronca - a to absolventovi STU, J.E. Andrejovi Kiskovi, prezidentovi SR.
Rektorát
Terajším sídlom STU (Rektorát) na Vazovovej 5 v Bratislave sú od septembra 1947 budovy bývalých učňovských pokračovacích škôl (navrhnuté architektmi Jiřím Grossmannom a Aloisom Balánom). Budovy boli vystavané v rokoch 1928 až 1937. V septembri 1947 ich univerzita rozhodnutím povereníka školstva Ladislava Novomeského zabrala a nepomohlo, že pred budovou protestovalo okolo 700 učňov - boli rozptýlení do iných učňovských budov.
Rektori
- Prof. PhDr. Dr. h. c. Jur Hronec, DrSc. v rokoch 1938 - 1940 a 1945 - 1946
- Prof. Ing. Dr. techn. Anton Bugan v rokoch 1940 - 1941
- Prof. Ing. Dr. techn. František Valentin v rokoch 1941 - 1943
- Prof. Ing. Štefan Bella v rokoch 1943 - 1945 a 1946 - 1947
- Prof. Ing. Samuel Kriška poverený fukciou v apríli 1945
- Prof. Ing. Ján Gonda, DrSc. v rokoch 1947 - 1949 a 1950 - 1953
- Prof. Ing. Dr. techn. Karel Havelka, DrSc. v rokoch 1949 - 1950
- Prof. Ing. Ernest Šišolák v rokoch 1953 - 1954 a 1958 - 1959
- Prof. Ing. Štefan Chochol, CSc. v rokoch 1959 - 1960 a 1962 - 1963
- Prof. Ing. Dr. techn. Jozef Trokan v rokoch 1963 - 1964 a 1968 - 1969
- Prof. Ing. Dr. h. c. Anton Blažej, DrSc. v rokoch 1969 - 1989 (20 rokov - najdlhšie funkčné obdobie)
- Prof. Ing. Ján Garaj, DrSc. v rokoch 1989 - 1990
- Prof. Ing. Norbert Frištacký PhD. v rokoch 1990 - 1991
- Prof. Ing. Vojtech Molnár, DrSc. v rokoch 1991 - 1994
- Doc. Ing. Igor Hudoba, PhD. v rokoch 1994 - 2000
- Prof. RNDr. Ľudovít Molnár DrSc. v rokoch 2000- 2003
- Prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc. v rokoch 2003 - 2011
- Prof. Ing. Robert Redhammer, PhD. v rokoch 2011 - 2019
- Prof. Ing. Miroslav Fikar, DrSc.v rokoch 2019 - súčasnosť
Fakulty a pracoviská
Slovenská technická univerzita má v súčasnosti 7 fakúlt (a ústav Manažmentu):
- Stavebná fakulta (SvF)
- Strojnícka fakulta (SjF)
- Fakulta elektrotechniky a informatiky (FEI)
- Fakulta chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT)
- Fakulta architektúry (FA)
- Materiálovotechnologická fakulta (MTF)
- Fakulta informatiky a informačných technológií (FIIT)
Univerzitné pracoviská[6]:
- Rektorát
- Centrum výpočtovej techniky
- Archív
- Vydavateľstvo
- Inštitút celoživotného vzdelávania
- Ústav manažmentu
- Know-how centrum: Kancelária pre spoluprácu s praxou, Univerzitný technologický inkubátor
- Projektové stredisko
- Univerzitné vedecké parky, Centrá excelentnosti
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenská technická univerzita v Bratislave
Referencie
- ↑ Univerzitný časopis SPEKTRUM
- ↑ a b STU - Univerzita - O nás / História, Online
- ↑ HODNOTENIE FAKÚLT VYSOKÝCH ŠKÔL 2015, ARRA, Online
- ↑ http://www.stuba.sk/english/degree-students/dodatok-k-diplomu-diploma-supplement-label.html?page_id=6305
- ↑ a b c kol.: Päťdesiat rokov Slovenskej vysokej školy technickej. Alfa Bratislava 1987.
- ↑ Fakulty a pracoviská [online]. www.stuba.sk, [cit. 2016-12-07]. Dostupné online.
Externé odkazy
Zdroje
- kol.: Päťdesiat rokov Slovenskej vysokej školy technickej. Alfa Bratislava 1987.
- Webometrics Ranking of Science
- Vznik STU presahuje hranice jednej školy - tlačová správa STU pri príležitosti 80. výročia STU.