Hypatia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennej planétka pozri 238 Hypatia
Hypatia
Hypatia
grécka filozofka

Narodenie medzi 350 až 370
Úmrtie 415
Alexandria, Egypt

Hypatia alebo Hypatiá (* medzi 350 až 370 – † 415, Alexandria, Egypt) bola grécka filozofka, dcéra matematika a astronóma Thóna z Alexandrie, posledného známeho člena a možno i predstaveného alexandrijskej akadémie[1]. Otec od detstva vštepoval dcére lásku k vedám, záujem o poznanie. Dal Hypátii skvelé vzdelanie. Hypátia slobodne vykladala diela takých známych mysliteľov minulosti ako Platón a Aristoteles. Vo filozofii, ako hovorili súčasníci, prevýšila všetkých svojich predchodcov. Legendárne znalosti, skromnosť a schopnosť verejného prejavu Hypatie rozkvitali v ére Veľkej knižnice v Alexandrii.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Rok jej narodenia nie je známy, pripadá do obdobia medzi rokmi 350/370, presnejšie[pozn. 1] snáď okolo roku 355[2] alebo 360.[3] Niektorí autori špekulatívne považujú skorší dátum v rámci uvedeného rozmedzia za pravdepodobnejší[1] napr. už len s ohľadom na relatívne presne doložený rok narodenia Hypatiinho najznámejšieho žiaka Synesia, pričom len to, že bola staršia by podľa ich názoru mohlo vysvetľovať mieru rešpektu a obdivu, ktorú jej preukazoval.[4]

Keď dokončila svoje vzdelanie, blesk jej rozumu a talentu sa ukázal natoľko nápadný, že jej bola ponúknutá katedra filozofie. Toto postavenie jej zabezpečilo aj miesto v mestskej rade, mohla sa zúčastňovať na riadení mesta. Prvýkrát v histórii sa žena stala profesorkou. V jej tvári je úsilie ženy antiky, dosiahnuť úplnú slobodu a byť rovnocennou mužom. Vo filozofii dosiahla naplnenie a uskutočnenie tohto úsilia.

Jednou z príčin nepriazni kresťanov k Hypátii bola jej krása, múdrosť a postavenie, ktoré zastávala, ju robilo centrom pozornosti vo vzdelaných kruhoch v Alexandrii. Zaoberala sa matematikou, astronómiou a filozofiou. Pôsobila v Alexandrii ako prvá žena-učiteľka novoplatónskej filozofie. Najvýznamnejším z jej žiakov bol Synesios z Kyrény, ktorý ju v niekoľkých listoch chváli.

Slobodne sa stretávala so všetkými, ktorí si želali učiť sa, alebo dostať vysvetlenia ťažkých častí z Platóna a Aristotela, chýry o jej živote dávali veľa podnetov pre výmysly a predsudky. Ženy na ňu pozerali s podozrením, často ju volali mužatkou a obviňovali ju z neskromnosti. Hypátia naozaj chodila po uliciach v odeve filozofa – tak chodili do tých čias len muži. Žila slobodne a nenútene, presne tak, ako sa patrí žiť slobodnej žene. Ako rozumná žena nikdy neprekročila rámec slušného správania[5]. Mala veľa nápadníkov, ktorých však odmietala. Veľa cestovala a dopisovala si s ľuďmi z celého Stredomoria. Jej dom bol vždy plný hostí, jej prednášky prichádzali počúvať ľudia zo všetkých strán sveta, jej rozum, vedomosti, výrečnosť, skromnosť a krása vyvracali nepekné výmysly. Na jej prednášky chodili skupiny nadšených obdivovateľov, ba aj kresťanskí poslucháči. Jedni hovorili, že sa podobala na samú bohyňu Paládu, druhí v nej videli prevtelenie ducha Platóna a tela Afrodity, tretí vyjadrovali svoj obdiv, porovnávajúc ju s tromi veľkými gréckymi bohyňami.

Keď sa v Ríme dostal k moci jej nepriateľ biskup Kyrill Alexandrijský, ktorý ju nenávidel pre jej slávu, rozum, krásu, pre nezávislosť, pre svet, ktorý dávala svojim žiakom, pre vplyv, ktorý mala na všetkých vzdelaných ľudí, za jej predpoveď učenia proti bohu, zafarbeného prekliatím cirkevného pohanstva, ocitla sa v ohnisku stretov medzi kresťanmi a pohanmi. Ani toto nebezpečenstvo ju však neodradilo od vyučovania.

Pokročila dosť ďaleko v štúdiu kužeľosečiek a nadviazala na Diofantove práce. Venovala sa hlavne aplikáciám matematiky. Pripisuje sa jej autorstvo troch veľkých pojednaniach o geometrii, algebre a astronómii. Vynašla niekoľko prístrojov: na destiláciu vody, na stanovenie mernej tiaže vody, v astrometrii sa jej pripisuje pomoc pri vývoji astrolábu pre merania na oblohe. Jej meno nesie jeden z kráterov na Mesiaci a v roku 1884 bola po nej pomenovaná planétka 238 Hypatia, ktorá má predpokladaný priemer 156 km a jej jasnosť je 12,3 mag.

Príklad Hypátie niesol so sebou protest proti nástupu kresťanstva, na postavenie ženy, a súčasne na antickú kultúru. Jej tragický osud svedčí o tom, že mnohí radoví kresťania prijímali filozofa v šatách práve ako protirečenie kresťanských noriem, ako protest proti kresťanizácii.

Stalo sa to v marci roku 415. Nič netušiaca Hypátia sa vracala domov a bola neočakávane prepadnutá oddielom vzbúrencov. Útočníci nemali dôvod tvrdiť, že na tento útok dal príkaz sám Kyrill. Krutí hrdlorezi násilne vytiahli Hypátiu z povozu a dovliekli do kostola. Krásnu ženu vyzliekli donaha, nenávistne dobili jej telo, nosiace v sebe všetko najlepšie, čo sa ešte uchránilo zo slávnej antiky a vydali strašnej poprave: ostrými mušľami a črepinami roztrhali na kúsky jej telo, jej ostatky vyniesli z chrámu, porozhadzovali po meste, alebo spálili. Táto strašná udalosť otriasla všetkými. Aj Kyrill bol zarmútený touto udalosťou, lebo taká odplata sa vymykala zo všetkých kresťanských aj ľudských noriem. Hypátia bola obeťou náboženského fanatizmu a okolností.

Hypátia „s rozumom Atény, postavou Héry, krásou Afrodity“ bola poslednou hviezdou antiky, svietiacou svojím prenikavým svetlom na uhasinajúcej oblohe. Po jej smrti však upadla alexandrijská škola a vláda kresťanov bola úplná. V celom Grécku sa už neobjavil nikto, kto by pokračoval vo veľkej a slávnej práci gréckych matematikov.

Po uplynutí nejakého času sa Hypátia stala pohanskou mučeníčkou a uctievali ju tak, ako kresťania uctievajú svojich nespočetných mučeníkov a svätých. Dve náboženstvá ako by sa pomerili a stretli v obraze – spôsoboch tejto neobyčajnej ženy, tragický osud ktorej do dnešných dní nemôže nechať na pokoji, ľahostajným ani jedného človeka.

  • „Hypátia s rozumom Atény, postavou Héry, krásou Afrodity“ bola poslednou hviezdou antiky, svietiacou svojím prenikavým svetlom na uhasinajúcej oblohe.
  • „Ponechajte si právo rozmýšľať, dokonca rozmýšľať zle je lepšie ako nemyslieť vôbec“
  • „Najstrašnejšia vec je učiť povery ako pravdu“

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Tradičným a i v súčasnosti bádateľmi prevážne uvádzaným dátumom je rok 370, avšak podľa niektorých autorov pre toto datovanie neexistujú žiadne skutočne vedecké dôvody.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c DEAKIN, Michael A. B. Hypatia and Her Mathematics. The American Mathematical Monthly, 1994, roč. 101, čís. 3, s. 234–243. Dostupné online. ISSN 0002-9890.
  2. Vzestup a pád Alexandrie, str. 198n.
  3. MATYSZAK, Philip; BERRY(OVÁ), Joanne. Životy Římanů. Preklad Ľubica Obuchová. [s.l.] : Mladá fronta, 2009. 304 s. ISBN 978-80-204-1958-3. S. 273–275.
  4. Dzielska (1995), str. 66.
  5. Dzielska (1995), str. 47.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hypatia z Alexandirie na českej Wikipédii.