Homosexualita

Mužský homosexuálny pár – Gejovia

Ženský homosexuálny pár – Lesby

Homosexualita môže byť:

1. najčastejšie: sexuálna orientácia na jedinca toho istého pohlavia (v užšom zmysle sa homosexualita vzťahuje len na ľudských jedincov)
2. homosexuálne správanie (teda sexuálny styk s jedincami rovnakého pohlavia)
3. homosexuálna identita (teda sebaidentifikovanie sa s homosexualitou vo význame 1. alebo 2.)
4. život vo vzťahu dvojice rovnakého pohlavia ^{[chýba zdroj]}

Homosexuálna orientácia je sprevádzaná rovnakými citovými a partnerskými vzťahmi ako pri heterosexualite^{[chýba zdroj]}. V roku 1992 bola homosexualita vylúčená z medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie (MKCH 10), ale už predtým (MKCH 8) v nej bola uvedená s poznámkou "uvádzať bez ohľadu na to, či sa považuje za poruchu alebo nie".

Terminológia

Homosexualita vo význame 1. (a 3.) sa označuje aj rôznymi opisnejšími názvami (porovnaj synonymá uvedené v článku sexuálna preferencia), najmä homosexuálna orientácia, homosexuálna preferencia, homosexuálne zameranie a homosexuálne založenie. Niektoré z takýchto opisnejších výrazov nie sú celkom významovo neutrálne, napr. výraz homosexuálna preferencia môže naznačovať, že ide o cielenú voľbu, a výraz homosexuálne založenie môže naopak naznačovať, že ide o vrodený nemenný stav.

Synonymami slova homosexualita sú slová homoerotizmus, homofília, inverzia, rovnakopohlavnosť a u mužov aj komaskulácia, tieto slová však majú aj ďalšie, mierne či značne odlišné významy. Historicky homosexualita od stredoveku (väčšinou) spolu so zoofíliou spadala pod termín sodomia.

Mužská homosexualita (zriedkavejšie homosexualita vôbec) sa nazýva aj dnes už zriedkavým výrazom uranizmus, ktorý zaviedol Carl Heinrich Ulrich v roku 1862. Ženská homosexualita sa nazýva lesbizmus a (so sekundárnym významom lesbická láska) staršie aj tribadia, tribadizmus alebo sapfizmus.

Človek charakterizovaný homosexualitou sa nazýva homosexuál alebo gay/gej (k slovu gay pozri samostatný článok). V neodborných kontextoch sa slovom homosexuál niekedy označuje len mužský homosexuál (teda sa používa ako opak slova lesbička). Žena charakterizovaná homosexualitou sa nazýva lesbička alebo slangovo lesba (staršie aj leska či lesbičanka). Synonymom slova homosexuál/gay je slovo teplý (lesb.: teplá) a výraz teplý brat, ako aj slangové výrazy teploš (lesb.: teploška), buzerant (lesb.: buzerantka), buziš/buzík/buzik/buzi/buzna/buzo/buzoš (lesb. staršie: buziška), buko/bukvica/bukva/bukvičák, termoš (lesb.: termoška), homoš (staršie aj: homo, lesb. staršie: homoška), riťomrd/riťopich a najnovšie aj queer. Viaceré z týchto slangových výrazov sa niekedy hodnotia ako vulgárne. Slová prihriaty a prihorený označujú buď homosexuála alebo človeka s homosexuálnymi sklonmi.

Všeobecná charakteristika homosexuality (významy 1. a prípadne 3.)

Homosexualita sa zvyčajne prejavuje v citovej, vzťahovej i pohlavnej rovine. Za priaznivých okolností býva spojená so schopnosťou vytvárať plnohodnotný citový vzťah s osobou alebo osobami toho istého pohlavia, porovnateľný s citovými vzťahmi heterosexuálne zameraných osôb rôzneho pohlavia. Za nepriaznivých okolností môže viesť k neurotizácii, asociálnemu spôsobu života alebo k samovražde a k rôznym formám spoločenského odmietania, stigmatizácie alebo i k vážnemu ohrozeniu jej života zo strany spoločenského okolia.

Prejavy a typy homosexuality

Homosexualita sa zvyčajne prejavuje erotickou náklonnosťou, intenzívnejším prežívaním, alebo potrebou citovo významných vzťahov k osobám rovnakého pohlavia, schopnosťou sa do nich zamilovať, zvyčajne tiež špecificky vyššou pohlavnou reaktivitou alebo túžbou po fyzickej blízkosti alebo orgazmických aktivitách vo vzťahu k nim.

Zo zvyčajnej definície homosexuality vyplýva, že homosexuálna reaktivita, ak je nedominantnou vlastnosťou popri silnejšej heterosexuálnej reaktivite, pod pojem homosexuality nespadá. V iných teóriách býva pojmom homosexualita označená i nedominantná vlastnosť, ktorá je napríklad v Kinseyho poňatí v rôznej miere zastúpená vo všetkých jedincoch v populácii.

Najbežnejšími typmi homosexuality sú mužská androfília a ženská gynekofília (gynofília). V teoretickom modeli, ktorý rozlišuje len dve erotické zamerania, teda sexuálnu orientáciu, býva pod pojmom homosexuality zaradené i pedofilné erotické zameranie na osoby rovnakého pohlavia. Homosexualita sa zvyčajne kladie do protikladu k heterosexualite, prípadne tiež k bisexualite.

Vnímanie homosexuality v spoločnosti a medicíne

V minulosti bola homosexualita v závislosti od obdobia a geografickej lokality považovaná buď za zvrátenosť a/alebo duševnú chorobu (najmä v západnej kultúrnej sfére na konci 19. storočia) alebo bola vnímaná ako normálny prejav (napríklad v starovekom Grécku, Inkovia, viaceré tichomorské kultúry, v období začiatku západoeurópskeho kresťanského stredoveku a podobne). V Československu bola trestnosť homosexuálnych skutkov zrušená v roku 1962 (homosexuálne sklony nikdy neboli trestné, iba skutky). Najmä v moslimských krajinách (podľa šaríje sa dodnes trestá smrťou) a spravidla v krajinách s nízkym stupňom ekonomického rozvoja je negatívne vnímaná alebo sú príslušné osoby prenasledované. V západných krajinách je tolerovaná, žiadna krajina Európy homosexuálne prejavy nepovažuje za trestný čin. Stále častejšie sa v zákonoch kladie na jednu úroveň s heterosexuálnym manželstvom, zvyčajne v dvoch krokoch: registrované partnerstvo a manželstvo. Tieto zmeny však vyvolávajú značný odpor, napr. miliónové demonštrácie Manif pour tous vo Francúzsku alebo Pochod za život na Slovensku, ktorého sa v rokoch 2013 a 2015 zúčastnilo cca 80 tisíc ľudí, čím bol najväčšou demonštráciou od Nežnej revolúcie. Dôvodom odporu sú najmä zníženie spoločenskej dôstojnosti tradičného manželstva partnerstvom ľudí, ktorí nemôžu mať vlastné deti a rodinu, škodlivosť homosexuálneho správania voči pre samotných homosexuálov a ich okolie (zvýšená miera sociopatologických javov, pohlavne prenosných chorôb) atď.

K prejavom homosexuality má negatívny postoj aj židovsko-kresťanská tradícia, v Starom aj Novom zákone je mnohokrát zavrhnutá, Katolícka cirkev je najsilnejším politickým odporcom zmien v prospech legalizácie homosexuálnych partnerstiev.

Zhruba od 3. štvrtiny 19. storočia do 3. štvrtiny 20. storočia bola homosexualita uvádzaná v odborných monografiách a neskôr v systematických klasifikácií ako jedna z duševných porúch. Počnúc rokom 1973 však americké a následne svetové, európske aj ázijské psychiatrické organizácie na základe zmeny spoločenskej situácie a vedeckých výskumov od tohto konceptu postupne ustúpili. Okolnosti prvého takéhoto rozhodnutia v Americkej psychiatrickej asociácii sú však spochybňované, pretože v prospech rozhodnutia bol vyvinutý veľký tlak zo strany aktivistov a k rozhodnutiu došlo hlasovaním a nie konsenzom, ako bolo zvyčajné predtým. Aj toto svedčí o kontroverznosti problému.

Pohlavne prenosné choroby a homosexualita

Homosexuálne správanie je spojené so zvýšeným rizikom niektorých chorôb: najmä HIV (19-násobne vyšší výskyt ako zvyšok populácie), hepatitída typu B, HPV (ľudský papilomavírus) a iné. Z tohto dôvodu sú v niektorých krajinách muži, ktorí mali pohlavný styk s mužmi, trvalo vylúčení z možnosti darovať krv (napr. Francúzsko, USA). Na Slovensku je darovanie zakázané určitú dobu po tom, ako mal darca intímny styk s rizikovou osobou.

Štatisticky, ľudia s homosexuálnou orientáciou sa dožívajú nižšieho veku: homosexuáli v Spojených štátoch a Dánsku (ktoré je voči homosexualite veľmi tolerantné), zomierajú medzi 50-60 rokom, resp. medzi 40-50 rokom, ak je príčinou smrti AIDS. Priemerný vek pre všetkých obyvateľov oboch krajín je 75-79 rokov.

Duševné choroby a homosexualita

U homosexuálov je zvýšené riziko duševných chorôb v porovnaní s heterosexuálmi. Miera depresií, úzkostí, obsesívno-kompulzívnych porúch, fóbií, sebapoškodzovania, samovražedných myšlienok a závislostí na alkohole a drogách je významne vyššia. Takisto je medzi nimi vyššia miera domáceho násilia. Tieto fakty vyplývajú z väčšiny štúdií, rozchádzajú sa však v ich príčine. Jedni tvrdia, že príčinou je stigmatizácia a diskriminácia homosexuálov, oponenti tvrdia, že je to samotným homosexuálnym životným štýlom. Štúdie tiež ukázali, že situácia sa nezlepšila po uznaní homosexuálnych manželstiev alebo zavedením trestov za homofóbiu, ani nie je významný rozdiel medzi krajinami, kde je homosexualita viac alebo menej prijímaná.

Homosexuáli ako rodičia

Sociálne vedy sa nezhodujú v tom, či deti vychovávané homosexuálnymi dvojicami sú alebo nie sú diskriminované oproti tým, ktoré sú vychovávané svojimi biologickými rodičmi. Na jednej strane výskum jednoznačne ukázal, že deti vychovávané biologickými rodičmi v stabilnom manželstve majú bezpochyby výhodu v porovnaní s deťmi vychovávanými adoptívnymi, nevlastnými, rozvedenými, nezosobášenými rodičmi alebo inými usporiadaniami vzťahov. Tento záver konzistentne opakovali sociálni výskumníci počas posledných 3-4 dekád. Výskumná organizácia Child Trends publikovala prehľad výskumov, kde tvrdí "nie je to iba prítomnosť dvoch rodičov, ... ale prítomnosť dvoch biologických rodičov, ktorá, ako sa zdá, podporuje rozvoj detí." U homosexuálnych dvojíc z princípu môže byť najviac jeden partner biologickým rodičom, minimálne jeden rodič je vždy nevlastný alebo adoptívny. Tézu podporujú aj ďalšie výskumy.

Existujú však aj protichodné výskumy, ktoré tvrdia, že deti z homosexuálnych rodín nijako nezaostávajú za deťmi z tradičných rodín.. Podobné argumenty sa často objavujú aj pri obhajobe v súdnych sporoch a politických debatách. Objavujú sa výskumy, ktoré dokumentujú, že sexuálna orientácia osôb neovplyvňuje pravdepodobnosť zneužívania detí..

V každom prípade existuje vo vedeckej aj laickej debate veľký rozpor a stránky sa navzájom obviňujú z nedôslednosti pri výskumoch, zastaranosti, politickej zaujatosti apod.

Na Slovensku sa veľká skupina odborníkov podpísala pod vyhlásenie proti rodovej ideológii (ktorej súčasťou je aj tvrdenie, že nezáleží na pohlaví rodičov). V septembri 2015 mala 346 signatárov z radov významných psychiatrov, psychológov, lekárov, pedagógov, biológov a sociológov. Výzva okrem iného tvrdí, že "Z odborného, medicínskeho i psychologického hľadiska je experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa neprípustné". Alebo že "Premisy a radikálne antropologické závery rodovej ideológie sú vedecky nekorektné, nedomyslené a odtrhnuté od reality."

Príčiny

Už od vzniku pojmu existovali vedľa seba rôzne názory na príčinu homosexuality. Od hypotézy, že je úplne geneticky podmienená až po hypotézu, že je ovplyvnená výlučne rodinnými podmienkami a výchovou. Výskumy v tejto oblasti sa opäť diametrálne rozchádzajú.

Podľa niektorých sa sexuálna orientácia vo svojej podstate javí ako biologická, predurčená komplexne súhrou genetických faktorov (napríklad chromozómový zväzok Xq28) a raného maternicového prostredie, a preto nie je osobnou voľbou. Alebo tvrdia, že neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz na podporu tvrdenia, že skúsenosti z včasného detstva, výchova, sexuálne zneužitie, trauma alebo iné závažné životné udalosti ovplyvňujú sexuálnu orientáciu.

Existuje však mnoho prípadov ľudí, ktorí praktizovali homosexualitu, neskôr však prestali a žijú v heterosexuálnom vzťahu. Títo ľudia tvrdia, že po zmene vedú spokojnejší život. Ako najčastejší dôvod uvádzajú problémy v detstve. Štatistická korelácia medzi týraním v detstve a homosexualitou hovorí o 1.6 až 4-násobnej miere. Názory sa opäť rozchádzajú pri vysvetlení toho, čo je príčina: jedni tvrdia, že rodičia viac týrajú homosexuálne deti, pretože sú homosexuálne. Druhí tvrdia, že dospelí sú preto homosexuálni, lebo boli týraní v detstve.

Právne uznanie partnerstva vo svete

Manželstvá rovnakého pohlavia

     Žiadne informácie

     Homosexuálne manželstvá povolené

     Registrované partnerstvá povolené

     Cudzie homosexuálne manželstvá uznávané

     Registrované partnerstvá nepovolené

     Minimálny trest

     Dlhý trest

     Doživotie vo väzení

     Trest smrti

Právne uznanie partnerstva ľudí rovnakého pohlavia je možné kategorizovať do troch hlavných skupín:

• manželstvo – práva, zodpovednosť a právne uznanie párov rovnakého pohlavia sú rovnaké ako u heterosexuálnych párov
• registrované partnerstvo alebo registrované spolužitie – partneri majú špecifické, vymenované práva, zodpovednosť a právne uznania; tieto práva môžu byť podobné alebo takmer identické s právami heterosexuálnych párov
• neregistrované spolužitie – práva a povinnosti automaticky vzniknú po určitej dobe spolužitia

V Európe možnosť homosexuálneho manželstva existuje v Holandsku, Belgicku, Islande, Nórsku, Švédsku, Dánsku, Francúzsku, Portugalsku, Španielsku, Anglicku,U Walese a Škótsku. Registrované partnerstvá sú v Severnom Írsku, Írsku, Fínsku, Nemecku, Česku, Slovinsku, Andorre, Malte, Luxembursku, Lichtenštajnsku a Švajčiarsku. V Chorvátsku od roku 2003 je povolené neregistrované spolužitie. Momentálne sa o zavedení zákonnej regulácie vzťahov osôb rovnakého pohlavia uvažuje aj v Estónsku a diskusie prebiehajú aj na Slovensku. Adopcie detí sú povolené v Spojenom kráľovstve, Švédsku, Dánsku, Holandsku, Belgicku a v Španielsku. Mimo Európu sú manželstvá vrátane adopcií v Kanade a v Juhoafrickej republike. Homosexuálne manželstvá sú povolené aj v Argentíne, Brazílii, Uruguaji, Novom Zélande, USA a v niektorých regiónoch Mexika. Registrované partnerstvá možno uzavrieť v Kolumbii, Ekvádore a Austrálii. V Izraeli sú uznávané registrované partnerstvá uzavreté v inom štáte.

Partnerstvo v európskych krajinách

Manželstvá / Registrované partnerstvá

     Manželstvá rovnakého pohlavia

     Registrované partnerstvá

     Neregistrované spolužitia

     Neexistuje politická zhoda

     Neuznávanie alebo nevedno

     Manželstvá rovnakého pohlavia zakázané

• Belgicko – Od 4. januára 2000 existuje možnosť registrovaného partnerstva – tzv. zmluva o legálnom spolužití. Od roku 2003 možnosť uzatvorenia manželstva s výnimkou priznania rodičovských práv pre partnerov rodičov detí a od 1. decembra 2005 možnosť adopcie. Poslanci schválili návrh zákona, ktorý umožní párom rovnakého pohlavia osvojovať si deti. A to aj vrátane adopcií zo zahraničia.
• Česko – Od 1. júla 2006 existuje v Česku registrované partnerstvo.
• Dánsko – Od 7. júna 1989 registrované partnerstvo v Dánsku garantuje rovnaké práva ako párom žijúcim v manželstve s výnimkou možnosti adoptovať dieťa, ktoré nie je dieťaťom jedného z partnerov. Od mája 1999 aj možnosť adopcie biologického potomka jedného z partnerov v registrovanom partnerstve. Od 15. júna 2012 môžu homosexuáli uzatvárať manželstvo aj v kostoloch.
• Francúzsko – Od 15. novembra 1999 existuje registrované partnerstvo – tzv. občiansky pakt solidarity, špecifikované práva a povinnosti, platné ako pre heterosexuálne tak i pre homosexuálne páry, nie je možné zdieľať rodičovské práva, adoptovať dieťa partnera alebo spoločne adoptovať nepríbuzné dieťa.
• Fínsko – Od 1. marca 2002 možnosť registrovaného partnerstva garantuje podobné práva ako heterosexuálnym manželským párom.
• Grónsko – Od roku 1996 v Grónsku existuje možnosť registrovaného partnerstva.
• Holandsko – od 1979 – neregistrované spolužitie; od 1. januára 1998 – možnosť registrovaného partnerstva – homosexuálne i heterosexuálne páry majú rovnaké práva i povinnosti, s výnimkou prevzatia rodičovských práv; od 1. apríla 2001 možnosť uzavrieť manželstvo (ako prvý štát na svete), s výnimkou možnosti adoptovať deti zo zahraničia.
• Chorvátsko – Od 14. júla 2003 – neregistrované spolužitie – občiansky zväzok, ktorý garantuje homosexuálnym párom rovnaké práva ako majú heterosexuálne spolu žijúce páry.
• Island – 1. júla 1996 – registrované partnerstvo – garantuje plné práva a povinnosti rovnako ako manželstvo, umožňuje vzájomnú adopciu detí, s výnimkou spoločnej adopcie dieťaťa.
• Írsko – 2005 – v parlamente bol iniciovaný zákon o registrovanom partnerstve.
• Litva – 22. decembra 2005 – zakázané homosexuálne manželstvo.
• Lotyšsko – 18. december 2005 – lotyšský parlament "zakázal" manželstvo homosexuálnych párov formou zmeny v ústave dodatkom článku 110 ústavy v podobe vety: "Štát chráni manželstvo – spojenie medzi mužom a ženou."
• Luxembursko – 12. máj 2004 – registrované partnerstvo.
• Maďarsko – zákon o registrovanom partnerstve vstúpil do platnosti v roku 2009.
• Nemecko – 1. august 2001 – registrované partnerstvo – registrovaní partneri môžu zmeniť svoje priezviská, majú podobné práva z hľadiska daňových zákonov ako v manželstve, právne ako sociálne výhody; od roku 2004 je možná adopcia biologického potomka jedného z partnerov
• Nórsko – 30. apríl 1993 – registrované partnerstvo – garantuje párom rovnaké práva ako v manželstve; od roku 2001 – umožnenie pestúnskej starostlivosti homosexuálnym párom
• Poľsko – silné mocenské katolícke sily vystupujú ostro proti právam gayov a lesbičiek
• Portugalsko – 15. marec 2001 – neregistrované spolužitie – poskytuje spoločne žijúcim párom určité obmedzené práva, platí to i pre heterosexuálne páry (napr. dedičstvo, prenájom bytu)
• Rakúsko – 2003 – neregistrované spolužitie – vzniklo v dôsledku rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, homosexuálnym párom sa dostáva rovnakých práv ako heterosexuálnym párom; 3. november 2006 – mesto Viedeň plánuje získavať homosexuálne páry k starostlivosti o nezaopatrené deti, čím chce riešiť nedostatok opatrovateľov. Od 1. januára 2010 možnosť registrovaného partnerstva
• Rusko – Od roku 1993 je homosexualita legálna.
• Slovinsko – 22. júl 2005 – registrované partnerstvo – tento zákon pokrýva len majetkové práva, neprináša ďalšie práva v oblasti sociálneho zabezpečenia; zákon nadobudol účinnosť až v roku 2006
• Spojené kráľovstvo – neregistrované spolužitie párov rovnakého pohlavia je uznávané a sú im priznané špecifické práva, možnosť registrovaného partnerstva s rovnakými právami a povinnosťami ako v manželstve (Severné Írsko – od 19. december 2005, Škótsko – od 20. decembra 2005, Anglicko, Wales – od 21. decembra 2005)
• Španielsko – neregistrované spolužitie je schválené je v autonómnych oblastiach (Katalánsko – 1998, Baskicko – 2002, Navarra – 2000 a Aragónsko – 1999); od 30. júna 2005 – majú homosexuálne páry právo uzavrieť manželstvo a získavajú i rovnaké práva ako heterosexuálne páry, vrátane možnosti spoločnej adopcie detí
• Švédsko – od 1988 neregistrované spolužitie; od 1. januára 1995 možnosť registrovaného partnerstva (rovnoprávne s manželstvom, vrátanie práva na spoločnú adopciu detí); od 1. januára 2003 vo Švédsku ako prvé na svete majú homosexuálne páry možnosť medzinárodnej adopcie dieťaťa; od 1. júna 2005 možnosť legálneho umelého oplodnenia pre páry lesbických žien; 27. september 2005 – vrcholný orgán švédskej luteránskej cirkvi Kyrkomötet určil, že gay a lesbické páry môžu absolvovať i cirkevný "akt požehnania".
• Taliansko – Od 6. decembra 2006 registrované partnerstvo. Mesto Padova uznalo registráciu homosexuálnych i heterosexuálnych párov.

Homosexualita v literatúre

V starovekej Číne pochádza prvý doložený obšírnejší opis homosexuálneho vzťahu (medzi dvoma mužmi) z 3. stor. pred Kr. z knihy Chan Fej-c'. Opisuje sa tam vzťah kniežaťa Linga (vládol v štáte Wej v 6. storočí pred Kr.) a istého Mi-c' Sia (pchinjin: Mizi Xia), ktorého meno je dodnes v čínštine jedným z výrazov pre homosexuálnu lásku.

Theodore Dreiser v románe Americká tragédia z 1925 spomína mužskú homosexualitu v súvislosti s hlavnou postavou mladého Clyda Griffithsa, ktorý si nájde prácu ako hotelový sluha v miestnom americkom hoteli. Text v umeleckom kontexte je ukážkou homosexuality v americkej spoločnosti na prelome 19. a 20. storočia.

„	[...]Ako väčšinu takýchto hotelov často ho navštevovali chtiví a ctižiadostiví muži neurčitého veku a postavenia, ktorí sa tu zjavili aspoň raz, ak nie dva razy za deň v niektorú z rušných a zaujímavých hodín, aby si tak získali povesť svetákov, pôžitkárov, boháčov alebo ľudí s vkusom a vplyvom. A zanedlho po svojom nastúpení Clyde sa dozvedel od chlapcov, s ktorými sa stýkal a s ktorými zavše sedel na "skákavej lavičke", ako ju volali, že aj tu sa zjavuje a býva ten typ ľudí spoločensky zvrhlých, mravne rozvrátených a zo spoločnosti vylúčených, ktorí hľadajú a snažia sa získať chlapcov ako on, aby s nimi nadviazali akýsi druh zakázaných stykov. Časom ho aj upozornili na rozličné takéto zjavy. Clyde to spočiatku nevedel pochopiť a už len pri myšlienke na to mu bolo nanič. Ale dozvedel sa, že predsa len niektorí z chlapcov – najmä istý mladík, ktorý s ním vtedy nebol v tej istej smene – dali sa „nachytať“.[...]	“
– Theodore Dreiser

Mestá a turistické strediská

Začiatkom minulého storočia sa začala uvoľňovať atmosféra v spoločnosti a začali vznikať štvrte pre homosexuálov v metropolách svetových miest a turistické letoviská. Londýn – Soho, Paríž – Marais, Berlín, Kolín nad Rýnom, Amsterdam, Barcelona – El Raval, San Francisco – Castro, Buenos Aires, Kapské Mesto a Melbourne. Medzi najznámejšie turistické strediská patria Key West, Sitges, Ibiza, Mykonos a Maspalomas – Playa del Inglés.

Zdroje

• Stránka Gay iniciatívy v Českej republike

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Homosexualita
• Wikislovník ponúka heslo Homosexualita

Externé odkazy

• Právna analýza EÚ z apríla 2008 o homofóbii a diskrimnácii na základe sexuálnej orientácie na Slovensku (po anglicky)
• Právna analýza EÚ z apríla 2008 o homofóbii a diskrimnácii na základe sexuálnej orientácie v EÚ (po anglicky, nemecky, francúzsky)