Lhasa: Rozdiel medzi revíziami
d typo |
d typo gram |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
[[Súbor:Lhasa from Potala-2.jpg|náhľad|Pohľad na mesto od paláca Potala]] |
[[Súbor:Lhasa from Potala-2.jpg|náhľad|Pohľad na mesto od paláca Potala]] |
||
[[Súbor:Lhasa from Potala place.JPG|náhľad|Lhasa, hlavná ulica. Pohľad od paláca Potala]] |
[[Súbor:Lhasa from Potala place.JPG|náhľad|Lhasa, hlavná ulica. Pohľad od paláca Potala]] |
||
'''Lhasa''' (po tibetsky: Lasa) je [[mesto]] v juhozápadnej [[Čína|Číne]] v autonómnej oblasti [[Tibet]] v panve [[Transhimaláje|Transhimalájí]], v nadmorskej výške 3658 |
'''Lhasa''' (po tibetsky: Lasa) je [[mesto]] v juhozápadnej [[Čína|Číne]] v autonómnej oblasti [[Tibet]] v panve [[Transhimaláje|Transhimalájí]], v nadmorskej výške {{m|3658|m}}. Má rozlohu cca {{km2|53|m}} a 257 400 obyvateľov (2004). |
||
Lhasa je historickým a religióznym centrom Tibetu a [[Lamaizmus|tibetského budhizmu]] a do roku [[1959]] bolo sídlom [[dalajláma|dalajlámu]]. Palác [[Potala]] a [[Norbulingka]], situované v centre mesta tvoria súčasť kultúrneho dedičstva [[UNESCO]]. |
Lhasa je historickým a religióznym centrom Tibetu a [[Lamaizmus|tibetského budhizmu]] a do roku [[1959]] bolo sídlom [[dalajláma|dalajlámu]]. Palác [[Potala]] a [[Norbulingka]], situované v centre mesta tvoria súčasť kultúrneho dedičstva [[UNESCO]]. |
||
Riadok 11: | Riadok 11: | ||
Lhasa bola niekoľko storočí „zakázané mesto“ a jej brány boli uzavreté pre všetkých, prichádzajúcich zo Západu. V 19. storočí sa do Lhasy márne snažili dostať napr. [[Sven Hedin]] a [[Nikolaj Prževalskij]], úspešní boli napr. [[Alexandra David-Néelová]] a [[Heinrich Harrer]] a na začiatku 20. storočia mesto načas obsadil [[Britské impérium|britský]] expedičný zbor, vedený [[Francis Younghusband|Francisom Younghusbandom]] v rámci tzv. [[Younghusbandova expedícia|Younghusbandovej expedície]]. |
Lhasa bola niekoľko storočí „zakázané mesto“ a jej brány boli uzavreté pre všetkých, prichádzajúcich zo Západu. V 19. storočí sa do Lhasy márne snažili dostať napr. [[Sven Hedin]] a [[Nikolaj Prževalskij]], úspešní boli napr. [[Alexandra David-Néelová]] a [[Heinrich Harrer]] a na začiatku 20. storočia mesto načas obsadil [[Britské impérium|britský]] expedičný zbor, vedený [[Francis Younghusband|Francisom Younghusbandom]] v rámci tzv. [[Younghusbandova expedícia|Younghusbandovej expedície]]. |
||
Život v meste významne ovplyvňovalo náboženstvo a keďže sa jednalo o významné centrum [[Lamaizmus|tibetského budhizmu]], takmer polovicu obyvateľstva tvorili [[Mních (životný štýl)|mnísi]]. Populáciu Lhasy tvorilo v roku [[1951]] odhadom 25 000 obyvateľov a 15 000 mníchov, žijúcich v [[ |
Život v meste významne ovplyvňovalo náboženstvo a keďže sa jednalo o významné centrum [[Lamaizmus|tibetského budhizmu]], takmer polovicu obyvateľstva tvorili [[Mních (životný štýl)|mnísi]]. Populáciu Lhasy tvorilo v roku [[1951]] odhadom 25 000 obyvateľov a 15 000 mníchov, žijúcich v [[kláštor]]och. Dnes má mesto viac ako 250 tisíc obyvateľov a veľkú časť tvoria [[Číňania]]. |
||
[[Súbor:Lhasa Lage.jpg|náhľad|Poloha Lhasy v Číne]] |
[[Súbor:Lhasa Lage.jpg|náhľad|Poloha Lhasy v Číne]] |
||
Riadok 28: | Riadok 28: | ||
== Doprava == |
== Doprava == |
||
[[Súbor:IMG 1370 Lhasa Cinese.jpg|náhľad|Lhasa, moderná časť mesta]] |
[[Súbor:IMG 1370 Lhasa Cinese.jpg|náhľad|Lhasa, moderná časť mesta]] |
||
Kvôli odľahlej polohe bola v minulosti Lhasa ťažko prístupná a úzke a strmé cesty vysoko položenými priesmykmi spájali [[Tibet]] s [[Čína|Čínou]], [[India|Indiou]] a [[Nepál]]om. Horské cesty, vhodné pre motorové vozidlá boli postavené až po roku [[1945]]. Asi 60 [[kilometer|km]] južne od mesta bolo vybudované letisko [[Lhasa Gonggar]] s dráhou, predĺženou kvôli nadmorskej výške až na |
Kvôli odľahlej polohe bola v minulosti Lhasa ťažko prístupná a úzke a strmé cesty vysoko položenými priesmykmi spájali [[Tibet]] s [[Čína|Čínou]], [[India|Indiou]] a [[Nepál]]om. Horské cesty, vhodné pre motorové vozidlá boli postavené až po roku [[1945]]. Asi 60 [[kilometer|km]] južne od mesta bolo vybudované letisko [[Lhasa Gonggar]] s dráhou, predĺženou kvôli nadmorskej výške až na {{m|4000|m}}. V roku [[2006]] bola dokončená aj železničná trať Golmud – Lhasa, spájajúca [[Tibet]] s Čínou. |
||
== Lhasa a umenie == |
== Lhasa a umenie == |
||
Riadok 44: | Riadok 44: | ||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* {{filit|fvl/lhasa.html}} |
* {{filit|fvl/lhasa.html}} |
||
{{Hlavné mestá v Ázii}} |
{{Hlavné mestá v Ázii}} |
Verzia z 08:46, 12. august 2011
Lhasa (po tibetsky: Lasa) je mesto v juhozápadnej Číne v autonómnej oblasti Tibet v panve Transhimalájí, v nadmorskej výške 3 658 m. Má rozlohu cca 53 km² a 257 400 obyvateľov (2004).
Lhasa je historickým a religióznym centrom Tibetu a tibetského budhizmu a do roku 1959 bolo sídlom dalajlámu. Palác Potala a Norbulingka, situované v centre mesta tvoria súčasť kultúrneho dedičstva UNESCO.
Dejiny
Moderné dejiny Lhasy sa začali písať počas pôsobenia piateho dalajlámu Ngawang Lozang Gjamcchoa (1617 – 1682), ktorému sa podarilo podrobiť si Tibet. Centrom a faktickým hlavným mestom Tibetskej ríše ustanovil Lhasu a začal stavbu paláca Potala, ktorá bola dokončená až po jeho smrti.
Lhasa bola niekoľko storočí „zakázané mesto“ a jej brány boli uzavreté pre všetkých, prichádzajúcich zo Západu. V 19. storočí sa do Lhasy márne snažili dostať napr. Sven Hedin a Nikolaj Prževalskij, úspešní boli napr. Alexandra David-Néelová a Heinrich Harrer a na začiatku 20. storočia mesto načas obsadil britský expedičný zbor, vedený Francisom Younghusbandom v rámci tzv. Younghusbandovej expedície.
Život v meste významne ovplyvňovalo náboženstvo a keďže sa jednalo o významné centrum tibetského budhizmu, takmer polovicu obyvateľstva tvorili mnísi. Populáciu Lhasy tvorilo v roku 1951 odhadom 25 000 obyvateľov a 15 000 mníchov, žijúcich v kláštoroch. Dnes má mesto viac ako 250 tisíc obyvateľov a veľkú časť tvoria Číňania.
Geografia
Lhasa leží v oblasti známej ako „údolie Lhasa“, v provincii Ü, ktorej je zároveň hlavným mestom. Priemerná nadmorská výška údolia je okolo 3 500 m n. m., no hory v okolí mesta dosahujú výšku až 5 500 m n. m. Lhasa sa tak radí k najvyššie položeným mestám na svete. Preteká ňou rieka Kyi, ľavostranný prítok Brahmaputry.
Ekonomika
Veľmi významný pre Tibet je turistický ruch, ponúkajúci návštevníkom veľkolepý palác Potala, nádhernú himalájsku krajinu, divokú faunu i flóru vysokých polôh strednej Ázie. Až donedávna neboli v tejto oblasti žiadne chemické ani automobilové továrne a životné prostredie bolo len málo poznačené ľudskou činnosťou. Toto sa zmenilo začatím ťažby medi, olova a zinku, ktorá výrazne mení krajinu.
Podľa regionálnych úradov navštívil Tibet v roku 2004 1 milión turistov. Čínske úrady plánujú podporu a rast turistiky v regióne až na úroveň 10 miliónov návštevníkov v roku 2020. Zástancovia väčšej tibetskej autonómie dúfajú, že zvýšenie turistiky povedie k rozmachu pôvodnej Tibetskej kultúry.
Kultúra
Lhasa má mnoho významných stavieb ako sú kláštory Sera a Däpung alebo budhistický chrám Džókhang, v ktorom sú podľa tradície uchované sochy Budhu. UNESCOm je chránený „Historický súbor paláca Potala“, ktorý zahŕňa niekoľko stavieb, vrátane paláca Potala a Norbulingka. Nenávratné škody spôsobila kultúrna revolúcia, počas ktorej bolo veľa pamiatok poškodených alebo zničených.
Doprava
Kvôli odľahlej polohe bola v minulosti Lhasa ťažko prístupná a úzke a strmé cesty vysoko položenými priesmykmi spájali Tibet s Čínou, Indiou a Nepálom. Horské cesty, vhodné pre motorové vozidlá boli postavené až po roku 1945. Asi 60 km južne od mesta bolo vybudované letisko Lhasa Gonggar s dráhou, predĺženou kvôli nadmorskej výške až na 4 000 m. V roku 2006 bola dokončená aj železničná trať Golmud – Lhasa, spájajúca Tibet s Čínou.
Lhasa a umenie
Život v Lhase bol opísaný rakúskym horolezcom Heinrichom Harrerom v jeho knihe Sedem rokov v Tibete a v rovnomennom filme, v ktorom hrali Brad Pitt a David Thewlis. Kniha opisuje život v Lhase v 40. rokoch 20. storočia.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lhasa
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.