Grasalkovičov palác: Rozdiel medzi revíziami
doplnenie infoboxu, typografia |
→História: doplnenie o Haydnovej tabuli |
||
Riadok 41: | Riadok 41: | ||
== História == |
== História == |
||
Palác dal postaviť v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]]. Projektovaný bol pravdepodobne [[Franz Anton Hillebrandt|F. A Hillebrandtom]].<ref name=sidloprezidenta/> Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého [[Letný arcibiskupský palác|letného arcibiskupského paláca]]. Nachádza sa tu pomník [[Ján Nepomuk Hummel|Johanna Nepomuka Hummela]], významného skladateľa a bratislavského rodáka. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ [[Joseph Haydn]]. |
Palác dal postaviť v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]]. Projektovaný bol pravdepodobne [[Franz Anton Hillebrandt|F. A Hillebrandtom]].<ref name=sidloprezidenta/> Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého [[Letný arcibiskupský palác|letného arcibiskupského paláca]]. Nachádza sa tu pomník [[Ján Nepomuk Hummel|Johanna Nepomuka Hummela]], významného skladateľa a bratislavského rodáka. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ [[Joseph Haydn]]. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od [[Jozef Kostka|Jozefa Kostku]], ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | formát = PDF}}</ref> |
||
V prvej polovici štyridsiatych rokoch 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu [[Emil Belluš|Emila Belluša]] na sídlo prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945]], od 50. rokov<ref name=sidloprezidenta/> ho využívali deti a mládež Bratislavy ([[Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže|pionieri]]) na svoju záujmovú činnosť pod názvom ''Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda''. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.<ref name=sidloprezidenta/> Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov [[Slovenská koruna|korún]] (9,29 mil [[Euro|€]]). Prezident [[Michal Kováč]] prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.<ref name=dodtasr/> |
V prvej polovici štyridsiatych rokoch 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu [[Emil Belluš|Emila Belluša]] na sídlo prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945]], od 50. rokov<ref name=sidloprezidenta/> ho využívali deti a mládež Bratislavy ([[Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže|pionieri]]) na svoju záujmovú činnosť pod názvom ''Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda''. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.<ref name=sidloprezidenta/> Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov [[Slovenská koruna|korún]] (9,29 mil [[Euro|€]]). Prezident [[Michal Kováč]] prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.<ref name=dodtasr/> |
Verzia z 08:18, 2. júl 2016
Grasalkovičov palác | |
palác | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Bratislavský kraj |
Okres | Bratislava I |
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Staré Mesto |
Súradnice | 48°08′57″S 17°06′28″V / 48,14922°S 17,10773°V |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
ÚZPF[1] | |
- číslo | 101-32/1 palác 101-32/2 park 101-32/3 pamätná tabuľa 101-32/4 oplotenie s bránami |
- dátum zápisu | 23. 10. 1963 |
Poloha v rámci Bratislavy
| |
Poloha v rámci Starého Mesta
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Grasalkovičov palác alebo Prezidentský palác je osovo symetrická rokoková budova na Hodžovom námestí v Bratislave. Od roku 1996 v nej sídli prezident Slovenskej republiky.[2]
História
Palác dal postaviť v roku 1760[3] gróf Anton Grasalkovič (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda Uhorskej kráľovskej komory. Projektovaný bol pravdepodobne F. A Hillebrandtom.[2] Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca. Nachádza sa tu pomník Johanna Nepomuka Hummela, významného skladateľa a bratislavského rodáka. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ Joseph Haydn. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od Jozefa Kostku, ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.[4] Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.[5]
V prvej polovici štyridsiatych rokoch 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu Emila Belluša na sídlo prezidenta Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945, od 50. rokov[2] ho využívali deti a mládež Bratislavy (pionieri) na svoju záujmovú činnosť pod názvom Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.[2] Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov korún (9,29 mil €). Prezident Michal Kováč prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.[6]
V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.[2]
Deň otvorených dverí
Deň otvorených dverí v paláci koná každoročne[6] na výročie inaugurácie 15. júna.[7][8] V roku 2016 sa ho zúčastnilo okolo 6000 ľudí.[9]
Incident
28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekroční skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident Kiska sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov Radovan Horváth.[10]
Galéria
-
Pohľad z Hodžovho námestia
-
Brána oplotenia
-
Čelný pohľad na Grasalkovičov palác
-
Čestná stráž
-
Schodisko v paláci
-
Pohľad z parku
-
Súsošie od T. Bártfaya v parku
-
Socha Márie Terézie v parku
Referencie
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Virtuálna prechádzka sídlom prezidenta [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, [cit. 2012-06-16]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2006, [cit. 2011-08-19]. Dostupné online.
- ↑ CHROMEK, Stanislav. Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave [online]. pam.epocha.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
- ↑ gib.bratislava.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
- ↑ a b V stredu bol v Prezidentskom paláci deň otvorených dverí [online]. Kancelária prezidenta SR, 2016-06-08, rev. 2016-06-15, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
- ↑ Deň otvorených dverí prezidentského paláca [online]. TA3, 2013-06-21, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
- ↑ Obrazom: Kiska otvoril ľuďom palác, robil si s nimi selfie [online]. SITA, 2015-06-15, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
- ↑ Sídlom prezidenta SR je Prezidentský - Grasalkovičov - palác [online]. TASR, 2014-02-26, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Grasalkovičov palác