Atómové jadro: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridané 2 bajty ,  pred 5 mesiacmi
chýba zhrnutie úprav
(obrázky)
Bez shrnutí editace
[[Súbor:Helium atom QM.svg|náhľad|Atóm hélia: <sup>4</sup>He s modelom jadra atómu.]]
'''Atómové jadro''' je kladne [[elektrický náboj|nabitá]] vnútorná časť [[atóm]]u. Jadro je obklopované obalom, oblasťou záporne nabitých elektrónov, ktoré sú viazané [[Elektrická sila|elektrickou silou]] (jadro-elektróny). Takmer celá hmotnosť atómu je sústredená v jadre (99,9%) a iba malým zlomkom hmotnosti prispievajú elektróny. Jadro pozostáva z [[nukleón]]ov, t. j. [[protón]]ov (kladne [[elektrický náboj|nabitých]]) a [[neutrón]]ov (bez [[elektrický náboj|náboja]]).
Hmotnosť protónu je <math>m_p = 1,672 648.10^{-27} kg</math> a hmotnosť neutrónu je o niečo väčšia – <math>m_n = 1,674 954.10^{-27}kg</math> pričom oba údaje sú pokojové hmotnosti daných častíc. Hodnota náboja protónu je rovnako veľká ako hodnota náboja elektrónu, teda [[Elementárny náboj|elementárneho náboja]]. Protón je kladná častica <math>Q_P = 1,602 . 10^{-19} </math>'''C'''. Priemer jadra atómu sa pohybuje rádovo v stotisícinách nanometrochnanometra. (Je zrejmé, že jadro [[vodík]]a bude menšie ako jadro [[železo|železa]], pričom velkosť celého atómu je stotisíckrát väčšia).
 
== Časticové zloženie jadier ==
{{hlavný článok|Jukawov potenciál}}
Protóny a neutróny sú viazané zvyškovou - reziduálnou [[Silná interakcia hmotných objektov|silnou interakciou]] t. j. jadrovou silou, ktorá na krátke vzdialenosti (cca 1 fm) prekonáva odpudivú elektrostatickú silu protónov asi 100 násobne. Neutróny, keďže sa sa [[Elektrostatická sila|elektrostaticky]] neodpudzujú, ale tiež pôsobia jadrovou silou, pomáhajú "udržať" protóny pri sebe. Sila krátkeho dosahu má síce nekonečný dosah, ale efektívne pôsobí len na vzdialenosť 3 fm, teda na najbližšie nukleóny. [[Coulombova sila]] dlhého dosahu pôsobí na všetky nabité častice a nad 3 fm je prevládajúcou silou. Potom pre veľké zoskupenia nukleónov (jadrá ťažkých prvkov), klesá ich výsledná väzbová energia a teda i stabilita so vzrastajúcim protónovým číslom. Aby neutróny a protóny dokázali na seba pôsobiť reziduálnou [[Silná interakcia hmotných objektov|silnou interakciou]], musia mať rovnaký [[Spin (fyzika)|spin]].<ref name="Antalic">[http://antalic.dnp.fmph.uniba.sk/Lectures/BcJF/Bc_JF18_Lect03_JadrModely.pdf Prezentácia], doc. Mgr. Stanislav Antalic, PhD, 1-FYZ-601 Jadrová fyzika, Vlastnosti silnej interakcie a základné modely jadier, dátum prístupu 2021-11-28</ref>
<gallery mode="packed" heights="200px">
Nuclear Force.png | Porovnanie reziduálnej silnej interakcie (a) a Coluombovej sily (c). Reziduálna sila má zanedbateľnú veľkosť nad 2,5 fm a cca pod 0,7 fm sa stáva odpudzujúcou (b). Rovnováhu síl pre nukleóny o polomere (r) znázorňuje(d).
Nuclear Force anim smaller.gif | Animácia interakcie nukleónov pomocou piónu, premena neutrón - protón. V reálnom jadre sa nukleóny prakticky čiastočne vnárajú do seba (vzdialenosť 0,8 fm). Tu je znázornená vzdialenosť nukleónov cca 2,5 fm.

Navigačné menu