Adolfo Rodríguez Saá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Adolfo Rodríguez Saá
Adolfo Rodríguez Saá
Adolfo Rodríguez Saá, podpis
43. prezident Argentínskej republiky
V úrade
23. december 2001 – 30. december 2001
Predchodca Fernando de la Rúa
Ramón Puerta (dočasný)
Eduardo Camaño (dočasný)
Eduardo Duhalde
Nástupca
bývalý guvernér Provincie San Luis
V úrade
10. december 1983 – 23. december 2001
Predchodca Hugo di Risio (de facto) María Alicia Lemmeová Nástupca
Biografické údaje
Narodenie25. júl 1947 (72 rokov)
San Luis, Argentína
Politická stranaJusticialistická strana
Alma materUniverzita v Buenos Aires
Profesiaprávnik, pedagóg
Národnosťargentínska
Vierovyznanierímskokatolícke
Rodina
Manželka
María Alicia Mazzarinová (1973 - 2016)
Deti5
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAdolfo Rodríguez Saá
(multimediálne súbory)

Adolfo Rodríguez Saá (* 25. júl 1947, San Luis) je argentínsky politik, právnik a pedagóg. 23. decembra 2001 sa stal 43. prezidentom Argentínskej republiky. Vzhľadom na rôzne štátne zriadenia Argentíny v minulosti je považovaný za 48. prezidenta krajiny. Rezignoval už po 7. dňoch vo funkcii. Pred tým pôsobil ako guvernér provincie San Luis, neskôr bol federálnym poslancom a senátorom, ktorým je aj v súčasnosti.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v meste San Luis v rovnomennej provincii v centrálnej časti Argentíny do jednej z politicky najvýznamnejších rodín provincie. Jeho predkami boli bývalí guvernéri provincie San Luis Juan Saá, Adolfo Rodríguez Saá a Carlos Juan Rodríguez. Študoval právo na Univerzite v Buenos Aires. Počas vysokoškolského štúdia sa stal zástancom Peronizmu, no skôr jeho pravicového krídla. Následne pracoval ako učiteľ vo svojom rodnom meste. Po tom, čo vojenská chunta umožnila v roku 1973 konanie slobodných volieb, bol zvolený do provinčného parlamentu.[1] Po ďalšom vojenskom prevrate v marci 1976 začal pracovať ako advokát v advokátskej kancelárii svojho brata. Do politiky sa vrátil až po návrate krajiny k demokratickým pomerom v roku 1983, kedy bol zvolený za guvernéra provincie San Luis. V tejto pozícii si počínal pomerne dobre, dokázal prilákať veľa investícii a zvýšiť prísun finančných prostriedkov do rozpočtu provincie, vďaka čomu mohla táto začať financovať rôzne rozvojové a stavebné projekty. Znížila sa tiež nezamestnanosť a kriminalita. Za svoju činnosť získal v marci 1987 ocenenie guvernér roka.[2] Na druhej strane však bol obviňovaný z autoritárskeho vedenia provincie a korupčného správania. Napriek tomu vyhral voľby v roku 1987 a obhájil tak post guvernéra. Stal sa tiež hlavným iniciátorom neformálneho spojenectva menších provincii, ktoré spolu vystupovali vo vzťahu k federálnej vláde. Stal sa tak známym politikom a v rokoch 1989, 1995 a 1999 sa dokonca v primárnych voľbách uchádzal o kandidatúru k prezidentským voľbám za Justicialistickú stranu, no neúspešne. V októbri 1993 bol unesený, prinútený nakrútiť pornografické video a zaplatiť 3 milióny amerických dolárov. Následne bol prepustený, no video, ktoré musel nakrútiť nebolo nikdy zverejnené. O dva roky neskôr boli jeho únoscovia zadržaní a v následnom súdnom konaní odsúdení. Jedna z členov skupiny, ktorá ho uniesla na súde vyhlásila, že mala s Adolfom Rodríguezom Saá pomer posledných osem rokov.[3]

Zlom v jeho politickej kariére nastal počas veľkej ekonomickej krízy v Argentíne z decembra 2001, kedy po veľkých násilných nepokojoch musel 21. decembra vtedajší prezident Fernando de la Rúa rezignovať. Keďže viceprezident odstúpil rok pred krízou, prevzal právomoci prezidenta dočasný predseda senátu Ramón Puerta. Tento následne vymenil niektorých členov vlády a nechal bez meškania zvolať zasadnutie legislatívneho zhromaždenia, ktoré malo zvoliť nového prezidenta.[4] Toto 23. decembra zvolilo za nového prezidenta práve Adolfa Rodrígueza Saá, ktorý mal vo funkcii prezidenta zotrvať až do nových volieb. Jeho zvolenie do funkcie prezidenta však automaticky znamenalo koniec vo funkcii guvernéra, ktorú zastával od roku 1983.[5] Saá urobil hneď po príchode do funkcie očakávaný, no veľmi dôležitý krok, vyhlásil štátny bankrot, ktorý prekvapivo privítali demonštranti v uliciach, ale aj politici naprieč politickým spektrom.[6] Ďalším krokom, ktorý mal riešiť krízu, bolo zavedenie druhej meny zvanej Argentino, ktorá mala by využívaná spolu s Pesom. Saá ešte predložil do kongresu návrh štátneho rozpočtu pre nasledujúci rok. Plány prezidenta na obsadenie niektorých postov vo vláde však vyvolali ďalšie protesty. Saá stratil podporu aj vo vlastnej strane a tak sa iba po 7. dňoch vo funkcii rozhodol 30. decembra rezignovať. S tým skončili aj jeho plány na riešenie krízy. Právomoci prezidenta tak mal znova prevziať Ramón Puerta, no ten v rovnaký deň ohlásil rezignáciu na post dočasného predsedu senátu zo zdravotných dôvodov. Právomoci prezidenta tak prevzal predseda poslaneckej snemovne Eduardo Camaño až do 2. januára 2002, kedy bol za prezidenta zvolený Eduardo Duhalde, ktorý mal vo funkcii zotrvať do volieb.[1]

Predčasný koniec vo funkcii ale neznamenal koniec politickej kariéry Saá v rámci veľkej politiky. Rozhodol sa kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2003. Na začiatku roka 2003 si Justicialistická strana vyberala kandidáta do prezidentských volieb, hlavnými kandidátmi sa stali bývalý prezident Carlos Menem, Adolfo Rodríguez Saá a Néstor Kirchner. Strana sa však rozdelila na dve veľké skupiny, jedna podporovala Menema a druhá vtedajšieho prezidenta Eduarda Duhaldeho, ktorý však nechcel kandidovať a naopak podporoval Néstora Kirchnera, ktorý sa tak stal s Menemom hlavným favoritom. Primárne voľby nakoniec členovia strany obišli a do volieb išli všetci traja hlavní kandidáti samostatne. Každý kandidoval súčasne za Justicialistickú stranu, no tiež za vlastný volebný koaličný front.[2] Na konci apríla 2003 sa uskutočnilo prvé kolo prezidentských volieb, toto vyhral Carlos Menem s viac ako 24% hlasov, druhý Kirchner získal 22%, Saá skončil až na štvrtom mieste so ziskom 14%.[7] Druhé kolo sa malo konať v máji, ale predvolebné prieskumy naznačovali, že Kirchner drvivo vyhrá, keďže mal získať všetky hlasy, ktoré získali zvyšní kandidáti. Znova sa začali objavovať obvinenia z korupcie a tak sa Menem rozhodol odstúpiť z volieb, prezidentom sa tak automaticky bez druhého kola stal Kirchner.[8] V roku 2005 bol Saá zvolený do senátu za svoju domovskú provinciu, pričom svoju funkciu potvrdil aj vo voľbách v rokoch 2011 a 2017.[1] V roku 2015 sa pokúsil kandidovať v prezidentských voľbách, no získal iba 1,67 % a skončil posledný.[9]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Adolfo Rodríguez Saá [online]. buscabiografias.com, [cit. 2018-11-29]. Dostupné online.
  2. a b Adolfo Rodríguez Saá [online]. cidob.org, [cit. 2018-11-29]. Dostupné online.
  3. Adolfo Rodríguez Saá [online]. treslineas.com.ar, [cit. 2018-11-23]. Dostupné online.
  4. El fugaz día de Puerta como presidente [online]. lanacion.com.ar, [cit. 2018-11-29]. Dostupné online.
  5. Rodríguez Saá, Adolfo (1947-VVVV) [online]. mcnbiografias.com, [cit. 2018-11-23]. Dostupné online.
  6. What Happens when Countries Go Bankrupt? [online]. spiegel.de, [cit. 2018-11-29]. Dostupné online.
  7. LAS COMPLEJAS ELECCIONES PRESIDENCIALES ARGENTINAS [online]. analisislatino.com, [cit. 2018-11-23]. Dostupné online.
  8. Don't cry for Menem [online]. economist.com, [cit. 2018-11-23]. Dostupné online.
  9. Elecciones 2015 [online]. clarin.com, [cit. 2018-11-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]