Manuel Quintana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Manuel Quintana
Manuel Quintana
10. prezident Argentínskej republiky
V úrade
12. október 1904 – 12. marec 1906
ViceprezidentJosé Figueroa Alcorta
Predchodca Julio Argentino Roca José Figueroa Alcorta Nástupca
bývalý minister vnútra Argentínskej republiky
V úrade
12. august 1893 – 7. december 1894
PrezidentLuis Sáenz Peña
Predchodca Lucio Vicente López Eduardo Costa Nástupca
V úrade
12. október 1892 – 13. december 1892
PrezidentLuis Sáenz Peña
Predchodca José Vicente Zapata Tomás S. de Anchorena Nástupca
bývalý dočasný predseda senátu Argentínskej republiky
V úrade
1870 – 1875
PrezidentDomingo Faustino Sarmiento
Predchodca Salustiano Zavalía Wenceslao Díaz Colodrero Nástupca
bývalý predseda parlamentu Argentínskej republiky
V úrade
25. apríl 1879 – august 1880
PrezidentNicolás Avellaneda
Predchodca Félix Frías Vicente Peralta Nástupca
Biografické údaje
Narodenie19. október 1835
Buenos Aires, Argentínska konfederácia (súčasná Argentína)
Úmrtie12. marec 1906 (70 rokov)
Buenos Aires, Argentína
Politická stranaNárodná autonomistická strana
Alma materUniverzita v Buenos Aires
Profesiaprávnik, pedagóg
Národnosťargentínska
Rodina
Manželka
Susana Rodríguez Viana
Deti10
Odkazy
Spolupracuj na CommonsManuel Quintana
(multimediálne súbory)

Manuel Pedro Quintana y Sáenz de Gaona (* 19. október 1835, Buenos Aires – † 12. marec 1906, Buenos Aires) bol argentínsky politik, právnik a pedagóg. V roku 1904 sa stal 10. prezidentom Argentínskej republiky. Vzhľadom na rôzne štátne zriadenia Argentíny v minulosti je považovaný za 15. prezidenta krajiny. Pred tým pôsobil ako predseda parlamentu, dočasný predseda senátu a minister vnútra. Bol tiež rektorom Univerzity v Buenos Aires.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v Buenos Aires, jeho rodina odvodzovala svoj pôvod od španielskeho conquistadora Dominga Martíneza de Iralu, bývalého guvernéra Guvernéstva Río de la Plata a Paraguaj (podobne ako rodina prezidenta Josého Evarista Uriburua). V roku 1855 vyštudoval právo na Univerzite v Buenos Aires, následne zostal pôsobiť na tejto univerzite a venoval sa problematike občianskeho práva. Spočiatku patril medzi podporovateľov Bartolomého Mitreho, pričom ako jeho podporovateľ sa stal v roku 1860 poslancom v parlamente provincie Buenos Aires. Následne prešiel do Autonomistickej strany Adolfa Alsinu, pretože nesúhlasil s tým, aby bolo Buenos Aires súčasne hlavné mesto provincie, ale aj krajiny. V apríli 1869 sa stal na pol roka predsedom federálneho parlamentu. V roku 1870 bol zvolený do federálneho senátu, pričom hneď bol zvolený za jeho dočasného predsedu (dočasný predseda reálne vedie senát), o rok neskôr sa podieľal na mierových rokovaniach po skončení vojny s Paraguajom. V roku 1877 sa na 4 roky stal rektorom Univerzity v Buenos Aires. V roku 1879 sa stal znova predsedom parlamentu. Na začiatku ďalšieho desaťročia musel po konflikte s vládou opustiť krajinu a odišiel na dva roky do Európy, po návrate do Argentíny pracoval ako advokát.[1]

Do politiky sa vrátil až počas vlády prezidenta Luisa Sáenza Peñu, ktorý ho na konci roka 1892 na krátko vymenoval za ministra vnútra. V auguste nasledujúceho roka bol znova vymenovaný za ministra vnútra, pričom v tejto pozícii musel čeliť vážnym nepokojom vyvolaných opozíciou, kedy bol dokonca vyhlásený v niektorých provinciách výnimočný stav. Na začiatku 20. storočia došlo k rozštiepeniu Národnej autonomistickej strany na dve frakcie. Tieto sa v roku 1904 dohodli na kompromisnom kandidátovi na prezidenta v snahe zachovať si moc. Tým kandidátom sa stal práve Manuel Quintana. Bývalý prezident Julio Argentino Roca si zachoval istú mieru kontroly nad vládou, no už nemal takú veľkú moc, ako pred tým, keďže druhú časť strany ovládal druhý bývalý prezident Carlos Pellegrini. Krajine sa ekonomicky darilo, vďaka tomu bola naďalej rozširovaná železničná sieť, rástol tiež obchod.[2] Vláda tiež presadila viacero moderných a nových sociálnych opatrení. V roku 1905 sa vláda rozhodla presadiť návrat staršieho volebného systému, ktorý bol poznačený ešte väčšou mierou manipulácie, ako vtedajší. To vyvolalo nepokoje, ktoré podporovala opozičná ľavicová strana Radikálna občianska únia. Pokus o revolúciu sa však vláde podarilo pomerne rýchlo potlačiť. Prezident však túto zložitú situáciu zvládal iba ťažko, čo sa prejavilo negatívne na jeho zdravotnom stave. Nasledoval neúspešný pokus o atentát, po ktorom už nebol Quintana schopný vykonávať svoj úrad. V januári 1906 tak jeho kompetencie prevzal viceprezident José Figueroa Alcorta, prezident odišiel na svoj statok v mestskej časti Buenos Aires Belgrano. Tu 12. marca 1906 zomrel, pochovaný je v Buenos Aires.[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Manuel Quintana [online]. buscabiografias.com, [cit. 2018-10-09]. Dostupné online.
  2. Manuel Quintana [online]. laguia2000.com, [cit. 2018-10-09]. Dostupné online.
  3. Manuel Quintana [online]. biografiasyvidas.com, [cit. 2018-10-09]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]