Alberto Fernández

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Alberto Fernández
argentínsky politik, právnik a vysokoškolský učiteľ
Alberto Fernández
Alberto Fernández, podpis
57. prezident Argentíny
Momentálne v úrade
od 10. december 2019
Predchodca Mauricio Macri
Biografické údaje
Rodné menoAlberto Ángel Fernández
Narodenie2. apríl 1959 (62 rokov)
Buenos Aires, Argentína
Politická stranaJusticialistická strana (od roku 1983)
Alma materUniverzita v Buenos Aires
Rodina
Partnerka
Fabiola Yáñez
DetiTani Fernández
Odkazy
Alberto Fernández na com.ar
Spolupracuj na CommonsAlberto Fernández
(multimediálne súbory)

Alberto Ángel Fernández[1] (* 2. apríl 1959, Buenos Aires[2][3]) je argentínsky politik, právnik a vysokoškolský učiteľ. Od roku 2019 je prezidentom Argentíny.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vstup do politiky[upraviť | upraviť zdroj]

Na univerzite v Buenos Aires vyštudoval práva, následne na škole učil, nakoniec sa dal na politiku. Od roku 1983 je členom peronistickej Justicialistické strany, pracoval ako poradca v miestnom parlamente či na rôznych ministerstvách. Na prelome tisícročí mal blízko k prezidentovi Eduardovi Duhaldemu (vo funkcii v rokoch 20022003), v rokoch 2000 až 2003 bol zástupcom v Buenos Aires. V máji 2003 ho prezident Nestor Kircher menoval šéfom argentínskeho kabinetu ministrov. Kabinet viedol krátko aj počas vlády prezidentky Cristiny Kirchnerovej (Kirchnerovej manželky).[3] Rezignoval 23. júla 2008, len niekoľko dní po tom, čo parlament zamietol plány vlády prezidentky na zvýšenie vývozných daní na poľnohospodárske produkty. Ako dôvody rezignácie uviedol Fernandéz podľa médií "vyčerpanie" a "stratu autority".[4] V prezidentských voľbách roku 2015 viedol kampaň liberálneho kandidáta Sergia Massy, ktorý vtedy skončil v prvom kole volieb na treťom mieste.[3]

Prezident[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách roku 2019 kandidoval na prezidenta ako líder stredoľavej koalície Unidad Ciudadana (Občianska jednota).[5] V októbri 2019 zvíťazil už v prvom kole volieb, keď porazil jeho stredopravého súpera Mauricia Macriho v pomere 48,03/40,44 percenta hlasov.[6] V novembri 2020 oznámil, že parlamentu poslal návrh zákona o legalizácii interrupcií, pričom následne v decembri toho roku bola legalizácia schválená aj senátom.[7][8] V marci 2021 sa stal terčom útoku zo strany odporcov banskej ťažby, keď cestoval po oblasti zasiahnutej nedávno lesnými požiarmi. Fernández sa nachádzal vo vozidle neďaleko mesta Lago Puelo, keď ho skupina ľudí začala zasypávať kameňmi a rozbila dve okná. Nadávky smerovali aj na adresu Mariana Arcioniho, guvernéra tamojšej provincie Chubut, ktorý podporoval ťažobný projekt a mal podporu prezidenta.[9]

Koronavírus[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli 2021 bol pozitívne testovaný na koronavírus. Miestne médiá informovali, že Fernández dostal 21. januára prvú dávku vakcíny Sputnik V a 11. februára bol preočkovaný jej druhou dávkou. [10] V auguste 2021 argentínska prokuratúra obvinila Fernandeza z porušenia povinne nariadenej karantény, keď v júli 2020 usporiadal narodeninovú oslavu pre svoju priateľku.[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Argentína. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2021-10-18]. Dostupné online.
  2. Argentina rozhodla o novém prezidentovi v prvním kole voleb. Macriho vystřídá Alberto Fernández [online]. Praha: Český rozhlas, 2019-10-28, [cit. 2021-10-18]. Dostupné online.
  3. a b c iDNES.cz, ČTK. Vítězství opoziční levice. Prezidentské volby v Argentině vyhrál Fernández. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2019-10-28. Dostupné online [cit. 2021-10-18].
  4. TASR. Argentína: Šéf kabinetu ministrov podal demisiu, nepresadil zvýšenie daní. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2008-07-23. Dostupné online [cit. 2021-10-18]. ISSN 1335-4418.
  5. TASR. Argentínska exprezidentka sa bude uchádzať o post viceprezidentky. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-05-18. Dostupné online [cit. 2021-10-18].
  6. TASR. V argentínskych prezidentských voľbách zvíťazil Alberto Fernández. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-10-28. Dostupné online [cit. 2021-10-18].
  7. TASR. Argentínsky prezident predložil do Kongresu zákon o legalizácii interrupcií. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-11-18. Dostupné online [cit. 2021-10-18].
  8. TASR. Argentínsky Senát schválil legalizáciu interrupcií. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-12-30. Dostupné online [cit. 2021-10-18].
  9. TASR. Na argentínskeho prezidenta zaútočila skupina odporcov banskej ťažby. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2021-03-13. Dostupné online [cit. 2021-10-18].
  10. TASR. Argentínsky prezident mal pozitívny test, je zaočkovaný Sputnikom. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2021-04-03. Dostupné online [cit. 2021-10-18].
  11. TASR. Argentínskeho prezidenta súdia pre porušenie povinnej karantény. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-08-27. Dostupné online [cit. 2021-10-18].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]