Bešeňov

Bešeňov
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Nové Zámky
Nadmorská výška	123 m n. m.
Súradnice	48°02′46″S 18°15′49″V
Rozloha	17,1 km² (1 710 ha)
Obyvateľstvo	1 569 (31. 12. 2023)
Hustota	91,75 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1075
Starosta	Ing. Gabriel Timoranský (NEKA)
PSČ	941 41
ŠÚJ	503070
EČV (do r. 2022)	NZ
Tel. predvoľba	+421-35
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Č. 33 941 41  Bešeňov
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	648 71 21
Fax	648 71 21
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: Besenov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Bešeňov je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci je rímskokatolícky barokový kostol Narodenia Panny Márie z roku 1745.

Poloha

Bešeňov leží v Podunajskej nížine na ľavom brehu Žitavy. Stred obce má nadmorskú výšku 121 m n. m., chotár 118 – 167 m n. m. Odlesnený rovinný chotár zaberá na západe nivu Žitavy, nízky val medzi Nitrou a Žitavou a na východe sprašou pokryté vyššie terasy západného okraja Pohronskej pahorkatiny. Má lužné nivné a černozemné pôdy.

Dejiny

Bešeňov je významná archeologická lokalita. Obec bola osídlená v neolite. Na území obce je archeologicky doložené sídlisko s keramikou želiezovského typu, sídlisko a pohrebisko s kanelovanou keramikou, sídlisko a kostrové pohrebisko zo staršej doby bronzovej, sídlisko halštatské a laténske s hromadným nálezom železných výrobkov hospodárskeho charakteru, rímsko-barbarské sídlisko a žiarové pohrebisko, kostrové pohrebisko z doby sťahovania národov, slovanské pohrebiská (birituálne s keramikou pražského typu z doby veľkomoravskej a kostrové z 12. storočia), slovanská osada z 9. -10. storočia.

Zem kráľovských dvorníkov je písomne doložená z roku 1075 ako Villa Hudwordiensium Bissenorum, neskôr ako Bescene (1209), Beseneu (1214), Besseneu (1262), Bessenow (1773), Bešeňov (1920), maďarsky Besenyö, Zsitvabesenyö. Časť obce dostalo v roku 1075 opátstvo v Hronskom Beňadiku. V roku 1330 prenajal opát časť zeme panstvu Jelenec. Obec prešla v roku 1395 celá do vlastníctva opátstva, po jeho zániku v roku 1565 do vlastníctva ostrihomskej kapituly. V roku 1608 bola poplatná Turkom. V roku 1601 mala 17 domov, v roku 1720 mala 34 daňovníkov, v roku 1828 mala 143 domov a 1005 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1907 založili potravné družstvo. Za I. ČSR tu bol významný chov koní. V dvadsiatych rokoch a v roku 1932 prebiehal štrajk poľnohospodárskych robotníkov. Obec bola v rokoch 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku. JRD, založené v roku 1950, sa špecializovalo na pestovanie zeleniny.

Pamiatky

Rímskokatolícky farský kostol narodenia Panny Márie je postavený v strede obce. Kostol bol postavený v roku 1745 v barokovom štýle, v roku 1809 bol klasicisticky prestavaný. Jednoloďový priestor s polygonálne ukončenou svätyňou, zaklenutou valenou klenbou s výsečami a jedným poľom krížovej klenby. Loď má krížovú klenbu, na ktorej je štukový geometrický obrazec. Prízemie vstavanej veže je zaklenuté valenou klenbou. Vonkajšia architektúra s pilastrovým členením. Od roku 1985 kostol má nový kríž na veži, 1989 – pozlátenie tohto kríža. Od roku 2000 do 2003 bola celková rekonštrukcia : - 2000 – vnútorná maľba, kúrenie, vodovod, podlaha, výmena okien, nové dvere vyrezávané z buku, vonkajšie osvetlenie okolo kostola, nová drevorezba krížovej cesty – 14 štácií - 2001 – nový oltár - 2003 – vonkajšia kompletná úprava stavby, obnovenie Misijného kríža pri kostole Po rekonštrukcií kostol bol posvätený - 8.9.2003.

Obyvateľstvo

Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva
( podľa údajov z roku 2001 )
Etnické zloženie obyvateľstva
Maďari - 80,09 %
Slováci - 19,56 %
Česi - 0,23 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
rímski katolíci - 97,50 %
protestanti ( reformovaní ) - 1,22 %
bez vyznania - 0,58 %
a iní