Biela skala (vrch vo Veľkej Fatre)
| Biela skala | |
| vrch | |
 Biela skala (v strede)
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Martin |
| Obce | Blatnica, Necpaly |
| Pohorie | Veľká Fatra |
| Podcelok | Hôľna Fatra |
| Povodie | Turiec |
| Nadmorská výška | 1 384,6 m n. m. |
| Súradnice | 48°55′07″S 19°04′15″V / 48,9186°S 19,0707°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Biela skala (1 384,6 m n. m.[1][2]) je vrch vo Veľkej Fatre. Leží nad obcou Necpaly, približne 16 km východne od Turčianskych Teplíc.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Martin a zasahuje na katastrálne územie obce Blatnica a Necpaly.[5] Najbližšími sídlami sú východne ležiace Liptovské Revúce, juhovýchodne ležiace Motyčky a Staré Hory, západným smerom sa nachádzajú Necpaly a Blatnica. Vrch patrí do Národného parku Veľká Fatra.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Biela skala leží v bočnom hrebeni, ktorý vybieha z masívu Suchého vrchu (1 550 m n. m.) severozápadným smerom na Koziu skalu (1 202 m n. m.). Juhozápadné svahy klesajú do Vrátnej doliny, severné vymedzuje Necpalská dolina a dolina Revúcky mlyn. Severným smerom susedí Prierastlé (1 240 m n. m.) a Borišov (1 510 m n. m.), východne leží Ploská (1 532 m n. m.), Chyžky (1 340 m n. m.) a Suchý vrch, južne Ostredok (1 596 m n. m.) a Kráľova skala (1 377 m n. m.) a západne Skalná (1 297 m n. m.) a Lubená (1 414 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia rieky Váh, resp. jeho čiastkového povodia rieky Turiec; severné svahy hrebeňa odvodňuje Necpalský potok, vodu z južných odvádza Vrátňanský potok do Gaderského potoka a rieky Turiec. Na vrchol nevedie značený chodník a jeho časť patrí do prírodnej rezervácie Biela skala.[3] V masíve je jaskyňa.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý, miestami riedky les, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít bez vyššej vegetácie je možné pozorovať okolité veľkofatranské vrcholy, pri priaznivých podmienkach tiež Nízke Tatry, Malú Fatru a Strážovské vrchy.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značený chodník, preto prístup je možný lesným chodníkom po hrebeni.
- po
červeno značenej magistrále:
- od juhu z Krížnej cez Ostredok
- od severu z rázc. pri Chate pod Borišovom cez Ploskú
- po
žltej turistickej značke:
- od západu z Blatnice Dedošovou dolinou cez Ostredok
- z rázc. Balcierovo v Necpalskej doline (prípoj na
)
- po modrej značke z Necpál[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 57.
- ↑ a b Veľká Fatra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-05-18]. Dostupné online.