Bilíkova chata
| Bilíkova chata | |
 | |
| 49°09′36″S 20°13′28″V / 49,16°S 20,224444°VSúradnice: 49°09′36″S 20°13′28″V / 49,16°S 20,224444°V | |
| Nadmorská výška | 1 255 m n. m. |
|---|---|
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Poloha | pod Hrebienkom |
| Rok založenia | 22. decembra 1934 |
| Najľahší výstup | z Hrebienka |
  Poloha na Slovensku
| |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Bilíkova chata |
| Webová stránka | www.bilikovachata.sk |
Bilíkova chata (ľudovo nazývaná Bilíčka) je vysokohorská chata vo Vysokých Tatrách. Leží na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štíta na mieste zvanom Kancel blízko Hrebienka, odkiaľ k nej vedie chodník aj cesta.
História chaty
Na mieste dnešnej Bilíkovej chaty stála od roku 1875 jednoduchá Ruženina chata. Roku 1884 k nej pribudol o čosi väčší turistický hotel, ktorý však neskôr spolu s chatou vyhorel. Roku 1893 postavili na ich mieste dva hotely majitelia Spišskosobotskej lesnej spoločnosti. Hotely tvorili malú osadu nazývanú Studenopotocké kúpele. Tieto hotely však roku 1927 tiež vyhoreli. Na ich mieste bola 22. decembra 1934 otvorená Guhrova chata, ktorá bola roku 1936 ešte stavebne rozšírená. Po 2. svetovej vojne bola k chate pristavaná turistická ubytovňa a v roku 1946 bola premenovaná na Bilíkovu chatu na počesť lyžiara a pretekára Pavla Bilíka (1916 – 1944), ktorého Nemci ako účastníka SNP zajali pri Starom Smokovci a 7. septembra 1944 v Kežmarku popravili.
Súčasnosť
Bilíkova chata je otvorená celoročne, prístupná je pešo z Hrebienka, kde sa dá dostať buď lanovkou alebo pešo zo Starého Smokovca. Ubytovaní hostia sa môžu k chate dopraviť aj automobilmi. Na chate je stanica Horskej záchrannej služby.
Prístupnosť chaty
Chata je prístupná turistickým chodníkom 
z Hrebienka, resp. Starého Smokovca, od Rainerovej chaty (najprv 
, potom ) alebo z Tatranskej Lesnej (k Vodopádom Studeného potoka 
, potom ).
Okolie chaty
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bilíkova chata
