Preskočiť na obsah

Bratislava – mestská časť Karlova Ves

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bratislava – mestská časť Karlova Ves
mestská časť Bratislavy
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava IV
Región Bratislava a okolie
Nadmorská výška 150 m n. m.
Súradnice 48°09′36″S 17°03′10″V / 48,159869°S 17,052828°V / 48.159869; 17.052828
Rozloha 11,02 km² (1 102 ha) [1]
Obyvateľstvo 34 942 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 3 170,78 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1786
Starosta Dana Čahojová[3] (STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI)
PSČ 841 04-5
ŠÚJ 529397
EČV (do r. 2022) BA, BL
Tel. predvoľba +421-2
Adresa miestneho
úradu 		Miestny úrad Bratislava-Karlova Ves
Nám. sv. Františka 8
841 04 Bratislava
E-mailová adresa starostka@karlovaves.sk
Telefón 02/707 11 111
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Karlova Ves, Bratislava
Webová stránka: karlovaves.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Električka linky medzi zastávkami Miestny úrad Karlova Ves a Borská

Bratislava – mestská časť Karlova Ves[4] (iné názvy: Bratislava-Karlova Ves, Mestská časť Karlova Ves, Karlova Ves; nem. Karlsdorf, maď. Károlyfalu) je mestská časť Bratislavy ležiaca v západnej časti Bratislavy, v okrese Bratislava IV. Nachádza sa v nej aj sídlisko Dlhé diely, množstvo škôl, ZOO, budova Slovenskej televízie, botanická záhrada alebo najväčší bratislavský dunajský ostrov Sihoť. Mestská časť má vlastnú polikliniku a knižnicu, nákupný dom. Premávajú tu všetky druhy mestskej dopravy. Karlova Ves má viaceré električkové linky, autobusové linky. Tiež sa tu nachádza trolejbusová trať.

Zaujímavosťou je, že do Karlovej Vsi (a teda aj do okresu Bratislava IV.) oficiálne patrí aj úzky pás pravého brehu Dunaja (teda tam, kde je inak mestská časť Petržalka) od rakúskych hraníc až takmer po Most Lanfranconi.[5][6] Taktiež Patrónka (jej veľká časť) aj OC Galéria Lamač.


Karlova Ves má najdlhšiu hranicu s mestskou časťou Staré mesto. Jej susedmi je aj Devín , Dúbravka , Petržalka a Lamač.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Karlova Ves bola obývaná už v paleolite, o čom svedčí mnoho archeologických nálezov (jednoduché sekáče, pästný klin).

V období stredoveku spadala pod devínske panstvo. Neskôr sa stala tichou, vinohradníckou obcou nachádzajúcou sa v tesnej blízkosti jedného z najdôležitejších miest Uhorska. Od roku 1943/1944 [pozn 1] je súčasťou Bratislavy a dnes v nej okrem viac ako 33 000 obyvateľov s trvalým pobytom býva aj okolo 15 000 vysokoškolských študentov (v internátoch v Mlynskej doline).

V súčasnosti sa tu stavajú nové rodinné a obytné domy, supermarkety a športoviská. V poslednom čase sa však vyskytujú dopravné problémy na Karloveskej radiále, ktorá spája mestskú časť s centrom Bratislavy. Spôsobené je to hlavne realitnou bublinou a stavbami bytoviek v Karlovej Vsi. V minulosti tu bol pokus spraviť stavebnú uzáveru/stavený uzáver, ktorý sa však nevydaril.

Národnostné zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

1991:

  • Slováci – 20 667 (93,29%)
  • Česi – 585 (2,64%)
  • Maďari – 564 (2,54%)
  • Ostatné/nezistená – 338 (1,53%)
  • Spolu – 22 154 (100%)

2001:

  • Slováci – 30 343 (92,39%)
  • Maďari – 819 (2,49%)
  • Česi – 665 (2,02%)
  • Ostatné – 594 (1,81%)
  • Nezistená – 422 (1,28%)
  • Spolu – 32 843 (100%)

2011:

  • Slováci – 30 071 (92,1%)
  • Maďari – 859 (2,63%)
  • Česi – 476 (1,46%)
  • Ostatné – 608 (1,86%)
  • Nezistená – 636 (1,95%)
  • Spolu – 32 650 (100%)

Miestny úrad

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2004 tu bol otvorený nový miestny úrad na novopostavenom Námestí svätého Františka. Toto námestie spolu s kostolom je akýmsi "centrom volného času" Karlovej Vsi. Občas sa tu pod holým nebom konajú koncerty a iné kultúrne podujatia a každý deň tu trávi svoj voľný čas množstvo ľudí. Na námestí je možnosť bezdrôtového WiFi pripojenia na internet.

Nachádza sa tu aj fontána a vodná kaskáda od významných slovenských architektov pána Ing. arch. Stanislava Talaša a jeho syna Vladimíra Talaša.[15]

Starostovia

[upraviť | upraviť zdroj]

Školy

[upraviť | upraviť zdroj]

Základná škola Karloveská 61

[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikla v roku 1969. V areáli školy sa nachádza na otvorenom priestranstve dopravné (novo zrekonštruované s funkčnými semaformi), volejbalové a basketbalové ihrisko a sektor pre skok do diaľky. Medzi jej absolventov patrí, napríklad slovenský herec Roman Pomajbo. Súčasná riaditeľka je Eva Horníková.

  • Hlavný vchod
    Hlavný vchod
  • Škola od mostu
    Škola od mostu
  • Pohľad na školu z priestoru mimo vlastného areálu
    Pohľad na školu z priestoru mimo vlastného areálu
  • Dopravné ihrisko
    Dopravné ihrisko
  • Školská telocvičňa
    Školská telocvičňa
  • Volejbalové ihrisko
    Volejbalové ihrisko
  • Basketbalové ihrisko
    Basketbalové ihrisko

Spojená škola sv. Františka z Assisi

[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Spojená škola sv. Františka z Assisi

Je to cirkevná škola. Nachádza na Karloveskej 32. Okrem základnej školy je tu aj gymnázium. V areáli školy sa nachádza športové betónové ihrisko a ihrisko s umelou trávou. Nachádza sa tu aj ihrisko s pyramídou na lezenie. Meno súčasnej riaditeľky je Marta Sendeková.

  • Škola
    Škola
  • Betónové ihrisko
    Betónové ihrisko
  • Ihrisko s umelou trávou
    Ihrisko s umelou trávou

Spojená škola Tilgnerova

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Spojená škola Tilgnerova

Nachádza sa na Tilgnerovej 14. Do školy patrí osemročné gymnázium, štvorročné gymnázium, anglické bilingválne gymnázium a základná škola. Riaditeľkou školy je RNDr. Danka Ihnáťová.

  • Škola
    Škola

Ostatné školy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Základná škola Alexandra Dubčeka (Základná škola Majerníkova)
  • Základná škola Veternicová (súčasť Spojenej školy sv. Františka z Assisi)
  • Gymnázium Ladislava Sáru
  • Spojená súkromná škola ESPRIT
  • Súkromná základná škola pre deti s intelektovým nadaním
  • Súkromné gymnázium pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním

Kostoly

[upraviť | upraviť zdroj]
Kostol Narodenia Panny Márie
Kostol svätého Michala archanjela
Kostol svätého Františka z Assisi

Rímskokatolícke

[upraviť | upraviť zdroj]

V Karlovej Vsi sú v súčasnosti tri rímskokatolícke kostoly:

  • Kostol svätého Františka z Assisi, posvätený v roku 2002. Navrhol ho švajčiarsky architekt Justus Dahinden. Kostol je významným architektonickým dielom. Patrí k nemu aj kláštor Minoritov. Kostol sv. Michala aj kostol sv. Františka patria do farnosti sv. Michala.

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Šport v Karlovej Vsi
Ihrisko s umelou trávou v areáli školy Spojenej školy sv. Františka na Karloveskej 32
  • MBK Karlovka
  • Karloveský športový klub zastrešuje:[16]
    • Posilňovňa KŠK
    • Spinningové centrum KŠK
    • TJ Tatran Bratislava
    • Produkt Crew KŠK
    • Stolnotenisový športový klub Karlova Ves
    • Karloveské tanečné centrum
    • Ipon judo klub Bratislava
    • ŠK Synchro Bratislava
    • Karate klub Karlova Ves
    • Klub vodných športov Karlova Ves
    • Latino culture projekt, Akadémia Miguela Méndeza
    • Bike team Bratislava
    • Golfový klub BA
    • FKM Karlova Ves
    • Kurilla šport
    • Folklórny súbor Dolina
    • MBK A. Dubčeka
    • ŠK Regina
    • Klub vodného slalomu Karlova Ves
    • Školský športový klub GLS

V Karlovej Vsi sa nachádzajú aj štyri multifunkčné ihriská s umelou trávou zadarmo dostupné pre verejnosť:

  • V areáli školy Karloveská 32
  • V areáli školy Karloveská 61
  • V areáli školy Alexandra Dubčeka
  • V areáli školy Veternicová 20

Mestská hromadná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestská hromadná doprava v Karlovej Vsi
'V Karlovej Vsi premávajú všetky druhy dopravy (dostupné v Bratislave)

Električkové linky (uvedené sú len niektoré zastávky- pre všetky navštívte web dopravného podniku)

Linka 9-Kútiky -Riviéra-Lafranconi,Kapucínska, Poštová, Krížna, Trnavské mýto, nemocnica Ružinov, Tomášikova, Astronomická(Ružinov-konečná)

Linka 4-Kútiky-Riviéra-Most SNP , Šafárikovo námestie , Centrum , Trnavské mýto, stn.Nové Mesto, Zlaté Piesky

Trolejbusové linky

linka 33-Dlhé Diely- Riviéra

Autobusové linky

linka 32- Hlavná stanica-nemocnica Kramáre-ZOO-Riviéra-Dlhé Diely

linka 35-Dúbravská cesta-Lipského-Kútiky-Dlhé Diely

linka 29-Malá Scéna-Botanická záhrada-Riviéra-Hrad Devín-Devínska nová Ves

linka 139-Riviéra-Cintorín Slávičie

linka 39-Cintorín Slávičie,Blumentál-Račianské mýto-TIPOS Aréna-Klientského centrum-Ružinov(Ostredky,Súhvezdná)

linka 31-Cintorín Slávičie-Zochova-Námestie Slobody-Blumentál

linky ktoré prechádzajú cez Karlovu Ves(cez jednu zastávku v jednom smere-Patrónka) dole uvedené

linka-21, 25, 30, 37, 42, 45, 47,63, 83, 84,192

Významné osobnosti[17]

[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Rok 1943 uvádza napr.:[7][8]. Rok 1944 uvádza napr.:[9][10][11]. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku aj Encyklopédia Slovenska nesprávne uvádzajú, že sa pripojenie Karlovej Vsi uskutočnilo spolu s pripojením Devína, Dúbravky atď., teda "po roku 1945" (Vlastivedný slovník) resp. "roku 1946" (Encyklopédia Slovenska)[12][13]. Na stránkach mestskej časti (vrátane stránky o histórii mestskej časti) je uvedená informácia o tom, že vo februári 1939 požiadali obyvatelia o pripojenie k Bratislave. Stalo sa to na základe vyhlášky Ministerstva vnútra z dňa 2. decembra 1943 [14].

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. ↑ Katastrálna mapa Bratislavy. Parcely č. 1381 až 1389
  6. ↑ vyhláška Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 1/2012 z 13. januára 2012, ktorou sa vyhlasuje chránený areál Pečniansky les
  7. ↑ HORVÁTH, M. Bratislavský topografický lexikon, 1990
  8. ↑ Bratislava IV. In: Encyclopaedia Beliana 2, S. 275
  9. ↑ Bratislava. In: Pyramíde 1972
  10. ↑ BARTL, Július. Dejiny Bratislavy. [s.l.] : Obzor, 1978. 475 s.
  11. ↑ Bratislava – mestská časť Karlova Ves [online]. zmo-zahorie.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
  12. ↑ Bratislava – hlavné mesto Slovenskej republiky – História [online]. e-obce.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online. Archivované 2019-05-25 z originálu.
  13. ↑ Bratislava. In: Encyklopédia Slovenska I. S. 244.
  14. ↑ História [online]. karlovaves.sk, [cit. 2022-01-08]. Dostupné online.
  15. ↑ Fontána a vodná kaskáda [online]. umeniemesta.sk, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
  16. ↑ Systém KŠK [online]. ksk.sk. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  17. ↑ http://karlovaves.ahoj.sk/node7.html
  18. ↑ http://www.chtf.stuba.sk/kbcht/others6.php Archivované 2012-06-21 na Wayback Machine Prof. RNDr. Libor Ebringer, DrSc.: Spomienky na začiatky mikrobiológie na UK
  19. ↑ http://www.zahorskemuzeum.sk/?q=page/182 Z histórie skautingu v Karlovej Vsi Vojto Tóth
  20. ↑ http://www.malatina.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=57:bryndza

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislava_–_mestská_časť_Karlova_Ves&oldid=7949490“