Budča
| Budča | ||
| obec | ||
 Evanjelická zvonica
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | |
| Okres | Zvolen | |
| Región | Podpoľanie | |
| Nadmorská výška | 285 m n. m. | |
| Súradnice | 48°34′26″S 19°04′13″V / 48,573889°S 19,070278°V | |
| Rozloha | 15,91 km² (1 591 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 1 379 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 86,68 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1225[3]/1254[4] | |
| Starosta | František Moravec[5] (nezávislý) | |
| PSČ | 962 33 | |
| ŠÚJ | 518204 | |
| EČV (do r. 2022) | ZV | |
| Tel. predvoľba | +421-45 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Lhenická 33 962 33 Budča | |
| E-mailová adresa | obec@Budca.sk | |
| Telefón | 539 80 32 | |
| Fax | 539 80 32 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Budča | ||
| Webová stránka: Budca.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Budča je obec na Slovensku v okrese Zvolen.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží približne 5 km západne od okresného mesta Zvolena (smer Žiar nad Hronom) v malebnom údolí medzi Štiavnickými a Kremnickými vrchmi, neďaleko pretekajúcej rieky Hron; nadmorská výška obce je 285m. Historicky leží pri takzvanej Krakovskej hradskej, spájajúcej stredné Slovensko s južným a severným; obec je lemovaná zo všetkých strán horami.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa spomína už v prvej polovici 13. storočia, prvá zmienka je z roku 1225; pôvodný názov bol Bucha, ako obec cudzincov. V roku 1773 Bucsa, 1786 Bucscha, 1808 Bucsa, Buča, neskôr - ako vplyv maďarizácie sa názov zmenil na Bucs (1868 - 1888), Búcs (1892 až 1902), Zólyóm Búcs (1907 až 1913), niekedy medzi 1918 až 1920 Buča a napokon od roku 1927 alebo 1928 Budča. V 16. a 17. storočí patrila medzi najväčšie v mikroregióne. Počas existencie bola sužovaná prakticky všetkými povstaniami a vojnami, ktoré sa okolím prehnali - Turkami, Bethlenovým, Tökölyho a Rákoczyho povstaním, oboma svetovými vojnami, vojakmi Maďarskej republiky rád. Budčania sa nevyhli ani živelným pohromám - jednou z najhorších bol požiar v roku 1900.
Stavovské povstania donútili pospolitý ľud stiahnuť sa do hôr; tu bola založená takzvaná Stará Budča. Po pominutí hrozieb sa obyvateľstvo vrátilo do pôvodnej osady a Stará Budča zanikla; jej stopy sú dobre rozoznateľné dodnes. Občania obce sa aktívne zapojili aj do SNP. Školská výuka v obci začalo naozaj skoro - budčania sa nazdávajú[chýba zdroj], že už približne v roku 1239 a to výukou náboženstva na miestnej fare. Z mnohých učiteľov, ktorí sa tu rokmi vystriedali, bol veľmi známy rozprávač Ľudo Zelienka. Vlastnú novú školu otvorili 1. septembra 1964; občania samotní z veľkej časti školu sami zhotovili; bol to dôsledok dlhoročnej túžby budčanov mať túto inštitúciu.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Michala, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou zo 14. storočia. Kostol sa nachádza v opevnenom areáli uprostred dediny. Prešiel úpravami v roku 1692 a v 18. storočí.[6] Fasády kostola sú hladké, veža je členená lizénovými pásmi a ukončená ihlancovou helmicou. V interiéri sa nachádza neogotický oltár sv. Michala.
-
Kostol sv. Michala -
-
Brána do kostola s nikou
- Evanjelická zvonica, murovaná historizujúca stavba na pôdoryse štvrca z roku 1939. Dekoratívna fasáda je lemovaná nárožným kvádrovaním, v dvoch úrovnaiach sa tu nachádzajú združené okná. Korunná rímsa je doplnená o oblúčkový vlys. Je ukončená ihlancovou zvonicou.
Ľudové trádície
[upraviť | upraviť zdroj]Nárečie budčanov je stredoslovenské s odchýlkami od spisovného jazyka; prenikli sem prvky hontianskeho nárečia ako dôsledok spoločného panstva Budče a Dobrej Nivy rodinou Esterháziovcov. Možno si všimnúť nárečové zvraty ako "červenie jabĺčka, peknô dievča, no čak" a iné. Obyčaje sa zachovali skôr v pamäti ľudí, ako ich periodickým praktizovaním; v minulosti ľudia mali typické zvyklosti najmä v súvislosti s Vianocami, Hromnicami, fašiangami, Veľkou nocou a podobne. Osobité zvyklosti ľudí sprevádzali pred a počas svadieb.
Turistické zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Staršie stavby z minulosti sa vďaka početným vojnám, pohromám a vpádom nezachovali; navyše boli drevené a požiare v tejto obci si tiež vyžiadali svoju daň. Napriek tomu bol prvý kostol postavený v roku 1239 a to v gotickom slohu; zachovaná svätyňa zostala základom, ku ktorej neskôr dostavali kostolnú loď.
CHKO Boky obsahuje prirodzene rastúce teplomilné rastliny a je ich najsevernejším miestom výskytu. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia začala výrazná výstavba nových domov, ktorá pokračuje prakticky podnes. Pre blízkosť k Zvolenu je obec vyhľadávaným miestom na stavby rodinných domov.
Skutočnou zaujímavosťou je tzv. Čertova skala, nachádzajúca sa v chránenej krajinnej oblasti Boky, asi 3 km západne od obce v prudkom svahu nad hradskou. Je sopečného pôvodu a viaže sa k nej zaujímavá legenda budčanov o jej vzniku: Čert pomohol miestnemu rybárovi s úlovkami ako protislužbu zato, že rybár viacej nepôjde do kostola. Rybár nedokázal dodržať sľub a tak čert začal hromadiť skaly aby prehradil Hron v chotári. Našťastie sa mu to celkom nepodarilo, zostali len kamenné moria a samotná Čertova skala.
Hospodárstvo a zamestnanosť
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne mal byť v obci postavený papierenský kombinát, napokon zrealizovaný bol veľkochov ošípaných, najväčší svojho druhu na Slovensku. V súčasnosti už neexistuje. Bola otvorená opravovňa pre kamióny VOLVO. V pláne na rok 2014 je výstavba bioplynovej stanice konvertujúcej bioplyn na elektrickú energiu.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Obec je dobre prístupná pre cestnú dopravu. Obec má prípojku na diaľnicu.
Najčastejšie priezviská v obci v roku 1995
[upraviť | upraviť zdroj]MOZOLA 15×; MOZOLOVÁ 14×; ŠAKOVÁ 12×; HALAMOVÁ 11×; KANDRÁČ 11×; ABRAHÁM 9×; BARTOŠOVÁ 9×; BARTOŠ 9×; MARKOVÁ 9×; ŠAKOVÝ 9×; BVOCOVÁ 9×; ZÁCHENSKÝ 9×; LEHOCKÁ 9×; HALAMA 9×; DUNKA 8×; HRIC 8×; MICHALEK 8×; MIKULOVÁ 7×; BEŇOVÁ 7×; ORAVCOVÁ 7×; VONKOMEROVÁ 7×; ŠKRINIAR 7×; BLAŽEK 7×; ŠKRINIAROVÁ 7×; HRICOVÁ 7×; LÍŠKA 7×; ABRAHÁMOVÁ 7×; ZÁCHENSKÁ 7×; DUNKOVÁ 7×; GAŠPAROVÁ 6×; VONKOMER 6×; BVOC 6×; KRNÁČ 6×; KOLLÁROVÁ 6×; TREBULA 6×; ČILIAK 6×; KANDRÁČOVÁ 6×; LÍŠKOVÁ 6×; PETRÍKOVÁ 6×; MRENICA 6×...
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[7] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[8][9]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Budca.sk: História obce
- ↑ MOŠ/MIS
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Budča - pamätnica; autorský kolektív Petríka Jána - Dvořáková Eva, Izraelová Jana, Hodúlová Dana, Barochovská Viera
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |