Chorvátsky Grob
| Chorvátsky Grob | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Senec |
| Región | Podunajsko |
| Nadmorská výška | 141 m n. m. |
| Súradnice | 48°13′39″S 17°17′27″V / 48,227500°S 17,290833°V |
| Rozloha | 15,12 km² (1 512 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 7 690 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 508,6 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1214 |
| Starosta | Vladimíra Vydrová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 900 25 |
| ŠÚJ | 507911 |
| EČV (do r. 2022) | SC |
| Tel. predvoľba | +421-2 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 45996310 |
| Fax | 45996320 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Chorvátsky Grob | |
| Webová stránka: chorvatskygrob.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chorvátsky Grob (historicky slov. Horvátsky Grob, maď. Horvátgurab, chorv. Hrvatski Grob alebo Crveno Brdo, nem. Kroatisch-Eisgrub) je obec na Slovensku v okrese Senec. V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1589 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1880.
Dejiny
Trvalé osídlenie lokality doložené archeologickými nálezmi je už z mladšej doby kamennej. Prvá písomná zmienka o obci pod názvom Monar pochádza z roku 1214. V tom čase sa v obci vyrábali šperky. Prví Chorváti prišli na územie Chorvátskeho Grobu v roku 1552. Podľa poznámky zo zápiskov z roku 1553 chorvátskych kolonistov povolal a usadil gróf Illésházy. Chorváti sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Rozvinula sa domáca výroba a ľudový výtvarný prejav - rezbárstvo, čipkárstvo, výšivkárstvo a maliarstvo. V rokoch 1634 - 1780 v obci žilo čisto chorvátske obyvateľstvo.
K výraznému ústupu chorvátčiny došlo začiatkom 20. storočia, no jej prítomnosť pretrváva v obci až dodnes.
Súčasnosť
V roku 2001 bolo v obci sčítaných 1587 obyvateľov. Koncom roku 2009 žilo v obci vyše 3 000 obyvateľov. K 31. 12. 2015 bol počet obyvateľov v obci 5 040 a k 31. 12. 2016 sa v obci nachádzalo už 5 388 obyvateľov.
Demografia
2011
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.
| materinský jazyk | počet hovoriacich |
|---|---|
| spolu | 3789 |
| slovenský | 3462 |
| nezistený | 135 |
| chorvátsky | 82 |
| ostatné | 43 |
| maďarský | 37 |
| český | 30 |
| vierovyznanie | počet |
|---|---|
| spolu | 3789 |
| Rímskokatolícka cirkev | 2327 |
| bez vyznania a nezistení | 1209 |
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni) | 122 |
| ostatné | 107 |
| Gréckokatolícka cirkev | 24 |
1910
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1910
V roku 1910 sa nezisťoval materinský jazyk obyvateľa, teda reč, ktorou s daným obyvateľov hovorili rodičia (v prípade dvoch rečí sa prihliadalo na reč matky), a ktorú, hovoriaci používal pri komunikácií s okolím, ale prihliadalo sa na osobnú preferenciu odpovedajúceho. Išlo o reč, ktorou odpovedajúci najčastejšie a najradšej hovorí, dokonca to mohol byť aj jazyk, ktorý sa obyvateľ naučil v škole a mohol byť tak odlišný od jazyka jeho matky (rodičov). Bol to výsledok silnejúcej maďarizácie zo strany uhorských úradov, kedy sa mnoho obyvateľov hlásilo za Maďarov z ekonomických, politických a spoločenských dôvodôv (tzv. papieroví Maďari). Vo veľa prípadoch však išlo o skreslené štatistické údaje zo strany sčítavacích komisárov.
Zatiaľ čo na konci 19. storočia,podľa uhorského sčítania ešte v obci prevažovalo chorvátske obyvateľstvo, na začiatku 20. storočia sa chorvátske obyvateľstvo vo veľkej miere poslovenčilo (najmä kvôli jazykovej príbuznosti slovenčiny a chorvátčiny) a v roku 1910 už tvorilo iba významnú menšinu. Naďalej sa však zachovávala kultúrna odlišnosť a povedomie o chorvátskom pôvode.
| jazyk | počet hovoriacich |
|---|---|
| spolu | 1137 |
| slovenský | 687 |
| chorvátsky | 330 |
| maďarský | 85 |
| rusínsky | 23 |
| nemecký | 9 |
| ostatné | 3 |
| vierovyznanie | počet |
|---|---|
| spolu | 1137 |
| Rímskokatolícka cirkev | 1100 |
| Gréckokatolícka cirkev | 23 |
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni) | 14 |
1880
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1880
Na konci 19. storočia v obci prevažovalo chorvátske obyvateľstvo, ktoré prišlo do obce v priebehu 16-17.storočia.
| materinský jazyk | počet hovoriacich |
|---|---|
| spolu | 861 |
| chorvátsky | 545 |
| slovenský | 223 |
| nezistení | 49 |
| maďarský | 25 |
| nemecký | 11 |
| ostatné | 8 |
Verejná doprava
Verejnú dopravu do obce zabezpečuje spoločnosť Slovak Lines z AS Mlynské nivy/Zlatých pieskov linkou č. 525, 527 (cez miestnu čast Čierna Voda) a linkou č. 528 (cez Ivanku pri Dunaji a Bernolákovo). Autobusy SLOVAK LINES premávajú podľa cestovného poriadku v sekcii Regio[4]. Cestovné v rámci Bratislavského kraja je integrované prostredníctvom IDSBK. Obec Chorvátsky Grob je v IDSBK zóne 525 a miestna čast Čierna Voda v zóne 610.
Výsledky komunálnych volieb 2014
V komunálnych voľbách 2014 si občania Chorvátskeho Grobu zvolili za starostu Ing. Radovana Benčíka. V obecnom zastupiteľstve je zvolených 11 poslancov.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Slovak Lines, https://www.slovaklines.sk/hlavna-stranka.html,October 4, 2017
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chorvátsky Grob
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |