Senec (okres)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Okres Senec)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Senec
okres
Okres Bratislava IBratislava IIOkres Bratislava IIIOkres Bratislava IVOkres Bratislava VOkres MalackyOkres PezinokOkres SenecPoloha okresu Senec  v Bratislavskom kraji (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Poloha okresu Senec na mape Bratislavského kraja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Rozloha 359,88 km² (35 988 ha) [1]
Obyvateľstvo 84 637 (31. december 2017) [2]
Hustota 235,18 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba 02
EČV SC
Kód okresu 108
Členenie -
Mestá 1
Obce 28
Commons: Senec District
Štatistika: statistics.sk
Portal.svg Slovenský portál

Okres Senec je okres v Bratislavskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 359,88 km², žije tu 84 637 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 235 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2017). Správne sídlo okresu je mesto Senec.


Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Obce[upraviť | upraviť zdroj]

Bernolákovo · Blatné · Boldog · Čataj · Dunajská Lužná · Hamuliakovo · Hrubá Borša · Hrubý Šúr · Hurbanova Ves · Chorvátsky Grob · Igram · Ivanka pri Dunaji · Kalinkovo · Kaplna · Kostolná pri Dunaji · Kráľová pri Senci · Malinovo · Miloslavov · Most pri Bratislave · Nová Dedinka · Nový Svet · Reca · Rovinka · Tomášov · Tureň · Veľký Biel · Vlky · Zálesie

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Okres Senec je podľa sčítania z roku 2011 okresom so slovenskou väčšinou. K menšinám patrí početná maďarská národnosť, s počtom 13,78% obyvateľstva. K ďalším menšinám patrí česká národnosť, ktorá tvorí 0,67% počtu obyvateľstva okresu.

K okresu Senec patrí 28 obcí a 1 mesto. Z tohto počtu má 5 obcí maďarskú väčšinu (Boldog, Hrubý Šúr, Kostolná pri Dunaji, Tureň, Vlky). Ostatné obce majú slovenskú väčšinu.

Národnostné zloženie
Slováci
  
77,414 %
Maďari
  
13,784 %
Ostatní,Nezistení
  
8,808 %

Národnostné zloženie v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Fenyésa mal v prvej polovici 19. storočia okres Senec (vtedy súčasť Bratislavskej župy) zmiešané chorvátsko-maďarsko-nemecko-slovenské osídlenie.[3] Neexistovali (alebo nie sú dostupné údaje) z troch obcí: Hurbanova Ves (ktorá sa vyčlenila z obce Rastice), Miloslavov (ktorý sa vyčlenil z obcí Nová Lipnica, Nové Košariská, Tomášikovo a Štvrtok na Ostrove) a Zálesie (ktoré bolo vyčlenený z obce Malinovo). Slováci obývali najmä severnú, západnú časť a niekoľko obcí na východe okresu. Na severe to boli obce Čataj, Igram, Blatné a Kaplna. Na východe Kráľová pri Senci. Na západe okresu to bola obec Ivanka pri Dunaji. Chorvátsky Grob obývali chorvátski kolonisti. Nemci obývali najmä juh okresu. Nemecké osídlenie mali obce: Dunajská Lužná a Rovinka. Maďari obývali ostatné časti okresu. Najmä strednú časť okresu (napríklad: Senec, Veľký Biel, Nová Dedinka a iné) takmer celú východnú časť Boldog,Hrubá Borša, Reca a Hrubý Šúr; na juhu tvorili väčšinu v obciach Kalinkovo a Hamuliakovo. K zmiešaným obciam patrilo napríklad Bernolákovo, ktoré malo slovensko-maďarsko-nemecké osídlenie a Most pri Bratislave, ktorý mal nemecko-maďarské osídlenie. [4]

1880[upraviť | upraviť zdroj]

Jazykové zloženie okresu Senec (podľa sčítania z roku 1880).

Podľa uhorského sčítania obyvateľov mal okres v roku 1880 maďarskú väčšinu (55 % obyvateľstva). Maďarské obyvateľstvo tvorilo majoritu v centrálnej časti okresu (Senec, Bernolákovo, Veľký Biel, Tomášov, Malinovo), juhovýchode (Vlky, Tureň), na východe (Reca, Kostolná pri Dunaji, Hrubá Borša) a juhu okresu (Hamuliakovo, Kalinkovo).Medzi obce s významnou maďarskou menšinou patril slovenský Čataj a nemecké obce Dunajská Lužná a Most pri Bratislave. Významnú menšinu (vyše 25 %) v okrese tvorilo obyvateľstvo s materinským jazykom slovenským. Tí prevažovali v obciach na severe (Kaplna, Igram, Čataj), na východe (Kráľová pri Senci) a na západe (Ivanka pri Dunaji). Významnú menšinu tvorili v obciach Chorvátsky Grob (ktoré obývalo chorvátske obyvateľstvo), a v maďarských obciach Malinovo, Nová Dedinka, Kostolná pri Dunaji a Hrubá Borša. Nemeckú väčšinu mali obce: Dunajská Lužná a Most pri Bratislave.

údaje: Štatistický úrad SR
Sčítanie 1880
materinský jazyk počet v %
maďarský 12093 55,26
nemecký 2529 11,56
slovenský 5672 25,29
rusínsky 2 0,01
srbochorvátsky 546 2,50
iný 52 0,24
cudzinci 63 0,29
nezistený 925 4,23
spolu 21882 100,00

1930[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie okresu Senec (podľa sčítania v roku 1930).

Za prvej československej republiky sa etnické pomery v okrese zmenili v prospech obyvateľov so slovenskou a českou národnosťou. Československé osídlenie mali tradične obce na severe (Kaplna, Igram, Čataj),východe (Kráľová pri Senci) a západe (Ivanka pri Dunaji). Oproti koncu 19. storočia sa poslovenčili predtým maďarské obce (Bernolákovo a Hrubá Borša), chorvátska obec (Chorvátsky Grob) a významne narástol percentuálny počet Slovákov a Čechov i v obciach v centrálnej časti okresu: Senec, Tomášov, Veľký Biel a Reca). Slovenskú väčšinu mala aj novovzniknutá obec Miloslavov. Nemecké osídlenie sa naďalej sústredilo do obcí Most pri Bratislave a Dunajská Lužná. Nemeckú väčšinu mala aj obec Rovinka, kde si obyvatelia pri uhorskom sčítaní v roku 1880, uvádzali prevažne maďarský materinský jazyk. V posledných dvoch menovaných nemeckých obciach však naďalej malo významné zastúpenie aj maďarské obyvateľstvo. Židovské obyvateľstvo sa koncentrovalo najmä do Senca, kde tvorilo 5 % obyvateľstva.

Sčítanie 1930
národnosť počet v %
maďarská 14304 40,36
nemecká 3455 9,75
slovenská a česká 16422 46,33
rusínska 13 0,04
židovská 416 1,17
iná 835 2,36
spolu 35445 100,00

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Lexikón Magyarország geographiai szótára z roku 1851
  4. http://www.fszek.hu/adatbazisok/sajat_adatbazisok/fenyes_elek:_magyarorszag_geographiai_szotara

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]