Senec (okres)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Okres Senec)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Senec
okres
Okres Bratislava IBratislava IIOkres Bratislava IIIOkres Bratislava IVOkres Bratislava VOkres MalackyOkres PezinokOkres SenecPoloha okresu Senec v Bratislavskom kraji (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Poloha okresu Senec na mape Bratislavského kraja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Rozloha 359,88 km² (35 988 ha) [1]
Obyvateľstvo 99 705 (31. december 2021) [2]
Hustota 277,05 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba 02
EČV SC [3]
Kód okresu 108
Členenie -
Mestá 1
Obce 28
Commons: Senec District
Štatistika: statistics.sk
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Portal.svg Slovenský portál

Okres Senec je okres v Bratislavskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 359,88 km², žije tu 99 705 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 277 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2021). Správne sídlo okresu je mesto Senec.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Obce[upraviť | upraviť zdroj]

Bernolákovo · Blatné · Boldog · Čataj · Dunajská Lužná · Hamuliakovo · Hrubá Borša · Hrubý Šúr · Hurbanova Ves · Chorvátsky Grob · Igram · Ivanka pri Dunaji · Kalinkovo · Kaplna · Kostolná pri Dunaji · Kráľová pri Senci · Malinovo · Miloslavov · Most pri Bratislave · Nová Dedinka · Nový Svet · Reca · Rovinka · Tomášov · Tureň · Veľký Biel · Vlky · Zálesie

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Okres Senec je podľa údajov Sčítania obyvateľov z roku 2021, okresom so slovenskou väčšinou s počtom 79 747 [4] (82,46%) obyvateľov. K menšinám patrí maďarská národnosť, s počtom 8 715 (9,01%) obyvateľov. K ďalším menšinám patrí česká národnosť, s počtom 648 (0,67%) obyvateľov.

K okresu Senec patrí 28 obcí a 1 mesto. Z tohto počtu má jedna obec maďarskú väčšinu: Vlky (60,48%). Dve obce (Boldog, Tureň) sú zmiešané, v ktorých nemá väčšinu ani jedna národnosť. Ostatné obce majú slovenskú väčšinu.

Národnostné zloženie 2021
Slováci
  
82,46 %
Maďari
  
9,01 %
Ostatní,Nezistení
  
8,53 %

Národnostné zloženie v minulosti[upraviť | upraviť zdroj]

národnosť sčítanie

2021[4]

podiel

2021

sčítanie

2011

podiel

2011

sčítanie

2001

podiel

2001

sčítanie

1991

podiel

1991

Slovenská 79747 82,46% 51299 77,41% 39797 76,79% 36906 74,00%
Maďarská 8715 9,01% 9136 13,79% 10553 20,36% 12215 24,49%
Ostatná, nezistená 8253 8,53% 5830 8,80% 1475 2,85% 750 1,51%
Spolu 96715 100% 66265 100% 51825 100% 49871 100%

Podľa Fenyésa mal v prvej polovici 19. storočia okres Senec (vtedy súčasť Bratislavskej župy) zmiešané chorvátsko-maďarsko-nemecko-slovenské osídlenie.[5] Neexistovali (alebo nie sú dostupné údaje) z troch obcí: Hurbanova Ves (ktorá sa vyčlenila z obce Rastice), Miloslavov (ktorý sa vyčlenil z obcí Nová Lipnica, Nové Košariská, Tomášov a Štvrtok na Ostrove) a Zálesie (ktoré bolo vyčlenený z obce Malinovo). Slováci obývali najmä severnú, západnú časť a niekoľko obcí na východe okresu. Na severe to boli obce Čataj, Igram, Blatné a Kaplna. Na východe Kráľová pri Senci. Na západe okresu to bola obec Ivanka pri Dunaji. Chorvátsky Grob obývali chorvátski kolonisti. Nemci obývali najmä juh okresu. Nemecké osídlenie mali obce: Dunajská Lužná a Rovinka. Maďari obývali ostatné časti okresu. Najmä strednú časť okresu (napríklad: Senec, Veľký Biel, Nová Dedinka a iné) takmer celú východnú časť Boldog,Hrubá Borša, Reca a Hrubý Šúr; na juhu tvorili väčšinu v obciach Kalinkovo a Hamuliakovo. K zmiešaným obciam patrilo napríklad Bernolákovo, ktoré malo slovensko-maďarsko-nemecké osídlenie a Most pri Bratislave, ktorý mal nemecko-maďarské osídlenie. [6]

1880[upraviť | upraviť zdroj]

Jazykové zloženie okresu Senec (podľa sčítania z roku 1880).

Podľa uhorského sčítania obyvateľov mal okres v roku 1880 maďarskú väčšinu (55 % obyvateľstva). Maďarské obyvateľstvo tvorilo majoritu v centrálnej časti okresu (Senec, Bernolákovo, Veľký Biel, Tomášov, Malinovo), juhovýchode (Vlky, Tureň), na východe (Reca, Kostolná pri Dunaji, Hrubá Borša) a juhu okresu (Hamuliakovo, Kalinkovo).Medzi obce s významnou maďarskou menšinou patril slovenský Čataj a nemecké obce Dunajská Lužná a Most pri Bratislave. Významnú menšinu (vyše 25 %) v okrese tvorilo obyvateľstvo s materinským jazykom slovenským. Tí prevažovali v obciach na severe (Kaplna, Igram, Čataj), na východe (Kráľová pri Senci) a na západe (Ivanka pri Dunaji). Významnú menšinu tvorili v obciach Chorvátsky Grob (ktoré obývalo chorvátske obyvateľstvo), a v maďarských obciach Malinovo, Nová Dedinka, Kostolná pri Dunaji a Hrubá Borša. Nemeckú väčšinu mali obce: Dunajská Lužná a Most pri Bratislave.

údaje: Štatistický úrad SR
Sčítanie 1880
materinský jazyk počet v %
maďarský 12093 55,26
nemecký 2529 11,56
slovenský 5672 25,29
rusínsky 2 0,01
srbochorvátsky 546 2,50
iný 52 0,24
cudzinci 63 0,29
nezistený 925 4,23
spolu 21882 100,00

1930[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie okresu Senec (podľa sčítania v roku 1930).

Za prvej československej republiky sa etnické pomery v okrese zmenili v prospech obyvateľov so slovenskou a českou národnosťou. Československé osídlenie mali tradične obce na severe (Kaplna, Igram, Čataj),východe (Kráľová pri Senci) a západe (Ivanka pri Dunaji). Oproti koncu 19. storočia sa poslovenčili predtým maďarské obce (Bernolákovo a Hrubá Borša), chorvátska obec (Chorvátsky Grob) a významne narástol percentuálny počet Slovákov a Čechov i v obciach v centrálnej časti okresu: Senec, Tomášov, Veľký Biel a Reca). Slovenskú väčšinu mala aj novovzniknutá obec Miloslavov. Nemecké osídlenie sa naďalej sústredilo do obcí Most pri Bratislave a Dunajská Lužná. Nemeckú väčšinu mala aj obec Rovinka, kde si obyvatelia pri uhorskom sčítaní v roku 1880, uvádzali prevažne maďarský materinský jazyk. V posledných dvoch menovaných nemeckých obciach však naďalej malo významné zastúpenie aj maďarské obyvateľstvo. Židovské obyvateľstvo sa koncentrovalo najmä do Senca, kde tvorilo 5 % obyvateľstva.

Sčítanie 1930
národnosť počet v %
maďarská 14304 40,36
nemecká 3455 9,75
slovenská a česká 16422 46,33
rusínska 13 0,04
židovská 416 1,17
iná 835 2,36
spolu 35445 100,00

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.
  4. a b SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
  5. Lexikón Magyarország geographiai szótára z roku 1851
  6. http://www.fszek.hu/adatbazisok/sajat_adatbazisok/fenyes_elek:_magyarorszag_geographiai_szotara

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]