Senec (okres)
| Senec | |
| okres | |
 Poloha okresu Senec na mape Bratislavského kraja
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Rozloha | 359,88 km² (35 988 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 105 075 (31. december 2023) [2] |
| Hustota | 291,97 obyv./km² |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| Tel. predvoľba | 02 |
| EČV | SC [3] |
| Kód okresu | 108 |
| Členenie | - |
| Mestá | 1 |
| Obce | 28 |
| Commons: Senec District | |
| Štatistika: statistics.sk | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
 Slovenský portál
| |
Okres Senec je okres v Bratislavskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 359,88 km², žije tu 105 075 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 292 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2023). Správne sídlo okresu je mesto Senec.
Administratívne členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Mestá
[upraviť | upraviť zdroj]Obce
[upraviť | upraviť zdroj]Bernolákovo · Blatné · Boldog · Čataj · Dunajská Lužná · Hamuliakovo · Hrubá Borša · Hrubý Šúr · Hurbanova Ves · Chorvátsky Grob · Igram · Ivanka pri Dunaji · Kalinkovo · Kaplna · Kostolná pri Dunaji · Kráľová pri Senci · Malinovo · Miloslavov · Most pri Bratislave · Nová Dedinka · Nový Svet · Reca · Rovinka · Tomášov · Tureň · Veľký Biel · Vlky · Zálesie
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Národnostné zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Okres Senec je podľa údajov Sčítania obyvateľov z roku 2021, okresom so slovenskou väčšinou s počtom 79 747 [4] (82,46%) obyvateľov. K menšinám patrí maďarská národnosť, s počtom 8 715 (9,01%) obyvateľov. K ďalším menšinám patrí česká národnosť, s počtom 648 (0,67%) obyvateľov.
K okresu Senec patrí 28 obcí a 1 mesto. Z tohto počtu má jedna obec maďarskú väčšinu: Vlky (60,48%). Dve obce (Boldog, Tureň) sú zmiešané, v ktorých nemá väčšinu ani jedna národnosť. Ostatné obce majú slovenskú väčšinu.
| Národnostné zloženie 2021 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 82,46 % | |||
| Maďari | 9,01 % | |||
| Ostatní,Nezistení | 8,53 % | |||
Národnostné zloženie v minulosti
[upraviť | upraviť zdroj]| národnosť | sčítanie
2021[4] |
podiel
2021 |
sčítanie
2011 |
podiel
2011 |
sčítanie
2001 |
podiel
2001 |
sčítanie
1991 |
podiel
1991 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Slovenská | 79747 | 82,46% | 51299 | 77,41% | 39797 | 76,79% | 36906 | 74,00% |
| Maďarská | 8715 | 9,01% | 9136 | 13,79% | 10553 | 20,36% | 12215 | 24,49% |
| Ostatná, nezistená | 8253 | 8,53% | 5830 | 8,80% | 1475 | 2,85% | 750 | 1,51% |
| Spolu | 96715 | 100% | 66265 | 100% | 51825 | 100% | 49871 | 100% |
Podľa Fenyésa mal v prvej polovici 19. storočia okres Senec (vtedy súčasť Bratislavskej župy) zmiešané chorvátsko-maďarsko-nemecko-slovenské osídlenie.[5] Neexistovali (alebo nie sú dostupné údaje) z troch obcí: Hurbanova Ves (ktorá sa vyčlenila z obce Rastice), Miloslavov (ktorý sa vyčlenil z obcí Nová Lipnica, Nové Košariská, Tomášov a Štvrtok na Ostrove) a Zálesie (ktoré bolo vyčlenený z obce Malinovo). Slováci obývali najmä severnú, západnú časť a niekoľko obcí na východe okresu. Na severe to boli obce Čataj, Igram, Blatné a Kaplna. Na východe Kráľová pri Senci. Na západe okresu to bola obec Ivanka pri Dunaji. Chorvátsky Grob obývali chorvátski kolonisti. Nemci obývali najmä juh okresu. Nemecké osídlenie mali obce: Dunajská Lužná a Rovinka. Maďari obývali ostatné časti okresu. Najmä strednú časť okresu (napríklad: Senec, Veľký Biel, Nová Dedinka a iné) takmer celú východnú časť Boldog,Hrubá Borša, Reca a Hrubý Šúr; na juhu tvorili väčšinu v obciach Kalinkovo a Hamuliakovo. K zmiešaným obciam patrilo napríklad Bernolákovo, ktoré malo slovensko-maďarsko-nemecké osídlenie a Most pri Bratislave, ktorý mal nemecko-maďarské osídlenie. [6]
1880
[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa uhorského sčítania obyvateľov mal okres v roku 1880 maďarskú väčšinu (55 % obyvateľstva). Maďarské obyvateľstvo tvorilo majoritu v centrálnej časti okresu (Senec, Bernolákovo, Veľký Biel, Tomášov, Malinovo), juhovýchode (Vlky, Tureň), na východe (Reca, Kostolná pri Dunaji, Hrubá Borša) a juhu okresu (Hamuliakovo, Kalinkovo).Medzi obce s významnou maďarskou menšinou patril slovenský Čataj a nemecké obce Dunajská Lužná a Most pri Bratislave. Významnú menšinu (vyše 25 %) v okrese tvorilo obyvateľstvo s materinským jazykom slovenským. Tí prevažovali v obciach na severe (Kaplna, Igram, Čataj), na východe (Kráľová pri Senci) a na západe (Ivanka pri Dunaji). Významnú menšinu tvorili v obciach Chorvátsky Grob (ktoré obývalo chorvátske obyvateľstvo), a v maďarských obciach Malinovo, Nová Dedinka, Kostolná pri Dunaji a Hrubá Borša. Nemeckú väčšinu mali obce: Dunajská Lužná a Most pri Bratislave.
| Sčítanie 1880 | ||
|---|---|---|
| materinský jazyk | počet | v % |
| maďarský | 12093 | 55,26 |
| nemecký | 2529 | 11,56 |
| slovenský | 5672 | 25,29 |
| rusínsky | 2 | 0,01 |
| srbochorvátsky | 546 | 2,50 |
| iný | 52 | 0,24 |
| cudzinci | 63 | 0,29 |
| nezistený | 925 | 4,23 |
| spolu | 21882 | 100,00 |
1930
[upraviť | upraviť zdroj]
Za prvej československej republiky sa etnické pomery v okrese zmenili v prospech obyvateľov so slovenskou a českou národnosťou. Československé osídlenie mali tradične obce na severe (Kaplna, Igram, Čataj),východe (Kráľová pri Senci) a západe (Ivanka pri Dunaji). Oproti koncu 19. storočia sa poslovenčili predtým maďarské obce (Bernolákovo a Hrubá Borša), chorvátska obec (Chorvátsky Grob) a významne narástol percentuálny počet Slovákov a Čechov i v obciach v centrálnej časti okresu: Senec, Tomášov, Veľký Biel a Reca). Slovenskú väčšinu mala aj novovzniknutá obec Miloslavov. Nemecké osídlenie sa naďalej sústredilo do obcí Most pri Bratislave a Dunajská Lužná. Nemeckú väčšinu mala aj obec Rovinka, kde si obyvatelia pri uhorskom sčítaní v roku 1880, uvádzali prevažne maďarský materinský jazyk. V posledných dvoch menovaných nemeckých obciach však naďalej malo významné zastúpenie aj maďarské obyvateľstvo. Židovské obyvateľstvo sa koncentrovalo najmä do Senca, kde tvorilo 5 % obyvateľstva.
| Sčítanie 1930 | ||
|---|---|---|
| národnosť | počet | v % |
| maďarská | 14304 | 40,36 |
| nemecká | 3455 | 9,75 |
| slovenská a česká | 16422 | 46,33 |
| rusínska | 13 | 0,04 |
| židovská | 416 | 1,17 |
| iná | 835 | 2,36 |
| spolu | 35445 | 100,00 |
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Senec rozdelený podľa obcí a miest
- Zoznam okresov na Slovensku
- Administratívne členenie Slovenska
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.
- ↑ a b SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
- ↑ Lexikón Magyarország geographiai szótára z roku 1851
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2010-10-01]. Dostupné online. Archivované 2010-05-08 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Senec (okres)
