Dedinka
Dedinka | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Nové Zámky |
Región | Tekov |
Vodný tok | Dedinský potok |
Nadmorská výška | 170 m n. m. |
Súradnice | 48°03′53″S 18°25′18″V / 48,0647°S 18,4218°V |
Rozloha | 18,52 km² (1 852 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 647 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 34,94 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1227 |
Starosta | Viera Belanová[3] (SMER-SD) |
PSČ | 941 50 |
ŠÚJ | 503134 |
EČV (do r. 2022) | NZ |
Tel. predvoľba | +421-35 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Dedinka č. 97 941 50 Dedinka |
E-mailová adresa | ocudedinka@zoznam.sk |
Telefón | 035/651 81 11 |
Fax | 035/651 81 68 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Webová stránka: dedinka.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dedinka je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.
Polohopis
Obec leží vo východnej časti okresu, v mierne zvlnenej časti Podunajskej pahorkatiny. Dedinkou preteká Dedinský potok, ktorý napája južne od obce ležiacu vodnú nádrž. Obcou vedie cesta III/1530, ktorá je južným smerom napojená na cestu I/75, vedúcu z Nových Zámkov na Veľký Krtíš. Okresné mesto je vzdialené 32 km, Šurany 23 km západne a Levice 29 km severovýchodne.
Dejiny
Najstaršie dôkazy pobytu ľudí v okolí obce pochádzajú z mohýl z mladšej doby bronzovej, ktoré odhalili okrem iného kostru dievčiny z 13. stor. pred Kr. so stovkou bronzových predmetov, ako náramky, sponky, ihlice či náhrdelníky. Ďalšie tri ženské žiarové hroby obsahovali šperky a bronzové súčastí odevu – čelenky, spony, ihlice, náhrdelníky, náramky, náušné kruhy, kruhy do vlasov, terčovité puklice, amulety a iné. V blízkosti mohyly sa predpokladá aj osada z rovnakého obdobia.
Najstaršia písomná zmienka o osade „Nagy Fajkurt“ pochádza z roku 1227, kedy toto územie patrilo ostrihomskej kapitule. V 14. storočí bola obec v majetku komárňanského panstva, ktoré spravoval hradný župan ako kráľovský splnomocnenec. Po dobití Levického hradu spadala osada Nagy Fajkurt práve pod toto panstvo. Počas osmanského ohrozenia bola obec v roku 1669 zničená počas bojov cisárskych vojsk s Turkami. K oslobodeniu oblasti prišlo až v roku 1683, po ktorom sa začalo s obnovou kedysi obsadených oblastí. Nepokojné povstalecké roky 18. storočia opäť priniesli prechody a drancovanie cisárskych či Rákociho (kuruckých) vojakov. Majetky Kúrthyovcov cisár poukázal František Szluka, ktorý do oblasti pozval kolonistov z iných slovenských žúp. Po dlhom pobyte Kúrthyho v žalári napokon cisárovná Mária Terézia rodine majetky vrátila.
Nový kostol s kryptou Kúrthovcov a samostatne stojacou vežou si obyvatelia postavili v roku 1784. V minulosti stáli v obci až 4 kaštiele, z ktorých sa zachoval jediný. Obyvatelia sa zaoberali najmä pestovaním pšenice, kukurice, konope a ďateliny, no pestovalo sa aj ovocie a hrozno. Život obce bol poznačený veľkostatkami, kde pracovala väčšina obyvateľov. Spevnená cesta bola do obce vybudovaná až v roku 1938 a v tomto období bola napojená na elektrickú sieť. Obec mala richtára a farára, no tiež hostinec a tri obchody, krajčíra a obuvníka. Počas obsadzovania juhu Slovenska Maďarmi bola časť miestnych, pôvodne slovenských kolonistov, vyhnaných a ich domy zabrali maďarskí prisťahovalci. Prítomná nemecká posádka obec opustila až 7. februára 1945, k oslobodeniu obce však došlo až 24. marca 1945 po príchode vojakov II. Ukrajinského frontu.
Po roku 1945 tvorili Fajkurt miestne časti Dedinka a Hurbanovce, notársky úrad však sídlil v susedných Plavých Vozokanoch, no jeho kompetencie onedlho prevzal novovzniknutý MNV. Po oslobodení odišlo mnoho obyvateľov za prácou do miest, no častý bol odchod do Čiech. Zo starého Lévayovského kaštieľa si obyvatelia urobili kultúrny dom so sálou pre divadlá a zábavy, čitárňou a bytom pre správcu. Obľúbené boli divadelné predstavenia domácich ochotníkov, no i hereckých súborov z okolia.
V obci bol vybudovaný obchod so zmiešaným tovarom, predajňa textilu a hostinec. Pravidelné autobusové spoje premávali od roku 1955, čím sa zjednodušil aj prístup na železničnú zastávku v Pozbe na trati Nové Zámky – Levice. zveľaďovala, po vojne pribúdali nové domy i služby obyvateľom.
Pamiatky
V obci je rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie z roku 1784. Takisto sa tu nachádza klasicistický kaštieľ zo začiatku 19. storočia.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.