Ezechiel Moreno Díaz
| Svätý Ezechiel Moreno Díaz | ||||||||
| mních, biskup a svätec | ||||||||
 Fotografia Mons. Morenu | ||||||||
| ||||||||
| Štát pôsobenia |  Španielsko Filipíny Kolumbia | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| biskup v Pinare, Kolumbia | ||||||||
| 1. máj 1894 – 2. december 1895 | ||||||||
| ||||||||
| biskup v Pasto, Kolumbia | ||||||||
| 2. december 1895 – 19. august 1906 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Varianty mena | špa. Ezequiél Moreno y Díaz | |||||||
| Narodenie | 9. apríl 1848 Alfaro, Španielsko | |||||||
| Úmrtie | 19. august 1906 (58 rokov) Monteagudo, Španielsko | |||||||
| Pochovaný | Monteagudo, Španielsko | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | Rímskokatolícka cirkev | |||||||
| Rehoľník | ||||||||
| Rehoľa | Rád augustiánov rekolektov | |||||||
| Vstup | 21. september 1864 (16 rokov) | |||||||
| Večné sľuby | 22. september 1868 (20 rokov) | |||||||
| Kňaz | ||||||||
| Kňazská vysviacka | 3. jún 1871 (23 rokov) Manila, Filipíny Gregorio Melitón Martínez | |||||||
| Biskup | ||||||||
| Menovanie | 23. október 1893 (45 rokov) | |||||||
| Konsekrácia | 1. máj 1894 (46 rokov) Bogota Kolumbia | |||||||
| Svätiteľ | Bernardo Herrera Restrepa | |||||||
| Svätec | ||||||||
| Blahorečenie | 1. november 1975 (127 rokov) Vatikán Pavol VI. | |||||||
| Kanonizácia | 11. október 1992 (144 rokov) Santo Domingo, Dominikánska republika Ján Pavol II. | |||||||
| Sviatok | 19. august (ľubovoľná spomienka) | |||||||
| V cirkvách | Rímskokatolícka cirkev | |||||||
| Patrón | onkologických pacientov | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 Ezechiel Moreno Díaz | ||||||||
Ezechiel Moreno Díaz, OAR (špa. Ezequiél Moreno y Díaz, * 9. apríl 1848,[1] Alfaro, Španielsko – † 19. august 1906, Montegudo, Španielsko) bol španielsky katolícky mních v Ráde augustiánov rekolektov, ktorý slúžil ako misionár na Filipínach. Stal sa tiež titulárnym biskupom v Pinare[1] a neskôr v meste Pasto v Kolumbii.[1]
Je vzývaný ako patrón onkologických pacientov.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Raný život a vstup do rádu
[upraviť | upraviť zdroj]Ezechiel Moreno sa narodil v meste Alfaro v La Rioja v Španielsku otcovi Félixovi Morenovi a matke Maríi Josefe Díazovej. Spolu s Eustaquiom, Juanou, Valentinou a Benignou bol tretím zo šiestich detí.[2] Jeho štvrtá sestra, menom María de las Candelas, zomrela.
Ako 16-ročný sa Moreno po vzore svojho staršieho brata Eustaquia[2] rozhodol vstúpiť do Rádu augustiánov rekolektov.[3] Tento habit si obliekol prvýkrát 21. septembra 1864 v Monteagudo, v regióne Navarra v Španielsku.[1] Neskôr zložil večné sľuby v Marcialle (tiež v Navarre) 22. septembra 1868.[1]
Filipínske misie
[upraviť | upraviť zdroj]Príchod do Manily a kňazská vysviacka
[upraviť | upraviť zdroj]Kláštor v Monteagudo bol známy tým, že vysielal misionárov do Ameriky a na Filipíny.[4] Ezechiel Moreno sa podľa očakávania plavil spolu s ďalšími 17 spoločníkmi[2] do Manily, hlavného mesta vtedajšejŠpanielskej Východnej Indie (dnes Filipíny), a dorazil tam 10. februára 1870.
V polovici toho istého roku Moreno odplával na Visayanské ostrovy do mesta Jaro v Iloilo, kde dokončil a prijal svoje nižšie svätenia. O rok neskôr sa vrátil do Manily, aby 3. júna 1871 prijal kňazské svätenie od manilského arcibiskupa Gregoria Melitóna Martíneza.[1] (Dnes je list arcibiskupa, v ktorom ho informuje o jeho kňazskej vysviacke, jedným z najzachovalejších rukopisov z tohto obdobia.) Po vysviacke bol okamžite poslaný na svoju prvú misiu do Calapana v Západnom Mindore. Tam sa naučil jazyk tagalčina, takže pri jeho kanonizácii filipínski katolíci poznamenali, že tento jazyk je teraz „jazykom svätých“.
Provinčné úlohy
[upraviť | upraviť zdroj]Dva roky po svojom príchode do kolónie prijal namáhavú úlohu vojenského kaplána v trestanskej kolónii (dnes Väznica a trestanecký tábor Iwahig) v meste Puerto Princesa. Ezechiel patril medzi zakladateľov mesta Aborlan (región Palawan) a Barangay Inagawan v Puerto Princesa. Morena postihla malária, ktorá ho prinútila opustiť ostrov.
Keď sa zotavil z choroby, bol opäť poverený vedením misie v Calapane. Hoci mal len 28 rokov, manilský arcibiskup aj prior jeho rádu ho pridelili za obvodného vikára pre Mindoro.
Návrat do Manily a okolia
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1876 bol Ezechiel preložený do dnešného Las Piñas a horlivo pracoval pre rozvoj života ľudí v tejto oblasti. Počas jeho pastorácie mesto utrpelo mnoho veľkých nešťastí, no ľudia nestrácali nádej kvôli jeho príkladu. Tento nasledovaniahodný svätý spôsob života spôsobil, že obyvatelia Las Piñas sa postavili proti jeho preloženiu do mesta Santo Tomás v regióne Batangas.
Odvolanie, aj keď bolo silné, nebolo úspešné a Moreno bol nakoniec preložený. Následne však bol odvolaný do Manily, pretože bol vymenovaný za generálneho kazateľa Rádu augustiánov rekolektov. Obyvatelia Santo Tomas tiež požiadali o pozastavenie príkazu na jeho odchod, ale podobne ako farníkom v Las Piñas nebolo ich žiadosti vyhovené. Ezechiel Moreno prevzal novú funkciu v októbri 1880 a ako generálny kazateľ bol pridelený farárovi kostola Santa Cruz.
O rok neskôr bol poverený, aby sa ujal rekolistickej haciendy v mestách Imus a Bacoor v Cavite. Počas jeho pobytu postihla mestá cholera a kňaz tvrdo pracoval na tom, aby udelil posledné pomazanie čo najväčšiemu počtu veriacich. To sa mu darilo, pretože z 3 200 obetí iba traja veriaci zomreli bez prijatia tejto sviatosti.
Zvolenie za predstaveného Monteaguda
[upraviť | upraviť zdroj]Vďaka svojmu svätému životu bol v roku 1885 zvolený za predstaveného v seminári v Monteagudo v Španielsku.[2] Vďaka tejto funkcii mohol Moreno odovzdávať svoju misionársku horlivosť mnohým nasledovníkom v Amerike a na Filipínach.
Pôsobenie v Kolumbii
[upraviť | upraviť zdroj]Biskupská vysviacka a apoštolský vikár v Casanare
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1888 opäť prekročil Atlantický oceán a stal sa vedúcim misií svojho rádu v Kolumbii, ktorých cieľom bolo znovuvybudovanie kresťanských komunít.[5] V Casanare sa venoval hlavne kázaniu, spovedaniu a starostlivosti o chorých.[2] Postupne rozvíjali misijnú činnosť smerom k hraniciam Venezuely. Išlo o regióny so slabou infraštruktúrou a veľkou chudobou obyvateľstva.[2]
Dňa 23. októbra 1893 bol vymenovaný za titulárneho biskupa v kolumbijskej Pinare.[1] Biskupskú vysviacku prijal nasledujúci rok 1. mája 1894 z rúk arcibiskupa Bernarda Herrera Restrepa v katedrále v Bogote.[1]
Dôsledkom jeho misií od roku 1891 bol zvýšený záujem cirkvi i štátu o tento región. Preto bol neprekvapivo vymenovaný 8. júna 1894 za apoštolského vikára v Casanare[1], pričom jeho titulárny kostol v Tamare bol veľmi jednoduchý.[2] Keďže finančná situácia nového vikariátu bola náročná, svoju dôveru vkladal do Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorému zasvätil miestnu cirkev.[2] Aj ako biskup chodieval do vzdialených končín na mulici, aby kázal a vysluhoval sviatosti.[2] Keď v Kolumbii vypukla revolúcia, musel riešiť aj proticirkevné ataky.[2]
Biskup na ďalekom juhu Kolumbie
[upraviť | upraviť zdroj]Keďže práca tohto biskupa prinášala hojné ovocie, 2. decembra 1895 bol vymenovaný za biskupa v Pasto, ktoré sa nachádzalo na ďalekom juhu Kolumbie.[6] I keď nechcel opustiť svoju diecézu, zostal poslušný k príkazom Cirkvi. Táto diecéza mala rozvinutejšiu infraštruktúru, ale bolo rozsiahla a trpela nedostatkom duchovných.[7]
Biskup Moreno viedol aj naďalej jednoduchý, až asketický život.[2] Bol známy svojou veľkorysou dobročinnosťou voči veriacim svojej diecézy. Jeho záujem o spásu duší jeho veriacich a úplná oddanosť svojim povinnostiam sa často stávala zdrojom konfliktov a nedorozumení.[2] Pre svoje horlivé útoky z kazateľnice sa stal symbolom odporu proti liberálnym hnutiam v kolumbijskej spoločnosti, ktorú valcovala občianska vojna (1899 – 1902).[5] (Jeho postoje treba vnímať podľa vtedajšieho teologického chápania úlohy biskupa, ktorého najvyššia úloha bola spása duší.[2]) Avšak pre pokoj a jednotu krajiny ponúkol počas návštevy Ríma pápežovi Levovi XIII. svoju rezignáciu, ten ju však odmietol.[2] Aj keď počas svojej biskupskej služby čelil viacerým pokusom o odvolanie alebo pokusom o atentát, miestna cirkev si ho veľmi vážila.[2]
Zapojenie do kolumbijskej politiky
[upraviť | upraviť zdroj]
Podobne ako väčšina kolumbijskej cirkevnej hierarchie sa aj Ezechiel Moreno pripojil ku kolumbijskej konzervatívnej strane. Počas Tisícdňovej vojny používal svoje spisy a kazateľské kázne na útoky proti kolumbijskej liberálnej strane a na nabádanie katolíkov, aby bojovali proti liberálom a „bránili svoje náboženstvo remingtonmi a mačetami“, pričom sľuboval automatické rozhrešenie.
Rakovina a smrť
[upraviť | upraviť zdroj]V polovici roku 1905 sa cítil dlhodobo vyčerpane a s ranou na podnebí, ktorá sa nehojila.[8] Lekári mu diagnostikovali rakovinu úst a hrdla.[2] Na prosby veriacich ako aj predstaviteľov svojho rádu sa vrátil do Španielska, aby podstúpil operáciu v Madride.[9] Tá však nebola úspešná. Ezechiel sa preto uchýlil do kláštora v Monteagu[9] a počas svojho zvyšku života si posilňoval lásku ku Kristovmu krížu.[6] Postupne sa mu tiež výrazne zhoršoval sluch a reč.[2] Žil v skromnej cele s výhľadom na svätostánok.[8] Od 19. júna sa stal imobilným a jeho stav sa prudko zhoršil.[2] Umrel 19. augusta 1906 v Montegude v Španielsku vo veku 58 rokov.[6] Na tom mieste je aj pochovaný.
Uctievanie
[upraviť | upraviť zdroj]Ezechiel Moreno Díaz bol vyhlásený za blahoslaveného 1. novembra 1975[1] pápežom Pavlom VI.[10] Ten ho vo svojej homílii označil za „živý príklad svätosti pre biskupov“.[6]
| „ | Život a evanjelizačné dielo svätého Ezechiela Morena je vzorom pre pastierov, najmä pre pastierov z Latinskej Ameriky, ktorí pod vedením Ducha Svätého chcú reagovať s novou horlivosťou, novými prostriedkami a novým vyjadrením na veľké výzvy. | “ |
| – z homílie Jána Pavla II. | ||
Za svätého ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 11. októbra 1992[3] v hlavnom meste Santo Domingo počas svojej apoštolskej cesty v Dominikánskej republike.[11]
Ezechielovo telo zostalo po smrti neporušené.[8] Jeho úcta je rozšírená hlavne v Kolumbii a medzi onkologickými pacientmi.[2] Rímske martyrológium uvádza jeho sviatok 19. augusta.[12]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Ezechielov synovec Julián Moreno je taktiež uctievaný ako blahoslavený pre svoju mučenícku smrť v Motrile.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j Bishop St. Ezequiel Moreno y Díaz [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s St. Ezekiel Moreno, bishop [online]. Agustinos Recoletos, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. Archivované 2023-04-04 z originálu. (po anglicky)
- ↑ a b Saint Ezéchiel Moreno y Diaz [online]. Famille Chrétienne, 2020-10-09, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Saint Ezéchiel Moreno Diaz [online]. Nominis, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ a b August 19 - Saint Ezekiel Moreno [online]. The Augustinians, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d 1° Novembre: Beatificazione di cinque Servi di Dio nella festività di tutti i Santi | Paolo VI [online]. www.vatican.va, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (španielsky)
- ↑ A. MARTÍNEZ CUESTA. San Ezequiel Moreno, obispo de Pasto [online]. Agustinos Recoletos, [cit. 2023-04-04]. S. 5. Dostupné online. (španielsky)
- ↑ a b c SAN EZEQUIEL MORENO [online]. webcatolicodejavier.org, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
- ↑ a b ROSERO, Cruz-Teresa. San Ezequiel Moreno (1848-1906) [online]. 2016-08-12, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ St Ezéchiel Moreno y Diaz [online]. levangileauquotidien.org, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
- ↑ Viaggio Apostolico a Santo Domingo: Messa per il V Centenario dell' Evangelizzazione del Continente e Canonizzazione del Beato Ezequiel Moreno y Díaz al «Faro a Colón» Santo Domingo (11 ottobre 1992) | Giovanni Paolo II [online]. www.vatican.va, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
- ↑ CATHOLIC CHURCH. Martyrologium Romanum (2004). [s.l.] : [s.n.], 2004. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Rafael Lazcano: Episcopologio agustiniano. Madrid: Agustiniana, Guadarrama, 2014, roč. II, 2024–2063.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ezechiel Moreno Díaz
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Ezechiel Moreno Díaz, biskup v Paste (španielsky)
- Homília počas blahorečenia Ezechiela Morena Díaza (Pavol VI., 1. november 1975) (španielsky)
- Homília počas svätorečenia Ezechiela Morena Díaza (Ján Pavol II., 11. október 1992) (taliansky, španielsky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ezequiél Moreno y Díaz na anglickej Wikipédii.