Herkules (súhvezdie)
| Herkules | |
 | |
| Latinský názov | Hercules |
|---|---|
| Skratka | Her |
| Genitív | Herculis |
| Symbolické vyjadrenie | Herkules |
| Rektascenzia | 17h |
| Deklinácia | +30° |
| Plocha | 1225 štvorcových stupňov Poradie: 5 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 3 |
| Najjasnejšia hviezda | Ras Algethi (α Her) (Zdanl. magnitúda 3,1) |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −50° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl | |
Herkules (Hercules) je piate najväčšie súhvezdie z 88 súhvezdí modernej astronómie. Bolo aj jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom. Svoje pomenovanie dostalo po rímskom mene gréckej mytologickej postavy – Herkulovi (Heraklovi). Rozprestiera sa na severnej oblohe a najlepšie ho vidieť v lete.
Pri hviezde ní Herculis leží apex, čiže bod, do ktorého smeruje slnečná sústava. Má súradnice približne RA = 18h, DEC = +30°. Rýchlosť pohybu smerom k apexu je pomerne malá, iba 19,5 km/s. Omnoho väčšia je jej rýchlosť obehu okolo stredu Galaxie, približne 230 km/s. Pohyb k apexu a obeh okolo stredu Galaxie súvisia s pohybom Slnka v Galaxii.
Mytologický pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]Herkules, zrejme najslávnejší grécky hrdina, bol syn krásnej pozemšťanky Alkmény a najvyššieho boha Dia. Od svojho otca dostal do vienka silu, nebojácnosť a slávu, nebol však nesmrteľný. Zeus ho preto chcel ako dojča priložiť k prsiam svojej manželky Héry, aby sa napil božského mlieka a tak získal nesmrteľnosť. Mlieko, ktoré vytieklo z Hérinho prsníka, je dodnes na oblohe viditeľné ako Mliečna cesta.
Diova manželka Héra prenasledovala Herkula od jeho narodenia. Poslala na novorodenca dva hady, ale Herkules bol už ako dieťa veľmi silný a hady zabil. Keď vyrástol, musel vďaka Hére slúžiť mykénskemu kráľovi, ktorý mu dal celkove 12 ťažkých úloh, napríklad zabiť nemejského leva, zabiť Hydru, vyčistiť chliev kráľa Augeia, chytiť zúrivého krétskeho býka, doviesť pekelného trojhlavého psa Kerbera, a napokon doniesť tri jablká zo záhrad Hesperidiek. Všetkých dvanásť úloh Herkules splnil a vykonal ešte mnoho ďalších hrdinských činov. Svoj život ukončil na hore Oita, kde sa smrteľne ranený nechal upáliť. Nakoniec ho ale Zeus za jeho hrdinstvo odmenil nesmrteľnosťou a uviedol na Olymp. Zasnúbil ho so svojou dcérou Hebe a určil mu miesto na oblohe neďaleko Hydry, ktorú kedysi premohol.
Najstaršie civilizácie ho na oblohe znázorňovali ako kľačiaceho obra, zohýňajúceho sa mladíka a podobne. Feničania v tomto súhvezdí videli svojho morského boha Melkartha.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]Najjasnejšia hviezda je alfa Herculis, ktorá má meno Ras Algethi. Názov pochádza z arabského ra´s al-džati, čiže „hlava kľačiaceho“. V mnohých názorných vyobrazeniach totiž Herkules býva zobrazovaný v kľačiacej polohe s hlavou smerujúcou na juh. Ras Algethi sa nachádza blízko hranice so súhvezdím Hadonos. Je to vizuálna dvojhviezda, pričom jej jasnejšia zložka, červený nadobor, je jedna z najväčších známych hviezd. V malom ďalekohľade možno uvidieť vo vzdialenosti 4,3“ od hlavnej zložky žltého obra jasnosti 5,39 mag. Zmeny v spektre ukazujú, že je to spektroskopická dvojhviezda, čiže systém Ras Algethi obsahuje celkove tri hviezdy.
Hviezda beta sa nazýva Rutilicus (z lat. rutilus = žltý), alebo aj Kornephoros, „nosič kyja“. Je to žltý obor.
Dvojhviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]Delta Herculis má meno Sarin. V menšom ďalekohľade možno vidieť jej 1000-krát slabšieho sprievodcu 9. mag a možno ich rozlíšiť s ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 6 cm. Tvoria však len optickú dvojhviezdu.
Ďalšími ľahko pozorovateľnými dvojhviezdami sú gama Zložky jasné 3,8 a 9,8 mag vo vzdialenosti 41,6“; kappa Marsik (Marfik) 5,3 a 6,5 mag vzdialené 28,4“; a zéta. Zložky hviezdy zéta Herculis majú magnitúdu 2,9 a 5,5 a ich stredná vzdialenosť je 1,6“. Keďže perióda ich obehu je len 34,5 roka, pozičný uhol a vzdialenosť sa rýchlo menia.
Kappa Herculis je fyzická dvojhviezda, ktorej zložky s jasnosťou 5,3 a 6,5 mag sú od seba vzdialené 29“.
Lambda Herculis má názov Maasym či Maasim, teda „päsť“, a je to oranžový obor.
Dvojhviezda mí Herculis sa skladá z hlavnej zložky s magnitúdou 3,5 a sprievodcu 10. magnitúdy. Ich vzdialenosť je 33“. O niečo tesnejšou dvojhviezdou je ró Herculis s magnitúdami zložiek 4,5 a 5,5. Ich vzájomná vzdialenosť je 4“. Aj poľným ďalekohľadom sa dajú od seba odlíšiť hviezdy 36 a 37 Herculis, ktoré sa nachádzajú na juhozápadnom okraji súhvezdia. Ich jasnosť je 5,7 a 6,8 a vzájomná vzdialenosť 70´.
Premenné hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]S Herculis je premenná hviezda, ktorá mení svoju jasnosť od 6,4 do 13,8 mag v perióde 307 dní. Má súradnice rektascenzia = 16h 52´, deklinácia = +14° 56,5´. 68 Herculis alebo u Herculis je tesná zákrytová premenná hviezda. Mení jasnosť v rozsahu od 4,7 do 5,4 mag. Premenná je aj FN Herculis, ktorá však v maxime dosahuje iba desiatu magnitúdu.
Deep-sky objekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Najjasnejším objektom v tomto súhvezdí je guľová hviezdokopa M13 (NGC 6205) nazývaná aj Veľká hviezdokopa v Herkulovi. Je to druhá najjasnejšia guľová hviezdokopa na severnej oblohe a za dobrých pozorovacích podmienok ju možno vidieť ako hmlistý obláčik veľkosti mesačného disku jasný 5,7 mag. Obsahuje minimálne pol milióna hviezd. Asi 30 000 hviezd má jasnosť do 21. magnitúdy. V tejto hviezdokope sa nachádzajú aj premenné hviezdy vrátane cefeíd. Zdanlivý priemer hviezdokopy je 25´, skutočný asi 110 svetelných rokov.
M92 je ďalšia guľová hviezdokopa. Je o niečo menej jasná ako M13, má 6,4 mag. Vzdialená je 26 400 svetelných rokov a na oblohe zaberá plochu 11,2´. Leží v severnej časti súhvezdia. Napriek tomu, že sa hľadá ťažšie ako M13, stále patrí medzi najľahšie pozorovateľné guľové hviezdokopy celej oblohy. Ako celok sa dá uvidieť už poľným ďalekohľadom. Má súradnice rektascenzia = 17h 17,1´, deklinácia = +43° 08´. Už výrazne slabšia je guľová hviezdokopa NGC 6229. Jej vzdialenosť od nás je okolo 80 000 ly.
Planetárna hmlovina NGC 6210 sa nachádza na súradniciach rektascenzia = 16h 44,5´, deklinácia = +23° 49´. Leží tesne nad spojnicou hviezd beta a delta, ale je dosť slabá, dosahuje približne len desiatu magnitúdu.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Súhvezdie Herkules leží v oblasti bohatej na hviezdy. Z tohto dôvodu je málo prehľadné. Základom jeho obrazca je telo Herkula alebo aj Kľúčový kameň, štvoruholník tvorený hviezdami ε – ζ – η – π – ε. Nachádza sa blízko Hlavy Draka, západne od Vegy a východne od Severnej koruny. Hviezdne mapy sú jednotné len v zakreslení štvoruholníka a ostatné spojnice sa kreslia v rôznych mapách odlišne. Súhvezdie je sčasti cirkumpolárne a sčasti letné.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Herkules, s. 198 – 205.