Kňazský seminár sv. Karola Boromejského

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kňazský seminár sv. Karola Boromejského
St Charles Borromeo Seminary in Košice, Slovakia.jpg
seminár na Hlavnej ulici v Košiciach
Kňažský seminár Košice erb.png
Erb
Základné informácie
PolohaKošice, Slovensko
SkratkaKSKE
Typseminár
Zameranieteológia
Náboženská príslušnosťkresťanstvo
PatrónKarol Boromejský
Rok založenia1811
Rok zatvorenia26. júl 1950 (pozastavený)
4. október 1994 (znovuotvorený)
Vedenie
RektorThDr. Štefan Novotný, PhD.
ProrektorJCLic. Andrej Kačmár
Ďalšie informácie
Školské farby     červená
     modrá
Školský časopisBoromeo
Kontaktné údaje
AdresaHlavná 91,
042 03 Košice
Telefón055/6836 130
Oficiálny webkske.sk
Oficiálny e-mailpredstaveni@ktfke.sk

Kňazský seminár sv. Karola Boromejského je katolícky seminár nachádzajúci sa na Hlavnej ulici v Košiciach.[1]

Seminár sa nachádza v päťposchodovej budove. Prvé tri poschodia slúžia Teologickej fakulte v Katolíckej univerzity v Ružomberku. Seminár je na štvrtom a piatom poschodí, ktoré obsahujú kaplnku, seminárne miestnosti, redakčnú kanceláriu časopisu Boromeo, meditačnú miestnosť, malú posilňovňa, biliardovú miestnosť, miestnosť pre deti a seminárnu kuchyňu.

Počas prvých dvoch rokov sa seminár zameriaval na filozofické štúdie a ďalšie tri roky sa zameriaval skôr na teologické štúdie. Medzi druhým a tretím rokom, majú seminári tzv. pastoračný rok trvajúci jeden akademický školský rok. Počas tohto roka pracujú v pridelenej farnosti. To teda celkovo predstavuje 5 rokov výučby v seminári a 2 roky výučby mimo seminára (pastoračný rok, diakonátový rok). Na konci každého akademického roka, v júni, sú seminári piatych ročníkov vysvätení diakonátom a slúžia v rámci arcidiecézy Košíc. Po dokončení jedného roku služby diakonov, následne pôsobia ako kňazi.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kaplnka Kňazského seminára sv. Karola Boromejského
Typická seminárna izba

Pred zriadením nezávislej diecézy patrila metropolitná arcidiecéza Košice do Jágererskej diecézy. V roku 1347 získalo mesto privilégiá od Ľudovíta I. a tak zaradil Košice na druhú priečku spomedzi všetkých miest v Maďarsku.[2]

Mesto bolo inšpirované reformáciou. Po mestskom požiari 13. apríla 1556 Dominikáni a Františkáni opustili Košice. Katolíci v Košiciach boli bez kňazov. Počas pontifikátu pápeža Gregora XIII., pápežský diplomat António Possevino SJ pracoval v Košiciach od septembra do decembra 1583. Práve on bol tým človekom, ktorý zdôraznil v liste pápežovi Gregorovi XIII., naliehavú potrebu zriadiť seminár v Košiciach a týmto spôsobom vyučiť nových katolíckych kňazov. Jeho návrh však nebol v tom čase realizovaný.[3]

Kišdyho seminár v Košiciach[upraviť | upraviť zdroj]

Benedikt Kišdy, Jágerský biskup kanonicky založil Košickú univerzitu 26. februára 1657 v Jasove a zveril ju do starostlivosti a správy jezuitom. Cisár Leopold I. s jeho listinou Bulla aurea (Zlatým býkom) potvrdil túto univerzitu 7. augusta 1660 v Grazi. Fakulta teológie university však nemohla existovať bez seminára. Zakladacia charta pre zriadenie seminára bola vydaná biskupom Tomášom Pálfym 4. júna 1664 v Košiciach. Ladislav I. sa stal patrónom seminára, ktorý sa stal známym ako Kisdyanum – podľa jeho dobrodinca, biskupa Benedikta Kišdyho. Budova seminára sa nachádzala na Alžbetinej ulici č. 2. Seminár prijal pravidlá a predpisy pre svoje seminárne formovanie z Pázmaneuma vo Viedni. Na seminári boli seminári vyučovaní jezuitmi s Jágerskej diecézy. Seminár bol aktívny popri novšiemu semináru v Jágeri (od roku 1709). Seminár bol aktívny do roku 1760, keď jégerský biskup, František Barkóczy seminár zlikvidoval, budovu predal a finančné prostriedky z predaja využil na seminár v Jágeri. Košická univerzita existovala až do roku 1777, kedy 27. augusta 1777 Mária Terézia vydala dekrét Ratio Educationis, ktorý požadoval len jednu univerzitu v kráľovstve, a to tú v Budíne.[4]

Vznik Košickej diecézy a seminára sv. Karola Boromejského[upraviť | upraviť zdroj]

Svätý rímsky cisár František II., ktorý vykonával aj funkciu apoštolského cisára, rozdelil Jágerskú diecézu 23. februára 1804 a tak vytvoril diecézu v Košiciach a Szatmárii. Zároveň povýšil Jágerskú diecézu na arcidiecézu. Diecéza Košice sa stala podradenou arcidiecéze v Jágeri. Pápež Pius VII. potvrdil rozdelenie Jágerskej diecézy 9. augusta 1804 v listine: Universi gregis Dominica cura. František II. tiež požadoval, že každá diecézna v kráľovstve má mať svoj vlastný seminár, aby vyučovali seminaristov pre svoju vlatnú diecézu. V dôsledku toho sa výstavba nového seminára v Košiciach začala v roku 1805. V roku 1809 seminári začali svoj prvý ročník teológie aj keď samotná budova nového seminára ešte nebola dokončená. Na začiatku akademického školského roka 1811/12 bola seminárna budova požehnaná prvým biskupom Košickej diecézy, Msgr. Andrejom Szabóm. Z úcty k prvému rektorovi seminára Karolovi Rajnerovi bol seminár pod patronátom Svätého Karola Boromejského a bol pomenovaný ako Kňazský Seminár Sv. Karola Boromejského.[5]

Seminár počas Druhej svetovej vojny a Prvej Slovenskej republiky[upraviť | upraviť zdroj]

Seminár započal rokom 1938 ťažké časy, ktoré boli výsledkom prvej Viedenskej arbitráže a priamym dôsledkom Mníchovskej dohody, ktorá oddelila Košice a jeho okolie z Československa a priradila ho Maďarsku. Väčšina seminárov, ktorí chceli zostať Slovákmi, opustil Košice a pokračovali v štúdiu teológie v rôznych iných diecéznych seminároch na Slovensku. V seminári zostalo len deväť seminárov, ktorí boli pôvodne z Košického kraja. K týmto deviatim Slovákom sa pripojili maďarskí seminaristi z arcidiecézy Jáger. Väčšina nadriadených a profesorov seminára v Košiciach malo v tej dobe maďarskú štátnu príslušnosť.[6]

S premiestňovaním štátnych hraníc v roku 1938 spolu s vytvorením prvej Slovenskej republiky v roku 1939 a následne sa pohybujúcich hraníc cirkevných provincií, sa Košice aj seminára opäť ocitli pod cirkevnou provinciou Jágera. Po týchto udalostiach, biskup Jozef Čársky z dôvodu kódexu kánoického práva, musel opustiť Košice 8. septembra 1939 a na základe pápežskej listiny Dioecesium fine, bol povolaný do Prešova kde zastával pozíciu Košického apoštolského administrátora tých častí diecézy Košíc, ktoré zostali na Slovensku po všetkých zmenách jeho hraníc (Szatmária a Rožňava). Biskup Štefan Madarász prišiel do Košíc 16. septembra 1939 ako nový biskup pre Košice, ktoré teraz patrili pod Maďarsko.[7]

Likvidácia seminára[upraviť | upraviť zdroj]

Po návrate Košíc do Československa v roku 1945 bola diecéza Košíc opäť pod vedením biskupa Jozefa Čárskeho. Kvôli vojnovým podmienkam biskup Jozef Čársky zriadil seminár až v septembri 1945. Seminár po vojne veľmi dlho otvorený nevydržal. S nárastom komunizmu, boli tvorba a štúdie v seminári v Košiciach ukončené v júni 1950. Dňa 10. júla 1950 bol biskup Jozef Čársky upovedomý Slovenským úradom pre cirkevné záležitosti, že seminár v Košiciach sa bude likvidovať. Dňa 11. júla 1950 bola seminárna budova prepísaná do vlastníctva socialistickej vláde. Budovy, ktoré boli v použiteľnom stave, využíval Regionálny národný výbor cirkevnej separácie v Košiciach.[8]

Obnovenie seminára[upraviť | upraviť zdroj]

Po páde komunizmu v roku 1989, po schválení zákona o zmierňovaní určitých nespravodlivých zberov majetku, sa stala Košická diecéza 23. januára 1992 opäť majiteľom seminárnej budovy. Na zelený štvrtok, 16. apríla 1992 biskup Msgr. Alojz Tkáč prvýkrát verejne vyjadril svoj úmysel obnoviť seminár v Košiciach. 31. marca 1994 podľa Kódexu Kánonu z roku 1983, biskup Msgr. Alojz Tkáč obnovil seminár. Ako prvý rektor obnoveného seminára (23. rektor od roku 1811), vymenoval Msgr. Antona Konečného a ako prorektora Jozefa Ondovčáka. Slávnostné otvorenie Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach sa konalo 4. októbra 1994 za účasti metropolitného arcibiskupa Msgr. Jána Sokola, Msgr. Alojza Tkáča, Msgr. Bernarda Bobera, Msgr. Eduarda Kojnoka, Msgr. Františka Tondra a Msgr. Andreja Imricha. 15. októbra 1994 biskup Msgr. Alojz Tkáč požehnal novú seminárnu kaplnku pod menom svätého Karola Boromejského.[9]

Významné návštevy[upraviť | upraviť zdroj]

Návšteva pápeža Jána Pavla II.[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 2. júla 1995, pápež Ján Pavol II. slávil svätú omšu na Košickom letisku pod holým nebom za účasti 400 tisíc návštevníkov. Počas tejto pápežskej svätej omše v Košiciach, Ján Pavol II. blahorečil Košických mučeníkov a tiež udelil pálium novému metropolitnému arcibiskupovi Msgr. Alojzovi Tkáčovi. Ján Pavol II. býval krátky čas priamo v Kňažskom seminári v Košiciach.[10]

Návšteva pápeža Františka[upraviť | upraviť zdroj]

13. septembra 2021 počas návštevy Slovenska obedoval a oddychoval v Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského v Košiciach aj pápež František. Na obede nechýbal ani kardinál Jozef Tomko. Pápež František semináru venoval sochu sv. Jozefa.[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Katolícka cirkev na Slovensku. Kňazské semináre [online]. kbs.sk, [cit. 2022-03-23]. Dostupné online.
  2. Hišem (2000), s. 64.
  3. Hišem (2000), s. 65-66.
  4. Hišem (2000), p. 68-76.
  5. Hišem (2000), p. 83-85.
  6. Hišem (2000), p. 151.
  7. Hišem (2000), p. 93.
  8. Hišem (2000), p. 195-200.
  9. Hišem (2000), p. 201.
  10. Hišem (2000), p. 202.
  11. Svätý Otec obedoval v Košiciach, semináru venoval sochu sv. Jozefa [online]. Vatikán: vaticannews.va, 2021-09-14, [cit. 2022-03-23]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hišem, Cyril (2000). Dejiny Kňazského Seminára v Košiciach (1918-1950). Vydavateľstvo Michala Vaška.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku St Charles Borromeo Seminary na anglickej Wikipédii.

Súradnice: 48°43′23″S 21°15′15″V / 48,722936°S 21,254122°V / 48.722936; 21.254122