Krahulčie vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 19:13, 28. január 2012, ktorú vytvoril Pescan (diskusia | príspevky) (fix)

Krahulčie vrchy sú geomorfologický podcelok geomorfologického celku Považský Inovec, leží v jeho južnej časti. Na severe nadväzuje na Nízky Inovec, na západe na Inovecké predhorie, na juhu a východe na Bojniansku pahorkatinu. Najvyšším vrchom je Marhát (748,2[1] m n. m.)

Geologická stavba

Západná časť územia je tvorená vápencami a dolomitmi, miestami bridlicami a pieskovcami stredného až vrchného triasu, východnú časť tvoria hercýnske granity, granodiority a tonality z obdobia vrchného devónu až spodného permu. Centrálna časť je rôznorodého geologického zloženia, okrem spomenutého horninového obalu sú ostrovčekovito rozložené aj areály slienitých vápencov, slieňovcov, ílovcov a pieskovcov spodnej až strednej kriedy, ďalej piesčité, krinoidové, škvrnité, rádiolaritové a hľuznaté vápence, rohovce a bridlice z obdobia jury a taktiež vápnité bridlice, ílovce, pieskovce a kremence spodného triasu, ako aj areál pararúl, svorov a migmatizovaných rúl s polohami amfibolitov zo staršieho paleozoika.

Klíma

Územie patrí do mierne teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti, júlové teploty vzduchu dosahujú 16 až 18 °C, okrajové polohy na juhu 19 až 20 °C. Januárové teploty sa pohybujú v rozmedzí -5, -4 °C na severe, resp. -4, -3 °C na juhu. Ročný úhrn zrážok predstavuje cca 700 – 800 mm.

Vodstvo

Prevažná časť územia patrí do povodia Nitry, odvodňujú ho Bojnianka s Čížovcom a Radošinka s Hlavinkou. Malá severozápadná časť je súčasťou povodia Váhu, odvodňuje ho Striebornica s prítokmi.

Pôdy

Najjužnejšie polohy pokrývajú hnedozeme, východnú časť kambizeme nasýtené a pôdny kryt severnej časti reprezentujú rendziny (na severozápade, na vápencovom podloží) a kambizeme kyslé.

Flóra

Z drevín prevažujú druhy rodu dub, v najvyšších polohách sa vyskytuje aj buk lesný.

Ochrana prírody

Visiace skaly.

Na juhovýchodnom svahu vrchu Gajda (609,0 m n. m.) bola vyhlásená prírodná pamiatka Mačacia jaskyňa. Meria 160 metrov a vyznačuje sa pozoruhodnou fluviokrasovou výzdobou a archeologickými nálezmi. Druhým chráneným územím je prírodná pamiatka Visiace skaly s ochranou lesných a trávnatých spoločenstiev v dubovom stupni s výskytom niektorých ohrozených druhov flóry i fauny.

Turistika

Po hrebeni Krahulčích vrchov vedie červeno-značkovaná trasa zo sedla Havran (390,0 m n. m.) ďalej na sever na vrch Bezovec (742,8 m n. m.[1]). V sedle Marhát (690,0 m n. m.) sa križuje so žlto-značkovaným chodníkom, ktorý vedie k samote Svätý Juraj a v lokalite Jurko sa napája na zeleno-značkovaný chodník. Ten vedie z doliny Striebornice cez sedlo Gajda (548,0 m n. m.) do obce Nitrianska Blatnica,

Zaujímavosti

Severne od obce Nitrianska Blatnica sa v lesnatom prostredí nachádza rotunda Svätého Juraja z 9. - 10. storočia. Pôvodné murivo siaha do výšky 5 – 7 metrov. V juhozápadnom svahu vrchu Krahulčie vrchy (566,0 m n. m.) leží tzv. Veľká dolnosokolská jaskyňa. Na ostrohe v Heťkovej doline sa nachádzajú pozostatky hradiska z doby halštattskej, ktoré ležalo na starej ceste spájajúcej Považie s Ponitrím.

Referencie

  1. a b Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 75.