Kuvik obyčajný
Kuvik obyčajný | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
(globálne[1])(na Slovensku[2]) | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Athene noctua Scopoli, 1769 | |
Synonymá | |
kuvik plačlivý | |
Mapa rozšírenia kuvika obyčajného Hniezdiaci, celoročný výskyt
Introdukovaný, celoročný výskyt
| |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Kuvik obyčajný alebo kuvik plačlivý[3] (lat. Athene noctua) je druh vtáka z čeľade sovovité (Strigidae). Obýva extenzívne obhospodarované poľnohospodárske oblasti palearktickej oblasti. Na Slovensku je to stály druh nížin a kotlín. Hniezdenie bolo dokázané v 33,30 % mapovacích kvadrátov.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kuvik obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je považovaná za stabilnú, nie sú zaznamenané poklesy populácií ani závažné hrozby. Populácia v Európe je stabilná.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Ako jedna z mála sov je prispôsobený na život na zemi. Je to efektívny nočný lovec, loví hmyz a malé stavovce. Jeho nohy sú prispôsobené na hrabanie a úchop. Má dva prsty oproti ostatným dvom. Jeho nohy sú dlhšie a pomáhajú mu v chôdzi a pri hľadaní potravy na zemi.[5]
Váži 145 až 155 g, vysoký je 17,5 až 23,5 cm. Rozpätie krídel 50 až 60 cm. Dožíva sa 10 rokov.[5] Vo voľnej prírode dosial maximálny vek skoro 16 rokov, v zajatí 18.[6]
Hlas
[upraviť | upraviť zdroj]Kuvik má bohatý hlasový repertoár minimálne 18 rôznych zvukov, ktoré sa rôzne kombinujú a miešajú a tým dosiahne až 40 rôznych hlasových prejavov. Väčšinu z nich používajú obe pohlavia, existujú len tri typicky samčie hlasy a dva, ktoré počuť len od samičiek.[6]
Samec sa ozýva revírnym hlasom „gúg“. Je to jasný a stúpajúci zvuk. Medzi jednotlivými volaniami dodržuje pauzu niekoľko sekúnd. Za minútu zvyčajne opakuje 12 – 20 slabík. Dĺžka jedného zvolania trvá 0.7 – 0.8 s. maximálne do 1 s. Človek počuje tento hlas do vzdialenosti asi 600 m. Samček pritom rád sedáva na vyvýšených miestach. Pritom, ako volá, sa mu nafúkne hrdlo a ukáže sa jasná biela farba hrdla, čo dopĺňa akustický signál aj optickým.[6] Pri vyššom stupni vzrušenia sa hlas mení na opakované „kwíu“.[7]
Aj samička vydáva revírny hlas, avšak znie vyššie[7] kratšie, drsnejšie a len málokedy opakuje viac ako 5 slabík.[6] V čase toku volajú samček aj samička spolu.[6]
Jednoduchá forma revírneho hlasu, znie ako „úk“, takisto znie jasno a takisto stúpa. Nevydávajú ho v sériach a jeho funkcia je vábenie, nazýva sa kontaktný hlas.[7]
Samček má špeciálny hlasový prejav, ktorý slúži na ukazovanie hniezdnej dutiny a lákanie samičky ku kontrole.[6]
Samička vydáva nosový zvuk „gek.gök.gök.gök“, ktorým povzbudzuje mláďatá aby si zobrali potravu. Samček sa asi od 10. dňa po vyliahnutí mláďat tiež podieľa na kŕmení a ozýva sa podobne.[6]
Mláďatá ale aj adultné jedince majú žobravé hlasy.[6]
Ak je kuvik vyrušený, volá ostrým „kwiff-kwiff-kwiff-kwiff.....“ používajú ho obe pohlavia, rovnako ako aj varovné hlasy „kekek“, krátke „kyu“[7] rôzne ďalšie. Okrem toho aj klepanie zobákom, ako ostatné druhy sov.[6]
Výskyt a stav na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 800 - 1 000, zimujúcich jedincov 2 000 - 3 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny pokles od 20 - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 V - zraniteľný. V roku 1998 LR:nt, LR - menej ohrozený druh. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[8] V roku 2014 VU C1 - zraniteľný.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[4]
Biotop
[upraviť | upraviť zdroj]Kuvik obyčajný obýva otvorenú krajinu so skupinami stromov a krov, kamenistú krajinu, púšte a polopúšte, oázy, pasienky s roztrúsenými stromami, s ruinami, sady so starými ovocnými stromami. Skupiny hlavových vŕb pri potokoch, parkovitú krajinu, pri farmách a stodolách. Vyhýba sa lesným komplexom. Je rozšírený v rôznych nadmorských výškach, od brehov mora až po 4 600 m n. m. v Himalájach. V podmienkach Európy zvyčajne vystupuje do 700 m n. m., v Španielsku do 1 100 m n. m..[7]
Hniezdenie
[upraviť | upraviť zdroj]Počas hniezdenia samček kuvika obyčajného označuje svoj revír aj možné miesto hniezdenia teritoriálnym volaním. Často spolu so samičkou volajú spolu v blízkosti budúceho hniezda. V okolí hniezda sa aj pária na nekrytých miestach, ako múr, skalka, holý konár a podobne. Samotné hniezdo je v stromových, skalných alebo zemných dutinách. Obľubuje bútľaviny v stromoch po odpadnutých konároch, dutiny v hlavových vŕbach. Prijíma aj umelé hniezdne búdky. Zemné dutiny môžu byť opustené nory cicavcov alebo dutiny v termitiskách. Hniezdo býva od 0 do 10 m výšky.
Približne týždeň až dva pred začiatkom znášania si pripravia hniezdnu kotlinku. Samička potom znáša každý druhý deň. V znáške býva 3 - 6 vajec. Vajíčka sú položené priamo na holý spodok kotlinky. Samička zasadne ešte pred znesením posledného vajíčka. Samec sa nezúčastňuje inkubácie, zabezpečuje potravu pre samičku.[7]
Inkubácia trvá 22 – 28 dní. Mláďatá sa liahnu slepé, oči sa im otvárajú vo veku 8 – 10 dní. Samička je prvý pri mláďatách, kŕmi ich potravou, ktorú prináša samček. Mláďatká opúšťajú hniezdo po 35 dňoch. Po vyletení ich kŕmia obaja rodičia. Vo veku 38 – 46 dní už vedia preletieť kratšiu vzdialenosť a keď už majú 2 – 3 mesiace opúšťajú rodičovské teritórium a sú samostatné. Pohlavne dospievajú skôr ako dosiahnu vek 1 rok.[7]
Zvyčajne hniezdia len raz za rok, príležitostne aj dvakrát, ak je dostatočná ponuka potravy.[7]
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Kuvik sa živí stavovcami aj bezstavovcami. Spektrum je široké, uloví dvojkrídlovce, ucholaky, chrobáky, motýle, blanokrídlovce, dážďovky, svrčkovité, rôzne druhy drobných hlodavcov, malé druhy vtákov, obojživelníky i plazy. Hlavnú zložku jeho potravy tvoria drobné stavovce o veľkosti 10 - 30 g, v strednej Európe najmä hraboš poľný.
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 5000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[11]
Vo svojom rozsiahlom areáli výskytu sú oblasti, kde dosahuje vyššie početnosti, no v podmienkach strednej Európy sú jeho stavy ohrozené pesticídmi[7], insekticídmi[4] a rodenticídmi.[4] Moderné poľnohospodárstvo ničí jeho biotop[4][7], napríklad staré vysokokmenné sady a hlavové vŕby pri vodách. Často sú aj zrazené pri cestách alebo majú veľké straty pri tvrdých zimách s veľkým množstvom napadaného snehu.[7] Kuna skalná je významný predátor, pretože žije na rovnakých lokalitách.[4]
Ukázalo sa v praxi (Nemecko, Anglicko, Francúzsko a Holandsko)[4], že sa dajú zvyšovať ich stavy pomocou špeciálnych búdok, ktoré majú podlhovastý tvar, dlhé sú asi 1 m, vchod majú vpredu vo forme extentricky umiestnenej diery a umiestňujú sa zavesením na vodorovné konáre v extenzívne využívaných sadoch.[7]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Portrét
-
Strechy maštalí a starých budov sú obľúbené miesta denného odpočinku
-
Radi sedia na stĺpoch
-
Vývržky
-
Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 15. novembra 2021.
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-31]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Samuel Pačenovský. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kuvik obyčajný / Kuvik plačlivý, s. 367 - 369.
- ↑ a b CLEMENTS, Kenny. The Encyclopedia of Birds. [s.l.] : International Masters Publishing, 2007. ISBN 0-8160-5904-7. s. 184
- ↑ a b c d e f g h i MEBS, Theodor; SCHERZINGER, Wolfgang. Die Eulen Europas. Stuttgart : Franckh-Kosmos-Verlags-GmbH & Co.. [Cit. 2018-11-24]. ISBN 3-440-07069-7. Kapitola Steinkauz Athene noctua, s. 311 - 333. (nemecky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l KÖNIG, Claus; WEICK, Friedhelm. Owls of the World. [s.l.] : A&C Black, 2008. 528 s. ISBN 978-0-7136-6548-2. Kapitola Litle Owl, s. 435 - 437.
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kuvik obyčajný
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kuvik obyčajný
- Wikislovník ponúka heslo Kuvik obyčajný
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Hlas kuvika obyčajného na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Athene noctua na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Athene noctua na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Steinkauz na nemeckej Wikipédii a Little owl na anglickej Wikipédii.