Milan Michal Harminc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 06:53, 8. október 2015, ktorú vytvoril LacoR (diskusia | príspevky) (- veľkosť portrétu)
Milan Michal Harminc
slovenský architekt
Milan Michal Harminc
Milan Michal Harminc
Dielo
Významné stavbyHlavná budova Slovenského národného múzea, Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej
Osobné informácie
Narodenie7. október 1869
 Kulpín, Srbsko
Úmrtie5. júl 1964 (94 rokov)
 Bratislava, Slovensko
Odkazy
Spolupracuj na Commons Milan Michal Harminc
(multimediálne súbory na commons)
Milan Michal Harminc, Hlavná budova Slovenského národného múzea
Milan Michal Harminc, busta v Kulpíne, Srbsko

Milan Michal Harminc (* 7. október 1869 Kulpín, Srbsko – † 5. júl 1964, Bratislava) bol jedným z najaktívnejších slovenských architektov. Patril k tzv. „prvej generácii slovenských architektov“. Ako projektant a staviteľ bol činný 65 rokov (1886 – 1951).

Naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku. Postavil 108 kostolov (resp. chrámov) pre všetky konfesie.

Životopis

Detstvo a štúdium

Narodil sa v Kulpíne pri Petrovci v Báčskej župe v Srbsku. V Kulpíne skončil základnú školu. Medzi rokmi 1881 a 1882 študoval na nemeckej škole v Buľkesi, teraz Maglić v Srbsku a v rokoch 1882 – 1883 na nemeckej akadémii v Novom Sade. Po absolvovaní Nemeckej obchodnej akadémie v Novom Sade pôsobil u svojho otca ako pomocník. Práve tu sa naučil rysovať staviteľské plány. Študoval stavebné konštrukcie ohľadom ktorých začal prezentovať vlastné nápady a riešenia.

Prax a pôsobenie

Neskôr odišiel do Budapešti, kde sa presadil ako autodidakt. V roku 1887 vstúpil do Slovenského spolku. Bol jeho aktívnym členom. Pôsobil ako knihovník a neskôr aj ako predseda, tiež sa staral o spevokol, či divadelný krúžok – všestranne podporoval slovenský život. Vďaka tomu sa bližšie zoznámil aj so slovenským národným hnutím. Po absolvovaní vojenskej prezenčnej služby pracoval pre viacerých staviteľov a firmy napr.: u Jána N. Bobuľu, vo firme Schikedanz a Herzog (1894 – 1896), tiež vypomáhal architektovi Kauserovi.

Po nadobudnutí mnohých skúseností si ako dvadsaťosemročný 1. apríla 1897 založil vlastnú projekčnú a staviteľskú kanceláriu v Budapešti. Mal už na to isté prevádzkové predpoklady a vytvoril si vlastný okruh spolupracovníkov. Na začiatku sa venoval predovšetkým projektovaniu obytných a rodinných domov – na Slovensku najmä v Turci a Liptove. V roku 1902 v Liptovskom Mikuláši navrhol vilku pre Dr. E. Stodolu v duchu romantického secesného folklorizmu. Navrhol aj zopár kostolov, administratívnych, či kultúrnych stavieb. Murársku majstrovskú školu ukončil v roku 1904. O štyri roky neskôr zložil staviteľskú skúšku a získal kvalifikáciu a titul staviteľa. V tom istom období spoznal vo Viedni Annu Holcovú zo Žiliny, s ktorou sa aj oženil.

V roku 1914 zmenil svoje pôsobisko a presťahoval sa na Slovensko do Liptovského Mikuláša, kde v rokoch 1916 – 1918 vlastnil projekčnú a staviteľskú firmu. Bol presvedčený, že práve tu sa bude sústreďovať celý slovenský život. V 1920 bol zvolený za člena Ústredne všetkých staviteľských korporácii a v rokoch 1921 až 1923 pôsobil ako predseda Organizačnej jednoty staviteľov Slovenska. V tomto období (1922) sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval ako samostatný architekt až do ukončenia aktívnej projektovej činnosti v roku 1951. V 1953 bol menovaný prvým čestným členom Zväzu slovenských architektov. Zomrel ako 94-ročný 5. júla 1964 v Bratislave.

Význam

Slovenský národ už pred prvou svetovou vojnou účinkoval na širokom poli tvorivých činností, nie len na poli literárnom, ale i na poli stavebníctva. Jeho dielo je príkladom rozvoja architektúry od klasicizmu po súčasnú architektúru funkcionalizmu. Vyrastal v Budapešti kde sa ako sedemnásťročný mladík svojou prácou, talentom a snahou o vzdelanie dopracoval od robotníckeho zamestnania, cez stavebnícke skúšky po skúseného tvorcu slovenskej architektúry. Na Slovensku staval monumentálne objekty pozdvihujúc sebadôveru slovenského ľudu a svojou činnosťou ovplyvnil mladšie generácie architektov. Staval monumentálne banky, múzeá, sanatóriá, školy, nemocnice, administratívne budovy a tiež kostoly pre mnohé konfesie, ktoré tvoria značnú časť jeho diela v rozmanitých štýloch až po funkcionalizmus s jednoduchosťou masy a jej členenia.

Život v skratke

  • Narodil sa 7. októbra 1869 v srbskom Kulpíne ako jedno z ôsmich detí Pavla Harminca a Johanny, rod. Čapelovej.
  • V rokoch 1881 – 1883 chodil na nemeckú školu v Bulkese a obchodnú akadémiu v Novom Sade.
  • Roku 1886 odišiel do Budapešti, kde do roku 1897 pracoval postupne vo firme Neuschloss, u staviteľa Jána Nepomuka Bobulu a architekta Alberta Schikedanza. Stal sa členom tunajšieho Slovenského spolku.
  • Roku 1897 si v Budapešti založil vlastnú staviteľskú kanceláriu.
  • Roku 1904 sa oženil s Annou Holcovou. Rok po roku sa im narodili synovia Milan (budúci architekt), Ivan (budúci právnik) a dcéra Oľga.
  • Roky 1906 – 1907 – stavba rímskokatolíckeho kostola v Černovej, ktorý projektoval
  • Roku 1908 získal staviteľský diplom za návrh budovy Slovenského národného múzea v Martine.
  • Roku 1915 sa presťahoval do Liptovského Sv. Mikuláša, kde si otvoril projekčnú a staviteľskú kanceláriu.
  • Roku 1916 projektoval Szontághovo sanatórium Palace v Novom Smokovci.
  • Roku 1920 sa stal členom Ústredia stavebných korporácií.
  • V rokoch 1921 – 1923 bol prvým predsedom Organizačnej jednoty staviteľov pre Slovensko. V tom čase už býval v Bratislave.
  • Roku 1925 projektoval budovu Tatra banky v Bratislave.
  • Roku 1928 projektoval hotel Carlton a Zemědelské múzeum (neskôr SNM) v Bratislave, ktorého priečelie sochársky dotvoril František Úprka.
  • Roku 1931 projektoval novú budovu SNM v Martine.
  • Roku 1932 podľa jeho projektu realizovali nové sanatórium Palace Dr. Szontágha v Novom Smokovci.
  • Roku 1934 projektoval evanjelický kostol na Legionárskej ulici v Bratislave.
  • Roku 1936 dokončili ním projektovaný Dom slovenskej ligy s pasážou a kinom v Bratislave.
  • Roku 1952 dokončili ním projektované vojenské sanatórium v Novej Polianke
  • Roku 1953 sa stal čestným členom Zväzu slovenských architektov.
  • Zomrel 5. júla 1964 v Bratislave, kde je na Evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne aj pochovaný.

Činnosť

  • 1886 – 1890 : práca vo firme Neuschlos,
  • 1893 – 1894 : kreslič a projektant u Jána N. Bobulu,
  • 1894 – 1897 : u architekta A. Schikedanza,
  • 1897 – 1915 : majiteľ projekčnej a staviteľskej kancelárie v Budapešti,
  • 1915 : v Liptovskom Mikuláši,
  • 1922 – 1951 : architekt v Bratislave.

Tvorba

M. M. Harminc bol asi najproduktívnejším architektom 20. storočia. Premeny architektúry konca 19. stor. a prvej polovice 20. storočia sú viditeľné v jeho vyše tristo projektoch, ktorých je autorom. Ich hodnota nie je v tvorbe nového architektonického tvaroslovia. Bol majstrom v používaní adekvátneho tvaroslovia a celkového pôsobenia svojej budovy v danom prostredí, hlavne v mestskom. Jeho tvorbu možno rozdeliť do troch období, kde možno identifikovať znaky troch výtvarných prúdov európskej architektúry:

Prvé obdobie

Patria sem jeho počiatky a tiež činnosť pred prvou svetovou vojnou, keď za rakúsko-uhorskej monarchie pôsobil v Budapešti. V tomto období väčšinou projektoval rodinné domy a vilky, zopár menších administratívnych i kultúrnych budov a kostoly. Po výtvarnej stránke je jeho tvorba ovplyvnená romantizujúcim pseudohistorizmom. Prešiel od používania štukových dekoratívnych článkov na priečeliach k skladbovému zjasneniu a zjednodušeniu.

Rodinné domy, vily a nájomné domy

Pred vojnou postavil v Budapešti asi 45 domov.

  • Dom Aladára v Budapešti (1897 – 1898) – typický príklad reprezentatívneho nájomného domu. Ide o voľne stojacu dvojposchodovú budovu s manzardovou strechou postavenú v konštrukčnom a a dispozičnom trojtrakte. Fasády sú riešené rozdielne. Kým bočné a zadná sú jednoduché a hladké, uličná fasáda je bohato zdobená s prvkami pseudobarokového historizmu.
  • Nájomný dom pre A. Bulyovszkého, Budapešť (1899 – 1901);
  • Nájomný dom Pála Joanovicsa, Budapešť (1901 – 1902)
  • Dom Zimányho, Dolný Kubín (1902);
  • Slovenský dom Dr. Stodolu, Liptovský Mikuláš (1902) – vila, ktorej dal romantická vzhľad zdrobneného zámku. Tento dojem umocnil dominujúcou vežičkou, ktorou vedie hlavný vstup priamo do spoločenských priestorov prízemia. Vila bola vsadená do pekného parkového prostredia. Nachádzal sa v nej aj parkový domček vo folkloristickom štýle.
  • Dom Dr. Markoviča, Nové Mesto nad Váhom (1904);
  • Nájomný dom pre J. Kellera, Budapešť (1906);
  • Dom Dr. J. Kohúta, Martin (1908);

Verejné stavby

  • Bývalá Slovenská banka v Ružomberku (1901 – 1902)

Jeho cesta k funkcionalistickej architektúre viedla všetkými prejavmi architektonickej tvorby druhej polovice 19. storočia. Práve na stavbe Slovenskej banky pokračoval vo svojej neozdobnej architektúre. Vlastná tvorba je podriadená požiadavkám praktického použitia, účelnosti a hlavne oslobodenie od ornamentiky. Tento nový smer, dodatočne nazvaný racionalizmus, vyhovoval životným pocitom novej spoločnosti.

Vzniku banky predchádzalo úsilie Jozefa Houdka, ktorý patril k zakladateľom priemyslu a bankovníctva v tomto regióne. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Továrne na drevovinu v Ružomberku, spoluzakladateľ Slovenskej papierne a Ružomberského úverového spolku (1879), z ktorého sa vyvinula Slovenská banka.

Táto stavba je jednou z najstarších stavieb v Ružomberku a patrila rodine Houdkovej. Tu sa narodila spisovateľka a prekladateľka Bohdana Makovická-Škeltétyová, manželka Jozefa Škultétyho. Ďalej sa tu narodil aj politik, publicista a národovec Ing. Ivan Houdek. Dom patril k významným strediskám slovenského národného života.

Dnešnou novou funkciou budovy je knižnica. Výhodou tejto knižnice je hlavne to, že sa nachádza v strede mesta na pešej zóne v tichom prostredí.

  • Biskupský palác, Vršac (Juhoslávia, dnes Srbsko) (1903 – 1904) – rezidencia srbského pravoslávneho biskupa postavená ako jednoloďový obdĺžnikový dvojtrakt. Hlavné priečelie je po výtvarnej stránke riešené v pseudoštýle barokového klasicizmu. Celá stavba pôsobí tektonicky vďaka pevnému podkladu – prízemie s vodorovnými škárami, a opticky odľahčenému poschodiu s hladkými stenami
  • Okresný súd, Myjava (1904 – 06);
  • Slovenské národné múzeum, Martin (1905 – 08)- ide o tzv. „staré“ múzeum v Martine. Na túto stavbu bola vypísaná súťaž, ktorú Harminc vyhral. Skladba vhodne poukazuje na výstavno-vedecký ráz, študijnú a pracovnú prevádzku muzeálnej činnosti. Dispozične a výtvarne vyrovnané riešenie. V prízemí sú umiestnené pracovné priestory a až na podlaží sú výstavné priestory. Hlavné priečelie obsahuje prvky klasicizujúcich architektonických článkov. Vstup je rámovaný klasicizujúcim portikom.
  • Tatra banka, Martin (1910);
  • Slovenská hospodárska banka, Trnava (1914 – 15);

Školy

  • Hyne (1902);
  • Skalica (1912);

Chrámy

Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej v Ružomberku.

Druhé obdobie

Sa začalo v roku 1915, potom čo sa Harminc presťahoval na Slovensko. Po politických a spoločenských zmenách, patri Harminc k architektom, ktorým sa dostáva veľa projekčných možností. Od vplyvov budapeštianskych pseudohistorických a secesných princípov sa viac orientuje na európsku architektúru, ktorej silným zdrojom bolo Nemecko, ktoré prezentovalo výtvarné zásady „modernej oficiálnej monumentality“.

Rodinné domy, vily a nájomné domy

Verejné stavby

Sanatórium doktora Szontágha, Nový Smokovec.
Bankový palác Tatra banky (dnes Ministerstvo kultúry SR) dokončená v roku 1925.
  • Továrenské budovy (garbiareň) Lacko-Pálka, Liptovský Mikuláš (1915 – 16);
  • Palace sanatórium Dr. Szontágha, Nový Smokovec (1917 – 25)- vytvorený ako mohutný blok. Tvorí ho 5-poschodový blok s murovanými obvodovými stenami. Vnútorne piliere boli zo železobetónu. Kým prízemie je riešené ako konštrukčný trojtrakt, prvé až piate poschodie je vytvorené ako konš. dvojtrakt. Nadviazal na nový typ liečebne s tzv. terasovými balkónmi podľa dr. Sarassona. Do areálu patri aj jednoposchodový hospodársky blok a v roku 1934 bol pristavaný blok pre zamestnancov.
  • Tatra banka, Bytča (1919);
  • domy sporiteľne a mestské domy s ateliérmi, Martin (1921 – 22);
  • Bankový palác Tatra banky v Bratislave (1922 – 25) – päťposchodová budova s uzavretou dispozíciou, mierne pootvorenej od druhého podlažia. Fasáda bola bohato členená. Okrem banky sa v nej nachádzalo kino a 4 obytné podlažia.
  • Internát VŠP, Nitra (1926 – 28);
  • Zemědelské múzeum (dnes Slovenské národné múzeum), Bratislava (1925 – 28) – budova stojí na lichobežníkovom pôdoryse čo podmienilo aj tvar budovy. Ide o trojposchodovú budovu s nástupným malým čelom natočeným v osi malého námestia pred budovou.
    • hotel Carlton-Savoy (dnes Hotel Radisson SAS Carlton), Bratislava (1928) – prestavba bratislavských pohostinských objektov „U zeleného stromu“. Úlohou, ktorú Harminc splnil, bolo spojiť viac obytných stavieb do jedného celku a vhodne ich komunikačne prepojiť a zarovnať do 5-podlažnej úrovne. Dispozícia celej budovy je hrebienková v tvare písmena E.

Školy

  • Kráľová nad Váhom (1928);

Kostoly

Tretie obdobie

Tu spadá obdobie od roku 1929, ktoré je značne ovplyvnené konštruktizmom a funkcionalizmom – jednoduchosť masy a jej členenia. Ale stále sú viditeľné prvky monumentality.

Rodinné domy, vily a nájomné domy

  • Vila rodiny Lackovej, Liptovský Mikuláš (1930);
  • vila Lengyel, Nový Smokovec (1931);
  • dom P. Hubku, N. Smokovec (1931);
  • dom M. Fulekovej, Prievidza (1945);
  • Slovenská búda staviteľa Doležala, Skalica (1946);
  • domy sídliska Oravská – dedina pre presídlencov, Trnava (1941, nerealizované) – stavby zoradené v symetrických radoch. Os tvorí ulica sídliska.

Verejné stavby

  • domov Speváckeho spolku slovenských učiteľov, Trenčianske Teplice (1930);
  • pavilón infekčnej nemocnice, Žilina (1930);
  • lekáreň, Nový Smokovec (1930) - budova postavená pre lekárnika PhMr. Samuela Búľovského. Momentálne nesie meno Villa Gerlach.
  • dostavba kina a hotela Reduta, Poprad (1931);
  • nová budova SNM, Martin (1931);
  • okresný úrad, Poprad (1931);
  • pavilón pôrodnice, Martin (1931 – 38);
  • kúpeľný komplex, Trenčianske Teplice (1. cena v súťaži, nerealizovaný, 1934);
  • Palace Sanatórium, Nový Smokovec (1934) – 5-poschodový trojtrakt s rovnou strechou. Použitý oceľový skelet.
  • dom Slovenskej ligy s kinom a pasážou, Bratislava (1934 – 36) – komplex s oceľovou kostrou, ktorý pozostáva z troch časti: 4-poschodovej, paralelnej 5- poschodovej a priečny trak – pasáž. V prízemiach budov a v pasáži sú umiestnené obchodné priestory. Na prvom administratíva a zvyšok tvoria byty.
  • kúpeľný dom, Lúčky (1934 – 48); Obecný dom a Hasičský dom, Uh. Ves (1937);
  • starobinec, Holíč (1935)
  • Roľnícka vzájomná pokladnica, Trnava (1937);
  • administratívne budovy, Spišská Nová Ves (1938 – 1940)- komplex dvoch nárožných budov.
  • Sirotinec, Holíč (1940)
  • nemocnica Milosrdných bratov, Skalica (1941 – 44 a 1947);
  • sanatórium tbc, Nová Polianka (projekt 1941, realizácia 1947 – 52) – posledný realizovaný projekt

Školy

Chrámy

rímskokatolícky kostol v Novoti

Harminc projektoval výlučne budovy až na pár výnimiek. Patria medzi ne ikonostasy v srbskom pravoslávnom chráme, či niekoľko oltárov v ostatných kostoloch a dve mauzólea: mauzóleum Petra Luppu a dr. Milana Mandiča v Pomázi pri Budapešti.

Zaujímavosti

Traduje sa, že raz pred príchodom do Tatier sa Harminc telegraficky ohlásil. Bál sa totiž, aby neskoro večer neostal v Poprade bez spoja. Keďže telegram posielal z Budapešti, Szontághov úradník pochopil jeho podpis (harminc, maď. = 30) ako počet prichádzajúcich hostí a poslal k rýchliku primeraný počet kočov. Úradník pristupoval k svojej práci naozaj zodpovedne, a tak Harminca v Smokovci čakalo aj tridsať porcií večere a tridsať postelí.[chýba zdroj]

Zdroje

  1. Pamätnica 200 rokov Základnej školy J.A. Komenského v Kulpíne, Kulpín 1996
  2. Příruční slovník naučný ČSAV, Praha 1963
  3. Milan Michal Harminc
  4. Foltyn, L.: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 - 1939, Bratislava 1993, s. 56 - 58.
  5. Holčik, Š: K vzniku budovy Slovenského múzea v Bratislave, ARS, 1985, č. 2, s. 59 - 65.
  6. Katalóg k výstave Milan Michal Harminc 1869 - 1964, výber z autorskej grafickej dokumentácie architektonického diela. Slovenská národná galéria, Bratislava 1991
  7. Toran, E.: Z novších výtvarných dejín Slovenska, Bratislava 1962, s. 327 - 406.
  8. DULLA, Matúš; MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart, 2002. ISBN 80-7145-684-5.
  9. KUSÝ, Martin. Architektúra na Slovensku 1848-1918. Bratislava : Bradlo, 1995. ISBN 8071270512.
  10. Kendera, R.: Ružomberské prechádzky po kultúrnych pamiatkach, Ružomberok 1993, Knižnica rozhľadov po kultúre a umení, s. 31.

Referencie

  1. ↑ Farnosť Černová

Iné projekty

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Michal_Harminc&oldid=6135193“