Obete druhej svetovej vojny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mŕtve telá amerických vojakov na pobreží atola Tarawa na Gilbertovych ostrovoch.

Druhá svetová vojna bola najkrvavejší a najbrutálnejší konflikt v novodobých ľudských dejinách, spôsobila smrť desiatok miliónov ľudí. Všeobecne sa usudzuje, že vojne zahynulo asi 50[1] až 80 miliónov ľudí, čo predstavuje asi 2,5 až 4% svetovej populácie v roku 1939 (odhadom z asi 2 miliárd ľudí). Tabuľka poskytuje prehľad o počte padlých podľa krajiny a strany, na ktorej sa krajina zúčastnila vojny.

Celkové straty[upraviť | upraviť zdroj]

Ruka trčiaca z rozvalín jedného z protilietadlových krytov v Drážanoch.

Celkové straty na životoch, spôsobené druhou svetovou vojnou predstavujú vyše 72 miliónov ľudí. Straty civilistov, ktorých hodnoty sú najslabšie preukázateľné predstavujú asi 47 miliónov, vrátane asi 20 miliónov ľudí, ktorí zomreli počas vojny v dôsledku hladu a chorôb. Vojenské straty predstavujú asi 20-25 miliónov (najmenej 16% povolaných do zbrane), vrátane 5 miliónov vojnových zajatcov. Spojenci stratili asi 61 miliónov ľudí, štáty Osi stratili 11 miliónov. (Straty niektorých krajín, ktoré pôvodne bojovali spoločne s krajinami Osi a neskôr prešli na stranu spojencov sú započítané medzi straty Spojencov, nezávisle na tom, kedy ich utrpeli.) Veľkú disproporciu medzi obeťami, či vojnovými škodami zapríčinilo viacero faktorov, ako bola vojenská taktika, zločiny proti ľudskosti, ekonomické prípravy a celkový stupeň technického rozvoja.

Tabuľka a graf počtu obetí vojny podľa jednotlivých krajín.

Diskutované počty[upraviť | upraviť zdroj]

Štatistiky obetí druhej svetovej vojny sa v závislosti od zdroja výrazne rozchádzajú. Najoptimistickejšie odhady hovoria o 50 miliónoch, tie najhoršie o viac než 70 miliónoch mŕtvych. Zdroje použité v tomto článku pochádzajú zo súčasných odhadov. Dôležité boli najmä výskumy v Rusku po páde komunizmu, ktoré vrhli na straty Sovietskeho zväzu nové svetlo. Straty ZSSR, sa podľa súčasných predstáv odhadujú na 26,6 milióna mŕtvych. Viacerí autori však spochybňujú presnosť počtov najmä civilných obetí, ktoré boli iba odhadované z nepresných informácií o rozdieloch v počte obyvateľov mnoho rokov pred a po vojne. Historici v postkomunistickom Poľsku odhadujú straty etnických Poliakov a Židov na 4,9 milióna. Historik zaoberajúci sa nemeckou armádou Dr. Rűdiger Overmans publikoval v roku 2000 štúdiu, ktorá odhaduje počet nemeckých padlých a nezvestných vo vojne na 5,3 milióna. Počet padlých Britského spoločenstva je založený na výskume organizácie CWGC. Uvedené straty zahŕňajú aj 12 miliónov úmrtí v dôsledku vojnou spôsobeného hladu v Číne, Indonézii, Indočíne a Indii, ktoré sa často za straty v dôsledku vojny nepovažujú.

Straty jednotlivých krajín[upraviť | upraviť zdroj]

Graf znázorňujúci podiel strát jednotlivých strán.
Mŕtvi čínsky civilisti pred protileteckým krytom ušliapaní davom, ktorý sa v panike snažil dostať do krytu pred japonským náletom.
Vojenský cintorín v Belgicku.
Mŕtvi v koncentračnom tábore Bergen-Belsen.

Straty počas druhej svetovej vojny boli medzi jednotlivé bojujúce strany rozložené neúmerne. To sa týka najmä civilných obetí. Nasledujúca tabuľka podáva informácie o stratách jednotlivých krajín, počte ich obyvateľov na začiatku vojny a celkovom percentuálnom počte strát v pomere k obyvateľstvu.

Krajina Počet obyvateľov v roku 1939 Počet padlých vojakov Civilné obete Obete židovského holocaustu Obete celkom Obete / % populácie
Albánsko 1 100 000 28 000 200 28 200 2,56%
Austrália 7 000 000 40 400 100 40 500 0,58%
Barma 17 500 000 60 000 60 000 0,34%
Belgicko 8 400 000 12 100 52 000 24 000 88 100 1,05%
Brazília 41 500 000 1 000 1 000 2 000 0,00%
Bulharsko 6 300 000 22 000 22 000 0,35%
Česko-Slovensko 15 300 000 25 000 63 000 277 000 365 000 2,39%
Čína 530 000 000 3 000 000 17 000 000 20 000 000 3,78%
Dánsko 3 800 000 1 300 1 800 100 3 200 0,08%
Estónsko 1 100 000 40 000 1 000 41 000 3,73%
Etiópia 14 100 000 5 000 200 000 205 000 1,45%
Filipíny 16 400 000 57 000 90 000 147 000 0,9%
Fínsko 3 700 000 95 000 2 000 97 000 2,62%
Francúzsko 41 700 000 212 000 267 000 83 000 562 000 1,35%
Francúzska Indočína 24 600 000 1 000 000 1 000 000 4,07%
Holandsko 8 700 000 7 900 92 000 106 000 205 900 2,37%
India 386 000 000 87 000 1 500 000 1 587 000 0,41%
Indonézia 70 500 000 4 000 000 4 000 000 5,67%
Irak 3 700 000 1 000 1 000 0,03%
Irán 14 000 000 200 200 0,00%
Írsko 4 250 000 100 100 0,00%
Island 120 000 200 200 0,17%
Japonsko 72 000 000 2 000 000 600 000 2 600 000 3,61%
Juhoslávia 15 400 000 446 000 514 000 67 000 1 027 000 6,67%
Juhoafrická republika 10 300 000 11 900 11 900 0,12%
Kanada 11 300 000 45 300 45 300 0,4%
Kórea 23 400 000 60 000 60 000 0,26%
Litva 2 500 000 212 000 141 000 353 000 14,12%
Lotyšsko 2 000 000 147 000 80 000 227 000 11,35%
Luxembursko 300 000 1 000 1 000 2 000 0,67%
Maďarsko 9 200 000 300 000 80 000 200 000 580 000 6,3%
Malajzia 5 500 000 100 000 100 000 1,82%
Malta 300 000 1 500 1 500 0,5%
Mongolsko 700 000 300 300 0,04%
Nemecko 69 300 000 5 500 000 1 840 000 160 000 7 500 000 10,82%
Newfoundland 300 000 1 000 100 1 100 0,37%
Nórsko 2 900 000 3 000 5 800 700 9 500 0,33%
Nový Zéland 1 600 000 11 900 11 900 0,74%
Poľsko 34 800 000 400 000 2 200 000 3 000 000 5 600 000 16,09%
Portugalský Timor 500 000 55 000 55 000 11,0%
Rakúsko 7 000 000 45 000 65 000 110 000 1,57%
Rumunsko 19 900 000 316 000 56 000 469 000 841 000 4,23%
Grécko 7 200 000 20 000 209 000 71 000 300 000 4,17%
Singapur 700 000 50 000 50 000 7,14%
Sovietsky zväz 168 500 000 10 700 000 11 500 000 1 000 000 23 200 000 13,77%
Španielsko 25 500 000 4 500 4 500 0,02%
Spojené kráľovstvo 47 800 000 382 600 67 800 450 400 0,94%
Taliansko 43 800 000 306 400 145 100 8 000 459 500 1,05%
Thajsko 15 300 000 5 600 5 600 0,04%
Tichomorské ostrovy 1 900 000 57 000 57 000 3,0%
USA 132 000 000 407 300 11 200 418 500 0,32%
Celkom 1 971 470 000 24 456 700 42 326 700 5 754 000 72 537 400 3,17%

Sovietsky zväz[upraviť | upraviť zdroj]

Nemcami obesení partizáni, rok 1943.
Cintorín sovietskych padlých vo Varšave.

Sovietsky zväz bol krajinou, ktorá počas druhej svetovej vojny utrpela najťažšie ľudské straty, väčšinu z nich počas bojov s nacistickým Nemeckom. V krajine zahynulo alebo zomrelo v dôsledku vojnových útrap 26,6 milióna ľudí, z toho asi 8,7 milióna vojakov na fronte.[2] Na počet obyvateľov síce utrpelo najťažšie straty Poľsko (zahynulo 16 % predvojnovej populácie), avšak viaceré regióny Sovietskeho zväzu, predovšetkým Ukrajina (16 %) a Bielorusko (25 %) utrpeli straty rovnako vysoké alebo vyššie. Ďalších 127 000 sovietskych vojakov padlo v rokoch 1939/1940 počas zimnej vojny s Fínskom.

Vývoj informácii o výške strát[upraviť | upraviť zdroj]

Krátko po vojne, v marci 1946, Stalin verejne priznal, že Sovietsky zväz stratil počas vojny 7 miliónov občanov. Toto číslo bolo silne podhodnotené. Počas Chruščovovej éry bolo oficiálne priznané, že krajina prišla asi o 20 miliónov občanov. Až počas Gorbačovovej vlády koncom 80. rokov 20. storočia, však boli sovietske straty systematicky skúmané špeciálnou komisiou, ktorá stanovila, ich výšku na približne 26,6 milióna. Toto číslo Gorbačov po prvýkrát verejne prezentoval pri príležitosti 45. výročia konca vojny.[2]

Straty podľa republík[upraviť | upraviť zdroj]

Odhady strát jednotlivých republík ZSSR počas vojny podľa Erlichmana (2004)[3] sú založené na predvojnových štatistikách, ktoré uvádzajú, že v krajine žilo roku 1940 194,090 milióna ľudí. Súčasné štatistiky však naznačujú, že toto číslo bolo o niečo nižšie - 192,598 milióna obyvateľov.[4] Obyvateľstvo ZSSR v roku 1940 zahŕňalo nové oblasti anektované v rokoch 1939 až 1945 vo východných častiach vtedajšieho Poľska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Rumunskej Besarábie a Bukoviny, Podkarpatskej Rusi, Južný Sachalin a Kaliningradskú oblasť.[4]

Erlichman tiež dodáva, že počas vojny zomrelo 1 700 000 osôb v dôsledku sovietskych represii. (200 000 popravených; 4 500 000 uväznených v táboroch Gulag, z nich 1 200 000 zahynulo; 2 200 000 deportovaných, z nich 300 000 zahynulo).[3]

Straty asi 2 miliónov civilných obyvateľov západných častí Bieloruska, Ukrajiny a Litvy sú započítavané aj do strát Poľska. Sovietmi anektované oblasti západného Bieloruska, Ukrajiny a Vilniusu obývalo v roku 1939 asi 13 miliónov ľudí. Z nich sa po vojne asi 1,4 milióna smelo presťahovať na základe sovietsko-poľských dohôd späť do Poľska.

Sovietska republika Populácia roku 1940 (v rámci hraníc v rokoch 1946-91) Padlých vojakov Mŕtvych civilistov
v dôsledku bojov a zločinov proti ľudskosti
Mŕtvych civilistov
v dôsledku hladu a chorôb
spôsobených vojnou
Celkovo  % mŕtvych z populácie roku 1940
Arménsko 1 320 000 150 000 30 000 180 000 13,6%
Azerbajdžan 3 270 000 210 000 90 000 300 000 9,1%
Bielorusko 9 050 000 620 000 1 360 000 310 000 2 290 000 25,3%
Estónsko 1 050 000 30 000 50 000 80 000 7,6%
Gruzínsko 3 610 000 190 000 110 000 300 000 8,3%
Kazachstan 6 150 000 310 000 350 000 660 000 10,7%
Kigrizsko 1 530 000 70 000 50 000 120 000 7,8%
Lotyšsko 1 890 000 30 000 190 000 40 000 260 000 13,7%
Litva 2 930 000 25 000 275 000 75 000 375 000 12,7%
Moldavsko 2 470 000 50 000 75 000 45 000 170 000 6,9%
Rusko 110 100 000 6 750 000 4 100 000 3 100 000 13 950 000 12,7%
Tadžikistan 1 530 000 50 000 70 000 120 000 7,8%
Turkmenistan 1 300 000 70 000 30 000 100 000 7,7%
Ukrajina 41 340 000 1 650 000 3 700 000 1 500 000 6 850 000 16,3%
Uzbekistan 6 550 000 330 000 220 000 550 000 8,4%
Neidentifikovaní 165 000 130 000 295 000
ZSSR celkom 194 090 000 10 600 000 10 000 000 6 000 000 26 600 000 13,7%

Vojenské straty podľa národnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Sovietsky vojenský cintorín v Svidníku. V masových hroboch je pochovaných 9000 sovietskych vojakov, ktorí padli počas bojov na Slovensku.

Z hľadiska národnosti padlých vojakov možno straty ZSSR rozdeliť nasledovne:[5]

Národnosť padlých vojakov Padlých (tis. ľudí)  % celkového počtu
padlých vojakov
Rusi 5 756,0 66,402
Ukrajinci 1 377,4 15,890
Bielorusi 252,9 2,917
Tatári 187,7 2,165
Židia 142,5 1,644
Kazachovia 125,5 1,448
Uzbeci 117,9 1,360
Arméni 83,7 0,966
Gruzínci 79,5 0,917
Mordvíni 63,3 0,730
Čuvaši 63,3 0,730
Jakuti 37,9 0,437
Azerbajdžanci 58,4 0,673
Moldavci 53,9 0,621
Baškirci 31,7 0,366
Kirgizi 26,6 0,307
Udmurdi 23,2 0,268
Tadžici 22,9 0,264
Turkméni 21,3 0,246
Estónci 21,2 0,245
Marijci 20,9 0,241
Burjati 13,0 0,150
Komijci 11,6 0,134
Lotyši 11,6 0,134
Litovci 11,6 0,134
Národnosti Dagestanu 11,1 0,128
Oseti 10,7 0,123
Poliaci 10,1 0,117
Kareli 9,5 0,110
Kalmyci 4,0 0,046
Kabardínci a Balkari 3,4 0,039
Gréci 2,4 0,028
Čečeni a Inguši 2,3 0,026
Fíni 1,6 0,018
Bulhari 1,1 0,013
Česi a Slováci 0,4 0,005
Číňania 0,4 0,005
Asýrčania 0,2 0,01
Juhoslovania 0,1 0,001
Ostatné národnosti 33,7 0,389
Celkovo 8 668,4 100,0

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Osborne, E. W., Causalities. in Tucker, S. C. (Ed.) World War II A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, s. 263-265
  2. a b Ellman, M., Saksudov, S., 1994, Soviet Deaths in the Great Patriotic War: A Note. Europe-Asia Studies, 46, 4, s. 671 - 680
  3. a b Erlichman, V., 2004: Poteri narodonaseleniia v XX veke: spravočnik. Ruskaja panorama, Moskva. s. 21–35
  4. a b Andreev, E.M., Darenij, I. E., Charkova, T.L., 1993, Naselenie Sovetskogo Sojuza, 1922–1991. Nauka, Moskva, 118 s.
  5. Filmošin, M. V., 1999, Ljudskie poteri vooružennych sil SSSR. Mir Rossii, 8, 4, s. 92-101

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku World War II casualties na anglickej Wikipédii.