Portál:Kozmonautika/Obrázky týždňa (2010)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


2010[upraviť zdroj]

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

1[upraviť zdroj]


Nočný štart rakety z plávajúceho kozmodrómu Sea Launch. Vlastná plošina menom Oddysey vznikla prestavbou vyhorenej platformy používanej pre tažbu ropy s rozmermi 160 x 66 metrov. Stredisko riadenia štartu sa nachádza na lodi Sea Launch Commander, ktorá kotví v jej blízkosti.

2[upraviť zdroj]


Poškodený servisný modul Apolla 13, ktorý vyfotografovala posádka po jeho odpojení od veliteľského modulu. Výbuch, ktorý zasiahol loď cestou k Mesiacu, roztrhol hliníkový obal servisného modulu po celej jeho dĺžke a ohrozil život trojčlennej posádky. Tá sa napokon po oblete Mesiaca bez pristátia bezpečne vrátila na Zem.

3[upraviť zdroj]


Raketoplán Atlantis pri štarte na misiu STS-27. Záber vznikol 2. decembra 1988. Cieľom tohto letu bolo vypustenie družice Lacrosse.

4[upraviť zdroj]


Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) vyfotografovaná 20. augusta 2001 z raketoplánu Discovery, tri roky po zahájení jej výstavby. Let STS-105 bol štvrtá návšteva stanice raketoplánom Discovery a jedenásty let amerického raketoplánu na ISS vôbec.

5[upraviť zdroj]


Posádka kozmickej lode Apollo 8 pred výcvikovým simulátorom v Kennedyho vesmírnom stredisku. Zľava doprava sú to James A. Lovell, William A. Anders, a Frank Borman.

6[upraviť zdroj]


Štart rakety Saturn IB na misiu Skylab 2, prvú pilotovanú misiu programu Skylab. Posádku tvorili Pete Conrad, Joseph Kerwin, a Paul Weitz.

7[upraviť zdroj]


Vkladanie modulu Tranquility (Node-3) do nákladového priestoru raketoplánu Endeavour pred misou STS-130.

8[upraviť zdroj]


Prevoz rakety s kozmickou loďou Shenzhou 5 na štartovaciu rampu na kozmodróme Jiuquan Satellite Launch Center.

9[upraviť zdroj]


Pohľad z ISS na približujúci sa raketoplán Endeavour nad zemským obzorom počas misie STS-130. Fotografiu urobila posádka Expedície 22.

10[upraviť zdroj]


Nosná raketa Delta II čaká na štartovacej rampe 17-A na vzlet. Na vrchole nesie družicu SWIFT, ktorá slúžila na výskum zábleskov gama žiarenia.

11[upraviť zdroj]


Blízky pohľad na raketu Saturn V s kozmickou loďou Apollo 12 umiestnenej na transportéri Cawler. Tento komplex práve opúšťa halu VAB, aby sa vydal na rampu 39-A. Fotografia vznikla 8. septembra 1969.

12[upraviť zdroj]


Wernher von Braun, americký raketový konštruktér nemeckého pôvodu, jeden z najvýznamnejších konštruktérov kozmických rakiet. Viedol mimo iného aj konštrukciu rakiet typu Saturn pre mesačný program Apollo.

13[upraviť zdroj]


Pohľad do tunelu v Zero Gravity Research Facility (súčasť Glenn Research Center v Ohiu), kde prebieha výskum mikrogravitácie. Teleso padajúce týmto vákuovaným tunelom sa počas svojho voľného pádu na 5,18 sekundy ocitne v bezváhovom stave.

14[upraviť zdroj]


Pohľad na štartovací komplex 14 Kennedyho vesmírneho strediska počas prípravy na štart misie Mercury-Atlas 9. Počas tejto misie na palube kozmickej lode Faith 7 vzlietol do vesmíru v poradí šiesty Američan, Gordon Cooper.

15[upraviť zdroj]


Raketa Pegasus sa práve oddelila od svojho nosného lietadla Lockheed L-1011. Lietadlo vynáša rakety Pegasus do výšky približne 12 km, čím sa vyhnú vzletu cez husté vrstvy atmosféry a nie sú tak vystavené veľkým aerodynamickým silám a tlakom.

16[upraviť zdroj]


Trojica astronautov (Richard J. Hieb, Thomas D. Akers, Pierre J. Thuot) zachytáva štyri a pol tony vážiacu družicu Intelsat-6. K zachyteniu tejto družice, ktorá sa dostala na chybnú obežnú dráhu, došlo pri misii STS-49, čo bol zároveň prvý let novo skonštruovaného orbitera Endeavour. Na snímke je viditeľná tiež časť nákladového priestoru raketoplánu a časť jeho motorovej sekcie.

17[upraviť zdroj]


Dlhý rad štartovacích rámp známych ako "Missile Row", ktoré sú súčasťou Cape Canaveral Air Force Station. Tieto rampy tiahnúce sa severojužným smerom po pobreží polostrova Merrit sú v súčasnosti skoro všetky neaktívne.

18[upraviť zdroj]


Nočný štart rakety Sojuz s kozmickou loďou Sojuz TMA-6. Raketa vyniesla do kozmu trojčlennú posádku Medzinárodnej vesmírnej stanice zloženú v tomto prípade z kozmonautov ruskej, americkej a talianskej národnosti.

19[upraviť zdroj]


Raketoplán Columbia počas historicky prvého pristávania raketoplánu v závere misie STS-1. Pristávanie prebehlo 14. apríla 1981 na základni Edwards Air Force Base.

20[upraviť zdroj]


Testovanie padáka, na ktorom pristávali na povrchu Marsu sondy Mars Exploration Rover.

21[upraviť zdroj]


Deštrukcia obslužnej veže pre rampu 36A na Kennedyho vesmírnom stredisku.

22[upraviť zdroj]


Kozmická stanica Mir vyfotografovaná z raketoplánu Atlantis v priebehu misie STS-81. Atlantis sa v januári 1997 na päť dní pripojil k Miru, aby jeho posádka realizovala presun zásob a výmenu jedného člena stálej posádky stanice.

23[upraviť zdroj]


Hubbleov vesmírny ďalekohľad zachytený manipulačným ramenom raketoplánu Atlantis, ktoré ho po odpojení od montážneho stola vzďaľuje od nákladového priestoru orbitera a pripravuje ho tým na vypustenie na samostatnú dráhu. Fotografia vznikla v máji 2009 počas misie STS-125, poslednej servisnej misie k Hubbleovmu ďalekohľadu.


24[upraviť zdroj]


Astronaut Jim Irwin pracuje v blízkosti lunárneho rovera, ktorý bol privezený na mesačný povrch počas misie Apollo 15. V pozadí je vrch Mount Hadley Delta.

25[upraviť zdroj]


Horiace trosky materského telesa sondy Hayabusa 13. júna 2010. Sonda pri návrate z asteroidu Itokawa zhorela, no pristávací modul bezpečne dosadol na územie Austrálie.

26[upraviť zdroj]


Astronauti Deke Slayton a Alexej Leonov v bezváhovom stave počas spoločného letu Apollo-Sojuz.

27[upraviť zdroj]


Raketoplán Endeavour krátko po pristátí. V pozadí práve odlieta jeho sesterský raketoplán Columbia na chrbte lietadla Shuttle Carrier Aircraft. Snímka vznikla na základni Edwards AFB v októbri 1994.

28[upraviť zdroj]


Štart rakety Proton-K nesúcu modul Zvezda, budúcu súčasť Medzinárodnej vesmírnej stanice. Štart prebehol zo štartovacieho komplexu 81 kozmodrómu Bajkonur 12. júla 2000.

29[upraviť zdroj]


Dosadnutie kozmickej lode Gemini 9A na morskú hladinu.

30[upraviť zdroj]


Orbiter Enterprise samostatne plachtí vzduchom po odpútaní od lietadla Shuttle Carrier Aircraft v rámci testov pristátia. Na kýle má aerodynamický nástavec.

31[upraviť zdroj]


Testovací zážih motora prvého stupňa rakety Saturn V na Stennis Space Center.

32[upraviť zdroj]


Astronaut Michael Gernhardt pri výstupe do otvoreného vesmíru v priebehu misie STS-69 v roku 1995.

33[upraviť zdroj]


Návratové puzdro sondy Stardust po pristátí na Zemi. K vlastnému pristátiu došlo vo vojenskom výcvikovom priestore Utah Test and Training Range blízko Salt Lake City v štáte Utah o 10:10 UT (03:10 miestneho času MST). Púzdro po pristátí sa najmenej trikrát odrazilo od zeme, než sa úplne zastavilo.

34[upraviť zdroj]


Astronaut Alan L. Bean, pilot lunárneho modulu misie Apollo 12, začína zliezať po rebríku na mesačný povrch. Záber urobil veliteľ misie Charles Conrad v novembri 1969.

35[upraviť zdroj]


Šesť prvých amerických astronautiek (zľava Margaret R. Seddonová, Kathryn D. Sullivanová, Judith A. Resnicková, Sally K. Rideová, Anna L. Fisherová, a Shannon W. Lucidová) pózujú s balónom, ktorý bol pôvodne plánovaný ako zariadenie pre núdzové opustenie raketoplánu vo vesmíre.

36[upraviť zdroj]


Testovanie doštičiek tepelného štítu raketoplánu v extrémnych podmienkach.

37[upraviť zdroj]


Prvé stupne rakiet Saturn IB v Michoud Assembly Facility

38[upraviť zdroj]


Raketoplán Challenger na odpaľovacej rampe 39

39[upraviť zdroj]


Štart nosnej rakety Saturn V 14. mája 1973 s kozmickou stanicou Skylab

40[upraviť zdroj]


Štartovací komplex Osaki, súčasť Kozmického centra Tangešima

41[upraviť zdroj]


Sojuz TMA-6 sa približuje k Medzinárodnej vesmírnej stanici

42[upraviť zdroj]


Štart nosnej rakety Juno II so satelitom Explorer VII v roku 1959

43[upraviť zdroj]


Raketoplán Atlantis pristáva v závere misie STS-129

44[upraviť zdroj]


Pristávanie kozmickej lode Sojuz TMA-17 na území Kazachstanu v júni 2010

45[upraviť zdroj]


Observatórium Solar Dynamics Observatory pripravené na vloženie do rakety Atlas pred štartom

46[upraviť zdroj]


Prelet Medzinárodnej vesmírnej stanice (biela čiarka) nad mestom Sedona v Arizone. Snímka bola exponovaná 30 sekúnd.

47[upraviť zdroj]


Pohľad na časti ruskej kozmickej stanice Mir z raketoplánu Atlantis počas jeho misie STS-86

48[upraviť zdroj]


Raketoplán Discovery čaká na rampe 39-B na štart na misiu STS-114

49[upraviť zdroj]


Astronaut James Irwin, pilot lunárneho modulu misie Apollo 15, pred americkou vlajkou

50[upraviť zdroj]


Štart rakety Delta II nesúcej družicu Kepler. Štart prebehol z rampy 17-B 6. marca 2009.

51[upraviť zdroj]


Dvojica raketoplánov Atlantis a Endeavour stojí na dvoch štartovacícu rampách, 39-A a 39-B.

52[upraviť zdroj]


Astronaut Nicholas Patrick z vonkajšej strany modulu Cupola, počas výstupu do otvoreného vesmíru v rámci misie STS-130