Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Pieskovisko · Pieskovisko 2 · Pieskovisko 3 · Pieskovisko 4 · Pieskovisko 6

Toto pieskovisko je určené na príbuzné projekty:

Anatolij Kralickij - František Rut Tichý, Adam Mickiewicz, Izmail Ivanovič Sreznevskij, Gregor Tarkovič, Alexander Pavlovič + dokončenie Kniežaťa Laborca, Excel.

Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko - Ivan Fedorovyč Štejn + založiť článok АТБ-Маркет + rozšíriť článok Viktor Kubal, Oleksandr Kollessa.

Makovická struna - preveriť + doplniť informácie[upraviť | upraviť zdroj]

Makovická struna
Základné informácie
Typ festivalufolklórny festival
Založenie1972
MiestoBardejov

Makovická struna je celoslovenská ústredná prehliadka rusínskych a ukrajinských piesní. Prvý ročník sa uskutočnil v roku 1972 v Bardejove[1]. Finále sa koná vždy koncom roka v Bardejove (dva súťažné koncerty). Kvôli veľkému záujmu sa v posledných rokoch rozšíril aj o tretí koncert v Prešove [2]. Hlavným organizátorom podujatia je Ústredná rada ZRUS[3]. Súťažiť majú možnosť všetci od 8 rokov s dvomi ľudovými piesňami Rusínov alebo Ukrajincov[4].

Zoznam laureátov Makovickej struny[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória sólo[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória duo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štefan Lukačko - Ján Karaffa zo Šambroňa
  • Mária Bartková - Mária Kaňová z Jarabiny
  • Jozef Rudý - Vasiľ Dura z Košíc
  • bratia Štefanišinovi zo Svidníka
  • Štefan Vasilenko - Ladislav Džupin od Medzilaboriec - 1992
  • Mikuláš a Natália Petrašovskí (otec a dcéra) z Humenného - 1996
  • Ivana Vanková - Erika Macková zo Svidníka
  • Anna Kyjovská - Mária Vančíková rod. Kyjovská z Bardejova,
  • Ján Paraska - Vasiľ Harkot zo Sniny - 1999
  • Anna Poráčova st. - Anna Poráčová ml. (matka a dcéra) z Prešova
  • sestry Marta Glovnová - Anna Rothová zo Žákoviec
  • Monika Kseňáková - Alena Marťáková z Kamienky 1989
  • bratia Zjatikovi - Peter a Denis z Medzilaboriec - 2016 - 2017

Kategória trio[upraviť | upraviť zdroj]

  • Humenské spevácke trio, Ivan Mihalič - Mikuláš Horňák - Mikuláš Petrašovský z Humenného - 1989
  • Mária Kaňová - Anna Derevjaníková st. - Anna Derevjaníková ml. z Jarabiny
  • Ján Paraska - Daniel and Jaroslav Hulaj zo Sniny - 1999
  • sestry Mária Kotradyová - Anna Kopkášová - Katarína Glodzáková z Torysiek
  • sestry Harkotove (Anna, Martina, Renát Aa) zo Sniny - 2003
  • Trio Magurových (Ján - otec a dcéry Lenka a Katarína) z Humenného - 2005

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Makovická struna si vyžaduje inováciu
  2. ↑ Makovická struna - jankohrasko.sk/
  3. ↑ Makovická struna sa za 30 rokov rozrástla do krásy
  4. ↑ Múzeum ukrajinskej kultúry - Makovická struna
  5. ↑ Zomrela najväčšia osobnosť rusínskej ľudovej piesne – Mária Čokynová

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49°17′32″S 21°16′33″V / 49,29221°S 21,275818°V / 49.29221; 21.275818

Nové zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Makovická struna má nových laureátov | Kultúra - Spravodajstvo | Články | ZIVOTPO.SK - https://www.zivotpo.sk/clanky/clanok/3939/makovicka-struna-ma-novych-laureatov/?set_id_city=2309

https://spis.korzar.sme.sk/c/4636189/aj-xxx-rocnik-makovickej-struny-uz-ma-laureatov.html - Aj XXX. ročník Makovickej struny už má laureátov - Korzár SME

Sedem + Sedem s. r. o.[upraviť | upraviť zdroj]

porozmýšľať o možnostiach doplnenie spolu s CZ jazykovou verziou Wikipédie.

Ivan Fedorovyč Štejn[upraviť | upraviť zdroj]

Іван Федорович Штейн (кін. 18 ст. — 1837), театральний антрепренер, режисер і балетмайстер родом з Брауншвейгу (Німеччина), з 1802 на сцені німецьких театрів Петербурґу і Москви, згодом в Україні режисер і балетмейстер театру Я. Ілінського в Романові на Житомирщині (1804–1809), учив танцю в Київській гімназії (1809–1811) та Харківському університеті (1812–1816), з 1816 тримав антрепризу (разом з Й. Калиновським[ru]) у Харкові, де 1816 побудував театральне приміщення.

Його трупа, найсильніша того часу (40 акторів і 20 оркестрантів), гастролювала в Полтаві, Одесі, Києві та інших містах.

Видатні актори: М. Щепкін (з 1816), П. Барсов, Млотковські (Любов і Людвіг), К. Соленик (з 1820-их років), І. Дрейсіг та інші. З українського репертуару: п'єси І. Котляревського, Г. Квітки-Основ'яненка; з світового В. Шекспіра, Ф. Шіллера, Ж.-Б. Мольєра.

АТБ-Маркет[upraviť | upraviť zdroj]

«АТБ-Маркет» (широко відома як «АТБ») — найбільша українська мережа супермаркетів як за товарообігом, так і за числом крамниць, яких у 2021 році мала 1314. Також здійснює доставку продуктів додому. Входить до складу Корпорації «АТБ».

Історія[upraviť | upraviť zdroj]

Мережа продуктових супермаркетів «АТБ-Маркет» входить до складу дніпровської корпорації «АТБ». Корпорація «АТБ» — це об'єднання великих українських компаній, що здійснюють свою діяльність у таких сферах бізнесу, як управління активами, роздрібна торгівля, виробництво та продаж харчових продуктів, надання послуг у сфері спорту й відпочинку. До складу корпорації «АТБ» входять мережа супермаркетів «АТБ-Маркет», кондитерська фабрика «Квітень», м'ясна фабрика «Фаворит Плюс», спортивний комплекс «Схід».

Компанію засновано у 1993 році, коли магазини фірми «Агротехбізнес» поклали початок становленню мережі дискаунтерів «АТБ». У 2000-х роках мережа «АТБ» вперше в Україні впроваджує нову систему самообслуговування в форматі дискаунтер — крамниця з широким асортиментом товарів за оптовими цінами.

1993 року — відкрито 6 гастрономів фірми «Агротехбізнес» у Дніпрі.

2003 року — 85 крамниць у 12 містах.

2006 року — 169 крамниць у 38 містах.

2009 року — 340 крамниць у 102 містах.

2013 року — 810 крамниць.

2014 року — через початок окупації Криму та частини Донецької й Луганської областей всі крамниці мережі на тимчасово окупованих територіях було закрито.

2017 року — відбулося відкриття оновленого супермаркету «АТБ». Мережа увійшла до двадцятки найбільших платників податків країни (ставши в цьому списку єдиним представником роздрібної торгівлі). Також відкрилися три магазини у Тернополі на місці колишнього «Барвінка», та один у Калуші. Сума сплачених податків ТОВ «АТБ-Маркет» склала 4,7 млрд грн.

2018 року — мережа налічувала понад 900 крамниць, 50 з яких мали оновлений дизайн, динаміка відкриття сягала 100 крамниць на рік.

У 2019 році товарообіг «АТБ-Маркет» становив 104,9 млрд грн, а число крамниць на кінець 2020 нараховувало 1201. Мережа налічувала понад 1025 крамниць, 202 з яких мали оновлений дизайн.

У 2020 році сплачені податки склали 15,6 млрд грн Торговельна мережа очолила список компаній України із найвищими доходами, задекларувавши прибуток у 123,9 млрд грн[1]. Відкрито ще 127 супермаркетів, 59 оновили, кількість працівників зросла до 64 000 осіб..

25 серпня 2021 року компанії «АТБ» було видано патент на промислові зразки логотипів для напоїв «The Cola», «The Lemon» і «The Orange». Цю заявку компанія «АТБ» подала, коли до супермаркетів мережі припинилося постачання продукції Coca-Cola. У лютому 2021 року з полиць «АТБ» зникли напої виробництва Coca-Cola, бо компанії не змогли домовитись про умови постачання. Тож мережа супермаркетів вирішила замістити втрачені позиції й почала виробляти напої під власними торговими марками. Виробництво напоїв під цими ТМ налагоджене у Дніпрі на потужностях одного із місцевих виробників — Дніпровському ТОВ «Аквапласт». Тож співпраця між Coca-Cola і мережею «АТБ» відновлена. Причому для магазинів «АТБ» Coca-Cola виробляє унікально фасовані напої у пляшках місткістю 2,25 л.

АТБ-Маркет станом на кінець 2021 року об'єднував 1316 магазинів у 24 областях України. Мережа входить до корпорації АТБ, якою володіють Геннадій Буткевич, Євген Єрмаков та Віктор Карачун.

У лютому 2022 року магазинах мережі АТБ розпродують залишки кондитерських товарів Roshen — ритейлер та виробник не продовжили договір про співпрацю на 2022 рік. Це не перший гучний вихід із мережі. У лютому 2021 року з її полиць зникла продукція холдингу МХП, виробника курятини під ТМ «Наша Ряба».

В компанії визнали, що за два місяці від початку російського вторгнення в Україну втратили багато тисяч працівників. Понад 4500 звільнилися та поїхали закордон, а понад 2000 пішли захищати Україну. Кілька тисяч довелося звільнити через закриття магазинів. Точно підрахувати збитки в компанії не беруться, адже щодня вони збільшуються в геометричній прогресії. Станом на початок травня 2022 року компанія втратила два великих розподільчих центри в Київській області, які зруйновано вщент. Зачинено понад 200 магазинів, а частина з них ще й зазнали руйнувань. Ще один розподільчий центр, який знаходиться на окупованій рашистськими військами території у Херсонській області. Інший, який у Харкові, не може функціонувати через близькість до зони бойових дій. В деяких регіонах компанія працювала собі у збиток, аби лише забезпечити людей продуктами харчування. Попри шалені втрати, компанія не планує здаватися та почала працювати над відновленням роботи в Сумській, Чернігівській, Київській та Харківській областях. Спочатку відкриватимуть ті магазини, які не потребують ремонту, а далі поступово перейдуть й до всіх інших.

З 12 серпня 2022 року мережа «АТБ-Маркет», у зв'язку з загостренням бойових дій в Донецькій області, тимчасово припинила роботу.

Книга рекордів України[upraviť | upraviť zdroj]

«Книга рекордів України» зафіксувала два рекорди компанії:

  • «Бізнес» — мережа посіла перше місце за кількістю торговельних точок. 29 липня 2017 мала 880 крамниць у 233 населених пунктах 20 областей України.
  • «Видавництво» — рекорд «Найбільший тираж українського видання». Першу кулінарну книгу Ектора Хіменеса Браво, випущену компанією спільно з шеф-кухарем, надрукували тиражем 400 000 примірників, що є рекордом для України.

Власники[upraviť | upraviť zdroj]

Компанія належить у рівних частках трьом дніпровським бізнесменам: засновникам групи «Агротехбізнес» — Геннадієві Буткевичу, Євгенові Єрмакову і Вікторові Карачуну.

Річний виторг[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2010 — 12,96 млрд грн
  • 2011 — 18 млрд грн
  • 2012 — 26 млрд грн
  • 2013 — 33,7 млрд грн
  • 2014 — 38,9 млрд грн
  • 2015 — 46,7 млрд грн
  • 2016 — 58,5 млрд грн
  • 2017 — 80,2 млрд грн
  • 2018 — 103,6 млрд грн
  • 2020 — 149,8 млрд грн

Активність в інтернеті[upraviť | upraviť zdroj]

У 2014 році компанія додала на свій сайт українськомовний, а потім і англомовний інтерфейс. З лютого 2022 року україномовний інтерфейс сайту є основним.

Станом на 2018 рік спільнота АТБ у соцмережах Facebook і Twitter налічувала 100 000 користувачів.

У липні 2022 року інтернет-магазин АТБ уклав договір із Першим транзакційним банком України IBOX BANK (раніше — «Агрокомбанк») про цілодобову роботу щодо прийняття платежів та захисту конфіденційних даних. Відтак АТ «IBOX BANK» надає мережі супермаркетів АТБ сервіс інтернет-еквайрингу на сайті та забезпечує їхню безперебійну роботу.

Критика[upraviť | upraviť zdroj]

У 2015 розслідування журналістів 5 каналу виявило, що в мережі товари на розпродажах можуть бути неякісними та шкодити здоров'ю.

Примітки[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ «АТБ» очолив рейтинг найприбутковіших українських компаній за 2020 рік [online]. [Cit. 2021-06-04]. Dostupné online. Archivované Chyba: Neplatný čas z originálu. (po rusky)

Viktor Kubal - Noc v archíve (18.marec 2023)[upraviť | upraviť zdroj]

Viktor Kubal
režisér, ilustrátor, scenárista, animátor, karikaturista, ľudový zabávač, spoluautor satirického časopisu Roháč
Narodenie20. marec 1923
Svätý Jur, Česko-Slovensko
Úmrtie24. apríl 1997 (74 rokov)
Bratislava, Slovensko

Viktor Kubal (* 20. marec 1923, Svätý Jur – † 24. apríl 1997, Bratislava) bol slovenský výtvarník, karikaturista, scenárista [1] a filmový režisér.

Viktor Kubal stál pri zrode prvého slovenského animovaného filmu – Studňa lásky (1943) v rámci Ústavu pre tvorbu učebných pomôcok Školfilm. Film inšpirovaný legendou o Trenčianskom hrade je jedným z mnohých, pri ktorých sa Kubal inšpiroval slovenskými legendami, tradíciami alebo folklórom.

Jeho štýl je charakteristický skratkovitou kresbou, humorom a premyslenou dramatizáciou príbehov. Je autorom mnohých animovaných filmov, ktoré získali početné zahraničné ocenenia. Herecky sa uplatnil vo filme Dávajte si pozor!.

Kubal výrazným spôsobom prispel k výtvarnému profilovaniu satirického časopisu Roháč. Tiež bol známy ako ľudový rozprávač s charakteristickým láskavým typom humoru.

Pochovaný je v Bratislave na Martinskom cintoríne. V roku 2006 bola na Kremnických gagoch sprístupnená plastika Kubalovho nosa v uličke slávnych nosov, o ktorú sa zaslúžil svojou tvorbou.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Krátke filmy [6][upraviť | upraviť zdroj]

Knihy [7][upraviť | upraviť zdroj]

  • Viktor Kubal: Výlet Toma Pilbyho - Mladé letá, 1962
  • Viktor Kubal: Otcovia a deti - Smena, 1963 [8]
  • Viktor Kubal: Ja a môj brat

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ http://www.svatyjur.sk/index.php?id=osob-kubal Kubal Viktor - svatyjur.sk
  2. ↑ http://janosik.terchova-info.sk/zbojnik-jurko-1976/ Zbojník Jurko (1976)
  3. ↑ http://hnonline.sk/relax/c1-37421290-ach-ja-nestastny-zemepan
  4. ↑ http://www.gnd.sk/rozpravky%5Ckrvava_pani.html
  5. ↑ http://www.svatyjur.sk/index.php?id=osob-kubal
  6. ↑ http://www.kinematograf.sk/2005/filmy_kratke.htm
  7. ↑ http://kultura.sme.sk/c/3784076/karikaturista-viktor-kubal-sa-narodil-pred-osemdesiatimipiatimi-rokmi.html
  8. ↑ http://www.e-obce.sk/clanok.html?id=1234&akcia=novykomentar Od detských rokov mu vraveli kinár
  9. ↑ http://www.csfd.cz/herec/11159-kubal-viktor/

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

ČSFD[upraviť | upraviť zdroj]

Viktor Kubal je nejen zakladatelem slovenského animovaného filmu, ale i jedním z významných predstavitelů světového animovaného filmu od poloviny 60. let. Je jedním z tvůrců moderní karikatury a osobitostí jeho práce je, že zvětšiny byl nejen autorem výtvarných a animovaných návrhů, ale i autorem námětu, scénářa a režisérem, někdy dokonce i kameramanem a strihačem.

Svoje první pokusy kreslil tuší na filmový pás už jako dvanáctiletý (Tank ide cez prekážky, Štart lietadla), později navštěvoval celoroční denní kurz pro kinetickou fotografii a kinematografii na Škole uměleckých řemesel v Bratislave. V společnosti Školfilm natočil svoje první animované filmy Únos (1942), Studňa lásky (1943), Tajomný dedo (1946) či Hurá na nich (1946). V 50. a 60. letech přispěl k výtvarnému profilování satirického časopisu Roháč a od roku 1965 pracoval v Štúdiu animovaného filmu v Bratislavě. Začínal několikaminutovými monotematickými filmy Biely a čierny (1965), Zem (1966), pokračoval animovanými seriály o Ditě, Petrovi, Janovi, Jankovi Hraškovi, Deduškovi až k celovečerním animovaným filmům Zbojník Jurko (1976) a Krvavá paní (1980). Rozsáhlá je i jeho televizní animovaná tvorba, například cykly pohádkových večerníčků Puf a Muf (1971 – 1973) a Panák z križovatky (1980 – 1981). Stál při zrodu festivalu Kremnické gagy v roce 1981 a stal se prvním rektorem imaginární Univerzity humoru a satiry, která byla založena v den jeho vzniku.

Jako režisér a animátor vytvořil téměř 400 krátkometrážních animovaných filmů a též několik celovečerních animovaných filmů. Jeho filmy získaly množství významných domácích a mezinárodních ocenění. Je autorem vícera knih pro děti a mládež.

Zemřel ve věku 74 let po dlouhotrvající nemoci v Bratislavě.

Oleksandr Kollessa[upraviť | upraviť zdroj]

Oleksandr Mychajlovyč Kolessa, ukrajinsky Олекса́ндр Миха́йлович Коле́сса (24. dubna 1867 Sopot – 9. května 1945 Praha[1][2]), byl ukrajinský vysokoškolský pedagog a literární historik působící v meziválečném období v Praze, před rokem 1918 rakouský politik, na počátku 20. století poslanec Říšské rady.

Biografie[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil se v Sopotě na východní Haliči. Jeho dcerou byla hudebnice Lubka Kolessa, bratrem byl skladatel a muzikolog Filaret Mychajlovyč Kolessa. Oleksandr Mychajlovyč studoval od roku 1888 na Lvovské univerzitě, Černovické univerzitě, Mnichovské univerzitě a Freiburské univerzitě ve Švýcarsku obor klasická a slovanská filologie. Vysokoškolská studia završil roku 1894 na Vídeňské univerzitě, kde byl jeho učitelem chorvatský filolog Vatroslav Jagić, ziskem titulu doktora filozofie. V roce 1895 se na Černovické univerzitě habilitoval v oboru ukrajinská řeč a literatura. Od roku 1898 působil jako mimořádný profesor ukrajinistiky na Lvovské univerzitě, o dva roky později se stal řádným profesorem. V období let 1903–1905 byl děkanem a proděkanem filozofické fakulty Lvovské univerzity. Od roku 1902 byl členem Rakouské ústřední komise pro péči o památky se sídlem ve Vídni. Roku 1906 díky jeho iniciativě vznikla Ukrajinská lidová univerzita - Společnost Petra Mohyly ve Lvově. Byl jejím předsedou od roku 1906 po následujících dvanáct let. V roce 1907 se stal členem společnosti nauk v Kyjevě. Během své profesní dráhy se profiloval jako odborník na dějiny ukrajinské literatury. Publikoval četné odborné studie. Zaměřoval se i na otázky ukrajinsko-polských a ukrajinsko-českých literárních kontaktů. Sám byl také činný jako básník.[1][2]

Na počátku 20. století se zapojil i do celostátní politiky. Ve volbách do Říšské rady roku 1907, konaných poprvé podle všeobecného a rovného volebního práva, získal mandát v Říšské radě (celostátní zákonodárný sbor) za obvod Halič 69. Byl poslancem Rusínského klub. Mandát obhájil za týž obvod i ve volbách do Říšské rady roku 1911. Usedl do poslaneckého klubu Ukrajinské parlamentní zastoupení. V parlamentu setrval do zániku monarchie.[3] K roku 1911 se profesně uvádí jako univerzitní profesor.[4]

V roce 1921 přesídlil do Vídně, kde se podílel na vzniku Ukrajinské svobodné univerzity. Pak se společně s touto exilovou univerzitou přestěhoval do Prahy, kde působil jako její rektor. Roku 1923 také spoluzakládal Ukrajinskou historicko-filologickou společnost sídlící v Praze a byl jejím místopředsedou. V roce 1929 se stal členem Slovanského ústavu v Praze. Roku 1935 byl jmenován řádným profesorem ukrajinistiky na Univerzitě Karlově. Působil rovněž ve funkci předsedy Ukrajinského akademického komitétu při Komisi pro mezinárodní spolupráci duševní Společnosti národů.[1][2]

Zemřel v nemocnici v Praze na Bulovce v květnu 1945.[2]

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Reference[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c Šablóna:Citace monografie
  2. ↑ a b c d Šablóna:Citace elektronické monografie
  3. ↑ Databáze stenografických protokolů a rejstříků Říšské rady z příslušných volebních období, http://alex.onb.ac.at/spa.htm.
  4. ↑ http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=spa&datum=0021&page=225&size=45

Knieža Laborec[upraviť | upraviť zdroj]

Laborec
knieža
Bazinga.ml/pieskovisko5
Biografické údaje
Narodenieneznáme
Úmrtiepri rieke Sviržava
Rodina
Matkaneznáma

Laborec (rusín. Лаборець, ukr. Лаборець; * aj † v 9. storočí) bol legendárny knieža ranofeudálneho štátu slovanského kmeňového zväzu Bielych Chorvátov žijúcich medzi riekami Tisa a Dunaj. Základom obrany tohto štátu bol hrad na mieste terajšieho užhorodského zámku (castrum Hung). Podľa stredovekých povestí na ňom vládol práve knieža Laborec.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Historici predpokladajú, že knieža Laborec vládol v  čase panovania Svätopluka vo Veľkomoravskej ríši (871 – 894), Olega Múdreho v Kyjevskej Rusi (879 – 912) a Simeona I. v Bulharskom cárstve (893 – 927). Existuje predpoklad, že knieža Laborec sa  podriadil Svätoplukovi a platil mu dane. Rovnako Simeon, rozširujúc svoju moc na sever, sa snažil si ho podriadiť.

Meno kniežaťa Laborca sa prvýkrát objavuje v uhorskej kronike Anonyma (Gesta Hungarorum) z 12. storočia. V nej sa uvádza, že v roku 896 sa knieža Laborec postavil proti útokom uhorských kmeňov spoza karpatských hôr na čele s Árpádom.[1][2][3] V preklade:

Príbeh z Anonymovej kroniky je však iba legenda.[4] V regióne hornej Tisy, ktorá v tom čase patrila k Podkarpatskej Rusi, ale skutočne existovali kmeňoví vodcovia, ktorí boli porazení počas maďarských vpádov do strednej Európy.[5]

Odraz v kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Laborca našlo široký odraz v pamäti rusínskeho národa. Existujú o ňom legendy a piesne. Užhorodský historik 19. storočia Michail Lučkaj o kniežati Laborcovi povedal slovenskému spisovateľovi Bohuslavovi Nosákovi-Nezabudovovi, ktorý neskôr napísal prvú historickú povesť v rusínskom jazyku Laborec (Laborec – rusynska povisť). Knieža Laborec bol témou umeleckých diel aj ďalších spisovateľov:  Anatolij Kralickij – Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), Eugenij Fencik – Pokorjenije Užgoroda (po slovensky Dobytie Užhorodu),[6] Marijka Pidhirjanka – Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), Vasiľ  Stepanovič Grenža-Donskij – Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), Petro Volodymyrovič Uhľarenko – Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), Kornylo Romanovyč Zaklynskyj – Perekaz pro Kňaza Laborcja (po slovensky Povesť o kniežati Laborcovi), [7]...

V Užhorode je po kniežati Laborcovi pomenované jedno z námestí.

Socha kniežaťa Laborca je umiestnená nad obcou Habura (v chotári susednej dediny Čertižné je žriedlo rieky Laborec).[8][9] Je vysoká vyše päť metrov a stojí na takmer dvojmetrovom podstavci z prírodného kameňa.[10] Autorom bronzovej sochy je akademický sochár Ján Ťapák.[11] V podstavci pod sochou sa nachádza schránka so zeminou zo 106 rusínskych obcí,[12] čo symbolizuje jednotu Rusínov.[13][14]

V júli 2017 darovala nadácia Drevený kostolík Habura repliku sochy kniežaťa Laborca Múzeu rusínskej kultúry v Prešove.[15]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ FORWARD, Jean S.. Endangered Peoples of Europe: Struggles to Survive and Thrive. [s.l.] : Greenwood Publishing Group, 2001. Google-Books-ID: 8p3P1u_xmEEC. Dostupné online. ISBN 9780313310065. (po anglicky)
  2. ↑ MAGOCSI, Paul R.. Our people: Carpatho-Rusyns and their descendants in North America. [s.l.] : Bolchazy-Carducci Publishers, 2005-07-30. Google-Books-ID: rnMOAQAAMAAJ. Dostupné online. ISBN 9780865166110. (po anglicky)
  3. ↑ POP, Dmitriĭ Ivanovich; POP, Ivan Ivanovich. Uzhgorod and Mukachevo: A Guide. [s.l.] : Raduga Publ., 1987. Google-Books-ID: jOBBAAAAYAAJ. Dostupné online. ISBN 9785050011862. (po anglicky)
  4. ↑ MAGOCSI, Paul Robert. Chrbtom k horám : dejiny Karpatskej Rusi a karpatských Rusínov. Preklad Eva Eddy. Prešov : UNIVERSUM-EU, 2016. 593 s. ISBN 978-80-89046-97-3. S. 69.
  5. ↑ Laborets'. In: MAGOCSI, Paul Robert; POP, Ivan, eds. Encyclopedia of Rusyn history and culture. Rev. and. expanded ed. Toronto; Buffalo; London : University of Toronto Press, 2005. ISBN 0-8020-3566-3. S. 265.
  6. ↑ PAĎAK, Valerij; PAVLIČ, Michal. Jevgenij Fencyk – Tvorba. 1.. vyd. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2021. (Rusínska klasika.) Dostupné online. ISBN 978-80-555-2878-6. Kapitola Od romantizma do realizma, s. 21 – 27. (po rusínsky)
  7. ↑ HOLENDOVÁ, Jolana. Anatolij Kralickyj. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984. 256 s. S. 74. (po ukrajinsky)
  8. ↑ Objavujme.sk [online]. objavujme.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  9. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2018-11-08]. Dostupné online. Archivované 2018-11-08 z originálu.
  10. ↑ Socha kniežaťa Laborec - Habura | Severovýchod.sk [online]. Severovychod.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  11. ↑ A.S, Petit Press. V Habure odhalili vyÅ¡e päťmetrovú sochu kniežaÅ¥a Laborca [online]. hornyzemplin.korzar.sme.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  12. ↑ RASTISLAV.PALUS@GMAIL.COM, Code: Jaromír Kužma, e-mail: kuzma@jarek.sk; Design: Rastislav Paluš, e-mail:. Medzilaborce a okolie ::: Mikroprojekt: ,,Cestou ikon zo Sanoku do Humenného“ ::: Projekty financované EÚ ::: Samospráva mesta ::: Mesto Humenné ::: www.humenne.sk [online]. www.humenne.sk, [cit. 2018-11-08]. Dostupné online.
  13. ↑ Vasyľ Pačovskŷj: Kňaz´ Laborec´ 18. 2. 2016. rusyn FM. Dostupné online [cit. 2018-11-07].
  14. ↑ Kňaz' Laborec' 23. 1. 2018. rusyn FM. Dostupné online [cit. 2018-11-07].
  15. ↑ 29.číslo 58.ročníka Podvihorlatských novín - článok o darovaní sochy Múzeu rusínskej kultúry v Prešove. [online]. [Cit. 2018-11-08]. Dostupné online. Archivované 2018-11-08 z originálu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Богуслав Носак-Незабудов, Лаборець ( Русинська повість),1966, Словацьке педагогічне видавництво в Братіславі

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

„ Knieža Álmos so svojou družinou prišiel k pevnosti Hung, aby ju dobyli. Keď začal stavať tábor pri múroch, vtedy veliteľ tejto pevnosti, ktorého volali Laborec a v ich jazyku bol knieža, dal sa na útek a chcel sa dostať do opevnenia Zemlum (Zemplínsky hrad na Zemplíne, predpokladá sa, že v súčasných Michalovciach). Vojaci ho prenasledovali a pri rieke Sviržava ho chytili a tam ho na povraz obesili. Od toho dňa rieku nazvali jeho menom Laborec. Vtedy knieža Álmos so svojimi ľuďmi vošiel do pevnosti Hung, obetoval bohom veľké obete a hodovali 4 dni. “

Knieža Laborec - paralelné projekty - jar 2024[upraviť | upraviť zdroj]

1.Eugen Fencyk - veľmi krátky článok (môže byť teraz, v krátkosti aj z monografie).

4.Marijka Pidhirjanka - dlhší článok (teraz nemusí byť, radšej ako paralelný článok pri ukrajinských spisovateľkách).

3.Vasyľ Grandža-Donskyj - jar 2024.

2.Petro Uhľarenko - najkratší, jar 2024.

Milenky (rozšíriť, možno z iných WP, ďalšie zdroje)[upraviť | upraviť zdroj]

Milenky
Slovenský názov Milenky
Žáner Dráma
Romantický
Réžia Jakub Kroner
Hudba Lukáš Kobela, Remo Klačanský

Titulná pieseň: Fallgrapp - Akoby

Krajina Slovensko Slovensko
Počet sérií 1
Počet častí 12 (zoznam častí)
Produkcia
Producent Adriana Kronerová
Kamera Mário Ondriš
Dĺžka časti 50–55 minút
Produkčná spoločnosť MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o.
Inout Studio s. r. o.
Vysielanie
Pôvodné 2. marec 2018 –
25. máj 2018
TV Markíza
Externé odkazy
milenky.markiza.sk

Milenky je slovenský dramatický televízny seriál z produkcie TV Markíza, ktorý mal premiéru 2. marca 2018. Seriál je slovenskou adaptáciou úspešného britského formátu Mistresses z knižnice BBC.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Seriál ukazuje životy štyroch priateliek - právnička, lekárka, realitná maklérka a žena v domácnosti, ktoré sú plné protikladov. Každá z nich hľadá svoju vlastnú cestu životom, ktorým prechádzajú spoločne a sú si navzájom veľkou oporou. Seriál plný dramatických zvratov hovorí na témy akými sú nevera, mužsko-ženské vzťahy, tehotenstvo či smrť milovaného človeka.

Obsadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Film[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorcovia seriálu pripravujú film podľa námetu seriálu Milenky, ktorý by sa mal dostať do slovenských kín v 1. polovici roka 2019.[1]

Série a časti[upraviť | upraviť zdroj]

Séria Časti Pôvodne vysielané Slot Stanica
Premiéra série Share 12 – 54 (%) Finále série Share 12 – 54 (%)
1 12 2. marec 2018 24,2 [2] 25. máj 2018 20,1 [3] Piatok 20:30 TV Markíza

1. séria (2018)[upraviť | upraviť zdroj]

№ # Názov Premiéra

Slovensko

Sledovanosť (12 – 54) Sledovanosť (12 +) Zdroj
Rating / Podiel (%) Počet divákov Podiel (%) Počet divákov
1 1 Epizóda 1 2. marec 2018 9,2 / 24,2 291 tis. 22,3 496 tis. [2] [4]
2 2 Epizóda 2 9. marec 2018 7,5 / 20,4 236 tis. 18,0 382 tis. [5] [6]
3 3 Epizóda 3 16. marec 2018 8,6 / 22,8 274 tis. 18,8 415 tis. [7] [8]
4 4 Epizóda 4 23. marec 2018 7,3 / 21,1 232 tis. 18,8 387 tis. [9] [10]
5 5 Epizóda 5 6. apríl 2018 8,9 / 24,6 278 tis. 19,5 413 tis. [11] [12]
6 6 Epizóda 6 13. apríl 2018 style="background: #DCDCDC; color: #808080; vertical-align: middle; text-align: center; " class="table-na" | N/A|style="background: #DCDCDC; color: #808080; vertical-align: middle; text-align: center; " class="table-na" | N/A|style="background: #DCDCDC; color: #808080; vertical-align: middle; text-align: center; " class="table-na" | N/A [13]
7 7 Epizóda 7 20. apríl 2018 7,0 / 21,8 217 tis. 17,3 331 tis. [14] [15]
8 8 Epizóda 8 27. apríl 2018 style="background: #DCDCDC; color: #808080; vertical-align: middle; text-align: center; " class="table-na" | N/A| style="background: #DCDCDC; color: #808080; vertical-align: middle; text-align: center; " class="table-na" | N/A 360 tis. [16]
9 8 Epizóda 9 4. máj 2018 6,5 / 20,1 206 tis. 15,6 309 tis. [17] [18]
10 10 Epizóda 10 11. máj 2018 6,7 / 20,4 208 tis. 15,8 316 tis. [19] [20]
11 11 Epizóda 11 18. máj 2018 6,9 / 20,9 208 tis. 16,3 319 tis. [21] [22]
12 12 Epizóda 12 25. máj 2018 6,7 / 20,1 210 tis. 15,0 308 tis. [23] [3]

Ludwik Młotkowski[upraviť | upraviť zdroj]

Людвіг Юрійович Млотковський (Млатковський, Молотковський;— актор, режисер, антрепренер Російської імперії. Чоловік відомої акторки Любові Млотковської.

Життєпис[upraviť | upraviť zdroj]

Людвіг Юрійович Млотковський народився близько 1795 року. З 1816 року виступав у трупах А. Жмієвського, О. Ленкавського, пізніше — у трупі Івана Штейна.

1832 року разом із кількома акторами трупи Івана Штейна Млотковський організував власну трупу, що виступала в Харкові. До неї ввійшли Л. Острякова, Карпо Соленик, , Любов Млотковська тощо. Спочатку орендував Харківський і на два сезони Київський театри. Гастролювали в Києві, Єлисаветграді й інших містах України.

1842 року збудував у Харкові нове театральне приміщення. При театрі Млотковського існувала театральна школа. У 1843 році збанкрутував і виїхав до Орла.

Був похований на Першому Християнському цвинтарі Одеси.[24] 1937 року комуністичною владою цвинтар було зруйновано. На його місці був відкритий «Парк Ілліча» з розважальними атракціонами, а частина була передана місцевому зоопарку. Нині достеменно відомо лише про деякі перепоховання зі Старого цвинтаря, а дані про перепоховання Млотковського відсутні.[25]

Театральна діяльність[upraviť | upraviť zdroj]

Людвіг Юрійович Млотковський поставив вистави: «Лихо з розуму» Олександра Грибоєдова, «Ревізор» Миколи Гоголя, «Гамлет» Вільяма Шекспіра, «Мірандоліна» Карла Ґольдоні, «Підступність і любов» Йоганна-Фрідріха Шіллера, «Сватання на Гончарівці» Григорія Квітки-Основ'яненка, «Олена Глінська» і «Смерть або честь» Миколи Полевого, «Лукавін» за О. Писарєвим, «Матрос» , Тома і Ж. Делюр'є тощо.

Трупа Млотковського була однією з найкращих провінційних труп в Україні і в ній брали участь Карпа Соленик, Івана Дрейсіг, Михайла Щепкін, Павла Мочалов, Теофіл Домбровський, Карл Зелінський тощо.

Примітки[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Milenky sa vrátia vo filmovej verzii. Tvorcovia pripravujú romantickú komédiu. strategie.hnonline.sk. Dostupné online [cit. 2018-06-21].
  2. ↑ a b Milenky pri štarte na Prázdniny nestačili, tie odskočili najlepším výkonom série! Prekonávajú aj vlaňajšie čísla [online]. MediaBoom, 3.3.2018. Dostupné online.
  3. ↑ a b POLÁŠ, Martin. Superstar sa vrátila do vedenia, sobota patrila finále Ligy majstrov [online]. Trend, 28.5.2018. Dostupné online.
  4. ↑ POLÁŠ, Martin. V siedmom nebi preskočilo Superstar, Prázdniny zdolali Milenky [online]. Trend, 5.3.2018. Dostupné online.
  5. ↑ Veľký ťahák Markízy Milenky sklamaním, seriál s druhou časťou vlažný! Prázdniny však šokované, výrazne padli [online]. MediaBoom, 12.3.2018. Dostupné online.
  6. ↑ POLÁŠ, Martin. V siedmom nebi preskočilo Superstar, Prázdniny zdolali Milenky [online]. Trend, 12.3.2018. Dostupné online.
  7. ↑ Piatkové seriály zvrátili pád, Prázdniny aj Milenky poskočili! Horná Dolná klesá [online]. MediaBoom, 19.3.2018. Dostupné online.
  8. ↑ POLÁŠ, Martin. Galavečer OTO viedol s náskokom, mal ale menej divákov ako vlani [online]. Trend, 19.3.2018. Dostupné online.
  9. ↑ Joj uzavrela svoj dosiaľ najúspešnejší jarný program Prázdniny, takto bude vyzerať ich nástupca Hotel! Milenky klesli [online]. MediaBoom, 26.3.2018. Dostupné online.
  10. ↑ POLÁŠ, Martin. Zem spieva finišovala ako líder, slabšie ako vlani [online]. Trend, 26.3.2018. Dostupné online.
  11. ↑ Hotel na číslach zo stredy, Milenky už na čele! Superstar s najvyšším podielom, celkovo odskočili spravodajstvá Joj [online]. MediaBoom, 9.4.2018. Dostupné online.
  12. ↑ POLÁŠ, Martin. Seriál Inšpektor Max finišoval so 400-tisíc divákmi [online]. Trend, 9.4.2018. Dostupné online.
  13. ↑ Milenky vo finále série klesli k priemeru Markízy, Hotel s fiaskom! Televízie zatlačil návrat Čo ja viem [online]. MediaBoom, 16.4.2018. Dostupné online.
  14. ↑ > Čo ja viem najsledovanejším programom piatka, u mladých sa priblížilo Milenkám aj Oteckom! Tých počasie tlačí nadol [online]. MediaBoom, 23.4.2018. Dostupné online.
  15. ↑ POLÁŠ, Martin. Superstar si drží vedenie, v sobotu viedla u mladých s filmom Joj [online]. Trend, 23.4.2018. Dostupné online.
  16. ↑ > Pošli ďalej nakoniec len jeden týždeň, Joj šou vyskúšala s pilotnými časťami! Dosiahla úroveň Hotela [online]. MediaBoom, 30.4.2018. Dostupné online.
  17. ↑ Všetko, čo mám rád sa vrátilo priemerné, prilákalo celkovo najviac divákov! MS v hokeji štartovali na Dvojke vysoko [online]. MediaBoom, 7.5.2018. Dostupné online.
  18. ↑ POLÁŠ, Martin. Hokej s Českom prekonal miliónovú hranicu divákov [online]. Trend, 7.5.2018. Dostupné online.
  19. ↑ Milenky ostávajú vlažné, naďalej však v piatok vedú! Všetko, čo mám rád opäť s najviac divákmi [online]. MediaBoom, 14.5.2018. Dostupné online.
  20. ↑ POLÁŠ, Martin. Film na Joj v nedeľu pokoril prvé finále Superstar [online]. Trend, 14.5.2018. Dostupné online.
  21. ↑ Všetko, čo mám rád postupne rastie, Čo ja viem dotiahlo Milenky! Štvrtok pre Hornú Dolnú [online]. MediaBoom, 21.5.2018. Dostupné online.
  22. ↑ POLÁŠ, Martin. Finále hokejových MS dominovalo, v sobotu lákala kráľovská svadba [online]. Trend, 21.5.2018. Dostupné online.
  23. ↑ Milenky sa rozlúčili na svojich číslach no vlažné, všetky piatkové programy už vedľa seba! [online]. MediaBoom, 28.5.2018. Dostupné online.
  24. ↑ . Dostupné online.
  25. ↑ Šablóna:Стаття Šablóna:Ref-ru

Джерела та література[upraviť | upraviť zdroj]

Посилання[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Alexander Choupenitch[upraviť | upraviť zdroj]

Alexander Choupenitch ([šupenič]; * 2. května 1994, Brno) je český šermíř (fleretista) běloruského původu. Je členem klubu Sokol Brno I.

Osobní život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil se v Brně běloruským rodičům, operním pěvcům, kteří se přistěhovali do Česka poté, co získali dlouhodobé angažmá v Národním divadle Brno (otec jako sólista opery, matka zpívala ve sboru).[1] Příjmení Choupenitch je francouzskou transkripcí běloruského příjmení Šupenič, což vzniklo v důsledku toho, že úředníci takto zapsali příjmení rodičů do jejích dokladů v době, kdy začali cestovat po Evropě.[1] Jeho nevlastní babičkou byla Taťjana Samusenková, členka ženského olympijského týmu SSSR v šermu fleretem, který získal zlaté medaile na olympijských hrách v letech 1960, 1968 a 1972.[2]

Ze sportů nejdříve zkoušel basketbal, pak jej maminka přivedla k šermu.[3][4] V klubu Sokol Brno I byla možnost šermovat pouze fleretem, proto užívá tuto zbraň. Podle jeho slov se mu však šerm fleretem líbí nejvíce, neboť vyvažuje rychlost a taktiku, a je realističtější z pohledu historie. Šerm šavlí je na něj až moc rychlý, a při šermu kordem se zase příliš taktizuje.[5]

Sportovní kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V roce 2011 se stal mistrem Evropy kadetů (do 17 let). Na juniorském mistrovství Evropy skončil v 2012 a 2013 druhý a v roce 2014 vyhrál. Na juniorském mistrovství světa získal v roce 2013 bronzovou a v roce 2013 stříbrnou medaili, stal se také dvojnásobným vítězem celkové klasifikace juniorského Světového poháru. Na turnaji Světového poháru dospělých v La Coruni v únoru 2014 obsadil druhé místo, když porazil i olympijského vítěze Andreu Baldiniho. Na mistrovství Evropy v šermu ve Štrasburku v červnu 2014 postoupil do čtvrtfinále, kde prohrál s pozdějším vítězem Jamesem-Andrewem Davisem 13:15 a skončil celkově na pátém místě.[6] Na mistrovství světa v Kazani v červenci 2014 obsadil sedmé místo, ve čtvrtfinále ho porazil Číňan Ma Ťien-fej 15:11.[7]

V březnu 2016, po úspěšném Grand Prix v Havaně, se kvalifikoval na olympijské hry v Rio de Janeiru.[8] Při svém olympijském debutu měl v prvním kole volný los, ve druhém podlehl obhájci stříbrné medaile Alaaeldinovi Abouelkassemovi z Egypta 8:15 a mezi šestnáct nejlepších se neprobojoval.[9]

V červnu 2018 vybojoval na mistrovství Evropy v Novim Sadu bronzovou medaili, když v semifinále podlehl 15:11 olympijskému vítězi a obhájci evropského titulu Garozzovi z Itálie.[10]

V květnu 2021 se stal olympijským ambasadorem pojišťovny Allianz. [11]

Na Letních olympijských hrách 2020 v Tokiu získal roku 2021 bronzovou medaili, v rozhodujícím zápase porazil Japonce Takahira Šikineho.[12]

Reference[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Šablóna:Citace elektronického periodika
  2. ↑ Šablóna:Citace elektronické monografie
  3. ↑ Šablóna:Citace elektronického periodika
  4. ↑ Šablóna:Citace elektronické monografie
  5. ↑ Šablóna:Citace elektronického periodika
  6. ↑ http://brnensky.denik.cz/ostatni_region/fleretista-choupenitch-vypadl-na-mistrovstvi-evropy-ve-ctvrtfinale-20140609.html
  7. ↑ http://sport.idnes.cz/choupenitch-serm-mistrovstvi-sveta-sedme-misto-fug-/sporty.aspx?c=A140719_171334_sporty_ten
  8. ↑ Šablóna:Citace elektronického periodika
  9. ↑ Šablóna:Citace elektronického periodika
  10. ↑ Šablóna:Citace elektronického periodika
  11. ↑ Šablóna:Citace elektronického periodika
  12. ↑ Šablóna:Citace elektronického periodika

Externí odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Historie[upraviť | upraviť zdroj]

Do začátku října 2008 existoval pouze jeden kanál pod názvem Galaxie Sport. Tehdy došlo k přejmenování, a vznikl tak kanál Nova Sport. V září 2015 začal vysílat druhý kanál Nova Sport 2 a původní Nova Sport se přejmenoval na Nova Sport 1. 4. srpna 2021 mediální skupina Nova oznámila spuštění dalších placených kanálů Nova Sport 3 a Nova Sport 4.[2]

Program

Prémiové sportovní stanice Nova Sport nabízí fanouškům nejprestižnější sportovní ligy světa, a to i s účastí českých sportovců. NHL, basketbalové NBA, UFC, Wimbledon, francouzskou Ligue 1 a americké MLS, WWE, zápasy z Evropské ligy UEFA nebo anglické ligové pohárové soutěže Carabao Cupu, přenosy z MotoGP nebo šipkařské Premier League Darts a ragbyového Six Nations.

Od 13. srpna 2021 mohou sportovní fanoušci sledovat také Ligu mistrů UEFA, italskou Serii A, španělskou LaLigu a německou Bundesligu.[3]

Nova Sport 1

Nova Sport 1 zahájila vysílání 4. října 2008. Licenci na vysílání získala 10. září 2008. V únoru 2009 začala vysílat ve Full HD.

Stanice vysílá především NHL, NBA, NFL, Ligue 1, FA Cup, EFL Cup, DFB-Pokal, Coupe de France, 1. slovenskou fotbalovou ligu, Basketball Champions League, PDC, WST, HBL, SSL, KSW, Six Nations, Premiership Rugby.[4]

Stanice je šířena v DVB-T2 v Regionální síti 4, kde je šířena kódovaně. Dále vysílá v satelitních platformách, kabelové a IPTV televizi.

Nova Sport 2

Nova Sport 2 zahájila vysílání 5. září 2015. Licenci na vysílání získala 5. srpna 2015. Od spuštění vysílala ve Full HD.

Stanice nabízí stejné pořady jako Nova Sport 1.[4]

Stanice je šířena v DVB-T2 v Regionální síti 4, kde je šířena kódovaně. Dále vysílá v satelitních platformách, kabelové a IPTV televizi.

Nova Sport 3

Nova Sport 3 zahájila vysílání 13. srpna 2021. Licenci na vysílání získala 1. července 2021. Od spuštění vysílá ve Full HD.

Stanice vysílá především fotbalové zápasy, a to Ligu mistrů UEFA, Bundesligu, La Ligu, Sérii A, Superpohár UEFA, DFL-SuperCup a Coupe de France.[4]

Stanice je šířena v satelitních platformách, kabelové a IPTV televizi. Do budoucna se počítá i s dalšími distribučními cestami.[5]

Nova Sport 4

Nova Sport 4 zahájila vysílání 13. srpna 2021. Licenci na vysílání získala 1. července 2021. Od spuštění vysílá ve Full HD.

Stanice nabízí stejné pořady jako Nova Sport 3.[4]

Stanice je šířena v satelitních platformách, kabelové a IPTV televizi. Do budoucna se počítá i s dalšími distribučními cestami.[5]

Nova Sport 5

Nova Sport 5 zahájí vysílání 29. února 2024.

Stanice se zaměří na motorsport, vysílat bude závody formule 1, formule 2, formule 3, F1 Academy a Porsche Supercup. Moderátorský tým stanice tvoří Josef Král, Števo Eisele, Pavel Fabry a Jitka Poláková. Dále stanice nabídne přenosy WorldSBK a fotbalové zápasy Bundesligy, LaLigy a Série A.[4]

Stanici nabídnou O2 TV a Skylink, s dalšími distributory probíhají jednání.[6]

Nova Sport 6

Nova Sport 6 zahájí vysílání 9. března 2024.

Stanice se zaměří na motorsport, vysílat bude závody MotoGP, WorldSBK nebo ženské série FIM. Dále stanice nabídne fotbalové zápasy Bundesligy, LaLigy a Série A.[4]

Stanici nabídne O2 TV, s dalšími distributory probíhají jednání.[6]

Loga Nova Sport[upraviť | upraviť zdroj]

Odkazy

Reference

  1. ↑ Šablóna:Citace elektronického periodika
  2. ↑ Šablóna:Citace elektronického periodika
  3. ↑ Šablóna:Citace periodika
  4. ↑ a b c d e f Šablóna:Citace elektronické monografie
  5. ↑ a b Šablóna:Citace elektronického periodika
  6. ↑ a b Šablóna:Citace elektronického periodika

Externí odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Excel[upraviť | upraviť zdroj]

 Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality.
Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a článok, prosím, doplňte.
Microsoft Excel

Logo
Základné informácie
VývojárMicrosoft
Posledná stabilná verziaExcel 2019
Operačný systémMicrosoft Windows, Mac OS, Mac OS X, Android a iOS
Typ softvérutabuľkový procesor
Licenciaproprietárny softvér
Ďalšie odkazy
Webová stránkahttps://www.microsoft.com/sk-sk
Pozri aj Informačný portál

Microsoft Excel je tabuľkový procesor od firmy Microsoft pre operačný systém Microsoft Windows a počítače Macintosh. Už od verzie 5 z roku 1993 má dominantné postavenie na trhu. Dnes sa predáva hlavne ako súčasť kancelárskeho balíka Microsoft Office.

Doteraz dostupné verzie Microsoft Excel pochádzajú z rokov 2003, 2007, 2010, 2013 a 2016. Najnovšia verzia, Excel 2016, je kompatibilná s Windows 10, Windows 8.1 a Windows 7. Microsoft ponúka Excel 2016 v dvoch modalitách – pri jednorázovej kúpe ako súčasť balíčka Microsoft Office 2016 alebo ako súčasť predplatného Office 365.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Štandardne sa pracuje v rozhraní tabuľkového procesora, ktorý obsahuje bunky usporiadané do riadkov a stĺpcov. Riadky sú označované celými číslami od 1 a stĺpce písmenami abecedy A. Maximálny počet riadkov pre Excel 2016 je 1 048 576 a stĺpcov 16 384.

Prostredníctvom programu Microsoft Excel sa dajú prehľadne usporiadať a vyhodnocovať údaje alebo vytvárať grafy, diagramy, prognózy či tabuľkové hárky pomocou šablón. Na vykonávanie výpočtov slúžia vzorce a takmer 500 funkcií. Zdieľaním zošitov možno rozdeliť úlohy medzi viacerých ľudí, čím sa práca stáva efektívnejšou.

Program umožňuje formátovať, filtrovať a importovať dáta, pracovať s makrami napísanými v jazyku VBA, vytvárať rozličné prehľady a vizualizácie. Program je možné prepojiť s viacerými zdrojmi údajov (napr. Access) alebo Microsoft Word .

Makrá[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou Excelu sú makrá. Makrá sa dajú vytvoriť buď nahraním priamo v hárku zošita alebo vytvorením procedúry vo VBA editore, pričom je nevyhnutná znalosť jazyka VBA. Makro je postupnosť príkazov, ktoré sa dajú opakovane využiť. Napríklad sa dá vytvoriť makro, ktoré označí bunku, vyplní ju modrou farbou a zmením písmo na tučné. Používateľ následne môže spustiť makro jedným krokom, a vyvaruje sa tak opätovnému a zdĺhavému zadávaniu jednotlivých pokynov.

Bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Excel sa dá zabezpečiť pomocou hesla. Heslom sa dajú zabezpečiť nasledovné úkony:

  • otvorenie zošita (heslo treba zadať pri otvorení súboru);
  • zmena zošita (zošit sa dá otvoriť, ale pre akúkoľvek zmenu je treba zadať heslo);
  • zmeny na hárku (dajú sa zaheslovať aj jednotlivé časti hárku);
  • zdieľanie zošita;
  • otvorenie a zmena makier vo VBA.

Niektoré zabezpečenia sa dajú uskutočniť aj priamo pomocou VBA, napríklad ochrániť všetky hárky naraz sa dá VBA kódom v editore .

Okrem zabezpečenia heslo proti neoprávnenému použitiu zošita Excel ponúka možnosť povoliť alebo vypnúť automatické spustenie makier už pri otvorení zošita.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5&oldid=7810469“