Redaktor:Krídlová Adela/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kostol Nanebovzatej Panny Márie - pohľad juhozápadný
Kostol Nanebovzatej Panny Márie - pohľad z východu

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku[upraviť | upraviť kód]

Kostol Panny Márie Nanebovzatej je trojloďový kostol pochádzajúci zo 14. storočia, ktorý sa nachádza v historickom centre mesta Pezinok. Prevládajúci je neskorogotický ráz z 2. polovice 15. storočia, kombinovaný s novogotickými prvkami, prítomné sú aj prvky renesanciebaroka.

História objektu[upraviť | upraviť kód]

Zaniknutá stavba[upraviť | upraviť kód]

Najskorší vznik kostola je odvodený od prvej zmienky o kostole pochádzajúcej z roku 1280, v období pôsobenia Tomáša II., ktorý sa stal krajinským sudcom, bratislavským, nitrianskym a komárňanským županom a slavónskym bánom, v čele rodu pezinskej vetvy.

Objekt bol postavený na obdĺžnikovom pôdoryse s polygonálnym záverom. Podoba nadzemnej časti pôvodného kostola nie je známa.

2. pol. 14. storočia[upraviť | upraviť kód]

Po zániku vyššie uvedenej sakrálnej stavby bol postavený nový kostol, ktorého vznik spájame s rozvojom mestečka v 2. polovici 14. storočia. Už sa jednalo o tatrojloďovú stavbu s polygonálne ukončeným presbytériom. Pri výstavbe presbytéristaaitelia v využili základy staršej stavby, pričom severný a južný múr predĺžili. Súbežne s presbytériom vybudovali múry trojlodia nového kostola. Lode predeľovali medzilodné piliere, ktoré neskôr zanikli. Fasády presbytéria primárne členili oporné piliere. Spolu s fragmentmi kamenných rebier dokladajú primárne zaklenutie presbytéria kamennou rebrovou klenbou. Hlavnábočné lode mali vysoký rovný strop. Z pôvodných okenných otvorov bolo odkryté okno v južnom múre lode, okno s kamennou obrubou v severnom múre presbytéria, rozmerné lomené okno v štítovom múre hlavnej lode a okno v západnom múre severnej bočnej lode v podkroví. Do kostola sa vchádzalo južným vchodom širokým cca 220 cm. Pri východnej hrane stála kamenná svätenička, z ktorej sa zachovala len spodná časť.

Oproti dvernému vstupu, v severom múre severnej bočnej lode bola vystavená rozmerná plytká nika, ktorá mohla slúžiť na uloženie oltára. V tejto stavebnej etape kostol ešte nemal vežu.

15. storočie[upraviť | upraviť kód]

V listinách bratislavskej kapituly z tohto obdobia sa spomína farský kostol Panny Márie, postavený z kameňa bez veže s cintorínom a špitál s kaplnkou sv. Ducha, pri ktorej sa tiež pochovávalo.

Následnú stavebnú etapu charakterizuje vznik pohrebnej kaplnky vo východnej časti južnej bočnej lode. Kaplnka, zasvätená sv. Trojici sa pri farskom kostole spomína v roku 1449. Zriadená bola pre grófa Juraja z Jura a Pezinka, ktorého náhrobná doska s datovaním 1426 je dnes uložená v južnej kaplnke sv. Anny.

Kaplnka bola zaklenutá rebrovou krížovou klenbou. V danej etape ešte existoval južný vstup do kostola.

Do 1. polovice 15. storočia zaraďujeme úpravy okien, kedy pôvodné okná nahradili okná s lomenými oblúkmi a kamennými obrubami so stredovými stĺpikmi.

Je možné predpokladať vznik pendantu južnej kaplnky. Jeho východná stena bola riešená výtvarne - neskorogotickým dielom pravdepodobne na motív Golgoty. Zreteľná je žena s mierne zdvihnutou hlavou, pravdepodobne kľačiaca pod krížom, z ktorého bolo identifikované dolné rameno s kolenom ukrižovaného Ježiša. Približne v strede kaplnky bola odkrytá krypta vymurovaná a zaklenutá tehlovým murivom, datovaná pred polovicu 15. storočia.

Zásadnú prestavbu kostola dokladá údaj z roku 1474, kedy na jeho prestavbu darovala polovicu vena vdova Katarína po Adamovi Maršalkovi z Rohova. Zavŕšenie prestavby datuje fragment výmaľby s rokom 1501. Prestavbu zahŕňali najmä zmeny trojlodia a nové klenby. Medzilodné múry s piliermi boli zbúrané a nahradené oktogonálnymi piliermi s lomenými oblúkmi. V nových, vymurovaných medzilodných múroch neboli v hornej časti zistené žiadne okná, kostol bol teda už v tom čase pseudobazilikou. Polohy okien v bočných múroch boli zamurované. Boli vytvorené nové okenné otvory.

Klenbu presbytéria nahradila hviezdicová klenba a hlavná loď bola zaklenutá sieťovou klenbou s tehlovými rebrami. Je možné usudzovať, že najprv sa zaklenula hlavná loď a bočné mali dočasne rovný strop a až následne došlo k ich zaklenutiu sieťovými, hviezdicovými a krížovými klenbami.

Existovala aj empora so schodiskom v severozápadnom kúte, presvetleným malým neskorogotickým oknom. Do západného priečelia kostola bol osadený lomený kamenný portál, v podobnom štýle bol umiestnený portál do južného obvodového múru, ktorý nahradil pôvodný južný vstup, ktorý zamurovali.

Do tejto stavebnej etapy zaradujeme i severný vstup do kostola v mieste otvoru dnešnej kaplnky Smrti sv. Jozefa, ktorého súčasťou bola predstavaná predsieň. Kostol ešte stále nemal vežu. Vzhľadom k zníženiu výšky klenby v hlavnej lodi bolo rozmerné západné štítové okno nahradené menším.

16. storočie[upraviť | upraviť kód]

V prvej štvrtine 16. storočia bol interiér kostola zmodernizovaný v renesančnom slohu. Bola záampostáenieáovej eapory, náenej toskánskymi kamennými stĺpmi. Ohraničovalo ju murované zábradlie s kamenným parapetom. Prístup zabezpečovalo dnes už zaniknuté vretenové schodisko v juhozápadnom kúte lode.

Osobitým umeleckým dielom prislúchajúcim k danej stavebnej etape je kamenná, renesančná kazateľnica s kamenným schodiskom, datovaná do roku 1523, umiestnená v hlavnej lodi, na južnej strane prvého severného piliera v smere od východu.

Bola pristavaná sakristia, ktorej západný múr využil základové murivo z obdobia medzi rokom 1280 a 1.štvrtinou 14. stor. Pôvodne mala maltovú podlahu.

Z renesančných artefaktov sa v kostole zachovala obdĺžniková náhrobná doska z roku 1522, s nemeckým nápisom a erbom s kozorožcom.  

Bola pristavaná kaplnka sv. Anny, ktorej súčasťou je krypta, plošne zasahujúca temer celú jej plochu. Vstup do krypty bol pôvodne jeden – na južnej strane, so schodiskom vyúsťujúcim do exteriéru. Podzemný priestor kaplnky zaklenuli tehlovou, nepravidelne valenou klenbou. Na východnej strane sú vstavané kolumbáriá.

Na južnú stenu bol do kaplnky primárne umiestnený architektonický epitaf Štefana Illésházyhorytierskom brnení, ktorý zomrel v roku 1609. Kaplnka musela byť postavená už pred smrťou palatína, pravdepodobne v 3. tretine 16. storočia, kedy v sakrálnych stavbách tradične pretrváva gotické tvaroslovie. Na kamennej obrube lomeného oblúka, sa prejavil renesančný prvok – obvodová páska, dokladajúca vzájomnú symbiózu oboch slohových prvkov. Do obdobia konca 16. storočia je možné datovať tiež vytvorenie priezoru v severozápadnom nároží, do ktorého vložili malý renesančný stĺpik.

17. storočie[upraviť | upraviť kód]

K tejto stavebnej etape jeemožné zaradiť predstavanú hranolovú vežu. Kostol dočasne, do roku 1628, patril evanjelikom. Potom sa vracia opäť katolíkom. Dochádza k barokizácii kostola, no jeho slohový prejav zanikol neskoršími úpravami. Lomené gotické okná nahradili okná ukončené polkruhom.

Zanikla kaplnka vo východnom poli južnej lode. Odstránené boli priečky ohraničujúce jej priestor, čím sa otvorila južná loď v celej svojej dĺžke. Vo východnom múre južnej lode bol prebúraný otvor ukončený

polkruhovým oblúkom, ktorým sa otvoril pohľad do kaplnky sv. Anny a bol zamurovaný priezor v múre víťazného oblúka.

Zo začiatku 17. storočia sa v kostole zachoval reliéf Obetovanie Izáka. V pozadí sa objavuje kozorožec, rodový znak donátora. Ďalším artefaktom je náhrobná doska Štefana Illésházyho, náhrobná doska s nečitateľným erbom a nápisom, šedá kamenná svätenička umiestnená v podveží a kamenná krstiteľnica z červeného mramoru.

Do roku 1645 bola archeologicky datovaná tehlová podlaha v presbytériu aj v lodi, ktorá siahala aj do prebúraných otvorov južnej kaplnky. Renesančná kazateľnica bola premiestená z lode na severnú stranu triumfálneho oblúka, ku ktorej vybudovali nové schodisko. Orientačne je možné zaradiť do tejto etapy vznik pohrebnej kaplnky v predsieni severného vstupu, ktorej vstup bol už zamurovaný.

Po príchode kapucínov v roku 1674 dostali do správy kostol Panny Márie. Keď kapucíni dostavali k svojmu kláštoru vlastný kostol, zostal kostol Panny Márie opustený a na údržbu neboli peniaze. Až keď v roku 1735 prešlo pezinské a jurské panstvo do vlastníctva Pálffyovcov, opäť sa dostal do centra záujmu.

18. storočie[upraviť | upraviť kód]

V období do prvej polovice 18. storočia na severnej strane lode, v mieste niekdajšieho bočného vstupu s predsieňou, vznikla kaplnka na oválnom pôdoryse, dnes s oltárom zasväteným Smrti sv. Jozefa. Kaplnka bola zaklenutá kupolou. Súbežne s výstavbou kaplnky k sakristii bola pristavená miestnosť siahajúca až po východný múr severnej lode kostola. Prístavba mohla slúžiť ako archív. Miestnosť presvetľovalo len jedno obdĺžnikové okno zo severu. V polovici 18. storočia pod presbytériom vybudovali kryptu a spojovaciu chodbu s kryptou pod kaplnkou sv. Anny.

Úpravy v 2. polovici 18. storočia sa týkali najmä nového zariadenia kostola. Do presbytéria bol inštalovaný nový hlavný oltár, ktorý zhotovil v roku 1754 Štefan Steinmassler, Tabernákuum a obraz Nanebovzatia Panny Márie bol na oltár umiestnený dodatočne. Dal ho namaľovať Gašpar Helmuth v roku 1789 a pripisuje sa Andrejovi Zallingerovi. K hlavnému oltáru v 60. rokoch 18. storočia pribudli bočné oltáre, na ktorých sú umiestnené erby donátorov. Inštalovaním oltára Piety sa zničilo gotické klenbové pole. Klenba bola nahradená barokovou. V tom čase sa umiestnila nad kazateľnicu rokoková ozvučná strieška.

Ďalšie dva oltáre boli umiestnené pred triumfálny oblúk - bočný oltár sv. Jána Nepomuckého a oltár Smrti sv. Jozefa.

Do kaplnky sv. Anny na východnú stranu sa inštaloval oltár sv. Anny, ktorý si vyžiadal zamurovanie dvoch okien. Pravdepodobne už v tomto období bol zmenený pôvodný epitaf Štefana llésházyho na bočný oltár s ústrednou sochou Panny Márie. Jeho reliéf bol premiestnený vedľa oltára.

Na emporu bol v roku 1767 umiestnený organ. Podlaha lode bola pravdepodobne tehlová. Veža získala novú cibuľovú helmicu.

19. storočie[upraviť | upraviť kód]

V 19. storočí sa renesančná empora predĺžila, kvôli organu Martina Šašku ml., vyhotoveného v roku 1863.

V tejto etape bolo pristavané schodisko k južnej fasáde veže kostola. Do interiéru bola položená opuková kamenná dlažba, zachovaná v podveží.

20. storočie - súčasnosť[upraviť | upraviť kód]

Na začiatku 20. storočia prebehli rozsiahle novogotické úpravy kostola so snahou prinavrátiť kostolu gotický výraz, pričom novogotické prvky boli v duchu romantizmu aplikované aj tam, kde sa gotike vôbec nevyskytovali. Prejavom sú pristavané oporné piliere na fasádach lode kostola, v lodi nové okná s jednoduchými vitrážami a novogotické kamenné obruby, vsadené do starších okenných otvorov. Lomenú podobu nadobudli i pôvodné barokové okná severnej bočnej kaplnky a do západného múru veže bol vsadený novogotický lomený kamenný portál s latinským krížikom vo vrchole. Kamennú dlažbu okrem dlažby v podveží nahradili keramické dlaždice. Pri výmene dlažby bol zasypaný vstup do krypty pod presbytériom a na stenu južnej bočnej kaplnky sa inštaloval kamenný epitaf. Vo východnom poli severnej bočnej lode bola vytvorená krížová klenba a obnovené omietky v interiéri kostola.

Súčasťou obnovy bola výmaľba interiéru, ktorú realizoval Július Ádám z Rožňavy. Neskôr pravdepodobne kostol premaľoval Augustín Bárta.

V 60.-70. rokoch 20. storočia, boli premiestnené barokové oltáre po stranách triumfálneho oblúka a na ich mieste sa doplnila dlažba. Oltár sv. Jána Nepomuckého bol osadený k severnej stene presbytéria a oltár Smrti sv. Jozefa do severnej kaplnky.

V 70. rokoch bola výmaľba interiéru zhodnotená ako prehnaná, potláčajúca vlastnú architektúru kostola. Pre vertikálne steny bol určený svetlý pieskový odtieň a na klenby a rebrá náter biely vápenný.

V roku 2000 bola obnovená strecha kostola a následne bola realizovaná obnova omietok a vitráží.

Architektúra[upraviť | upraviť kód]

Exteriér[upraviť | upraviť kód]

Kaplnka na severozápadnej strane

Kostol je situovaný na mierne zvýšenom teréne, zvažujúcim sa severným smerom. Areál je tvaru nerovnomerného lichobežníka z južnej strany - z Farskej ulice a z východnej strany - z ulice M. R. Štefánika. Zo západnej strany areál uzatvára budova Farského úradu a zo severnej plný ohradný múr.

Interiér kostela

Hlavný vstupný novogotický kamenný portál sa nachádza v priečelí veže hranolového tvaru s medenou, cibuľovou helmicou s lucernou a je orientovaný na juhozápad. Je dozdobený latinským krížikom na vrchole portálu. Veža  je členená do štyroch podlaží oddelených farebnou rímsou. V druhom a treťom podlaží sú obdĺžnikové okná, v štvrtom okná ukončené polkruhom, nad ktorými sú na všetky svetové strany orientované štyri hodiny. Zo severozápadnej fasády vystupuje bočná apsida – oválna kaplnka Prechodu sv. Jozefa do večnosti s tromi oknami ukončenými lomenými oblúkmi. Trojlodie je z tejto strany presvetlené štyrmi oknami s lomenými oblúkmi. Fasáda je členená prostredníctvom odstupňovaných oporných pilierov so strieškami. Nachádza sa tu aj vstup do sakristií. V severovýchodnej časti, z ulice M. R. Štefánika, sa premieta presbytérium s polygonálnym záverom s piatimi lomenými oknami a podopierané odstupňovanými opornými piliermi so strieškami, v juhovýchodnej kaplnka sv. Anny, na východnej strane s polygonálnym ukončením so štyrmi oknami s lomenými oblúkmi. Naľavo od nej je situovaný bočný vchod do hlavnej lode dozdobený nepravým štítom vyplneným slepými oknami v tvare lomených oblúkov, ktorý doplňujú dve slepé rozety s vloženým štvorlistom, každá z jednej strany štítu. Medzi kaplnkou sv. Anny a vedľajším portálom sú dve okná ukončené lomeným oblúkom a jedno naľavo od bočného portálu, ktoré presvetľujú priečelie trojlode z juhovýchodu. Rovnako ako okolo presbytéria a pozdĺž severozápadnej fasády je aj juhovýchodné priečelie členené opornými piliermi. V hlavnom priečelí napravo od veže je umiestnené jedno okno s lomeným oblúkom.

Interiér[upraviť | upraviť kód]

Vstup[upraviť | upraviť kód]

Do kostola sa vchádza novogotickým kamenným portálom, umiestneným v západnom priečelí veže. Medzi portálom a dverami je malá otvorená predsieň. Cez podvežie sa prechádza ku kamennému, lomenému neskorogotickému portálu. Je datovaný do 2. polovice 15. storočia. Má prútovú profiláciu - profilované časti stojok vychádzajú z polygonálnych postamentov so zošikmenou hornou hranou. Dva oblé prúty dosadajú na podstavce, stredný oblý prút dosadá na podstavec s plastickým, strieškovým rastrovaním. Prúty sa v lomenom závere oblúka navzájom pretínajú. Podlahu v podveží tvoria kamenné, štvorcové opukové dlaždice. Pred portálom do lode kostola sú po stranách kamenné sväteničky.

Empora[upraviť | upraviť kód]

Západná časť trojlodia je dvojpodlažná. Horné podlažie tvorí empora, ktorá bola dodatočne predĺžená smerom do lode predstavaním troch stredových polí, stredná časť má lichobežníkový pôdorys a je vysunutá. V podhľade je plochá, nesená dvomi predsunutými kamennými stĺpmi. Podlaha na empore je drevená. Ohraničuje ju murované zábradlie s kamennou profilovanou rímsou a mrežové zábradlie v strednej časti. Na empore je umiestnený organ, dielo majstra Martina Šašku ml. z roku 1863. V strope sa nachádza obdĺžnikový otvor, s plechovými vyklápacími dverami, cez ktorý sa vstupovalo do podkrovia.

Trojlodie[upraviť | upraviť kód]

Najvyššia hlavná loď má sieťovú klenbu. Klenby bočných lodí sú rôznorodé - sieťové, krížové a hviezdicové. Klenbové rebrá z tehlových tvaroviek, z kameňa (vo východnom poli južnej lode) a z omietky (vo východnom poli severnej lode) dosadajú na kamenné, polygonálne, ihlanové konzoly. Priestor hlavnej lode je osvetlený nepriamo - prostredníctvom okien v bočných lodiach. Tie majú kamenné ostenie predelené stredovým stĺpikom, ukončené lomeným oblúkom. Presklené sú vitrážami s geometrickými vzormi. Bočné a hlavnú loď vymedzujú lomené oblúky archivolt na oktogonálnych pilieroch. Štvrtý východný pilier má hranolový tvar s priezorom so stĺpikom. Podlaha v trojlodí je keramická zo štvorcových dlaždíc.

Na východnej stene severnej lode sa nachádza bočný oltár Piety. Na južnú loď východne nadväzuje kaplnka sv. Anny, ktorá je s loďou prepojená otvorom ukončeným polkruhovým oblúkom. V južnej bočnej lodi sú na stenách reliéfy Zmŕtvychvstania a Obetovanie Izáka. V juhozápadnom kúte južnej lode je umiestnená kamenná gotická dvanásťboká krstiteľnica bez podstavca.

Presbytérium[upraviť | upraviť kód]

Hlavná loď je s presbytériom spojená triumfálnym lomeným oblúkom. Na severnej strane sa nachádza kazateľnica. Podlaha presbytéria je oproti lodi vyvýšená dvomi kamennými schodmi. Podlahu má z keramických štvorcových dlaždíc ako podlaha lode kostola. Zaklenutie je hviezdicovitou klenbou. Rebrá dosadajú na polygonálne, dolu zahrotené konzoly. Na svorníkoch, v priesečníkov rebier, sú štíty s erbmi. Presvetľuje ho päť lomených okien.

V závere svätyne je umiestnený hlavný oltár zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Východne od schodiska na kazateľnicu sa nachádza barokový oltár sv. Jána Nepomuckého. Po pravej strane sú dvojkrídlové dvere do sakristie. Vstupný otvor oproti oltáru sv. Jána Nepomuckého, spája presbytérium s bočnou kaplnkou sv. Anny.

Kaplnka sv. Anny[upraviť | upraviť kód]

Kaplnka sv. Anny, pôvodne pohrebná kaplnka Štefna Illésházyho, je prepojená s presbytériom, ale aj s južnou loďou. Podlaha je opäť tvorená keramickou dlažbou. Oproti podlahe v presbytériu je vyvýšená o jeden schod, oproti podlahe v južnej bočnej lodi tromi. Priestor je zaklenutý krížovou klenbou s náznakom siete vo východnom, polygonálnom závere a v priesečníkoch sú svorníky – kruhový a v tvare erbového štítku. Profil rebier je klinový s vyžľabenými hranami a zachádzajú za prímurovku dodatočne pristavaného oltára.

Priestor presvetľujú dve lomené okná s vitrážami s kamennými obrubami, predelené stredovými stĺpikmi. Na severnej stene je gotická náhrobná doska grófa Juraja, na južnej epitaf Štefana Illésházyho. Západne od neho stojí oltár so sochou Panny Márie. V kartuši v nástavci oltára sa nachádza erb s orlicou prebodnutou šípom. V juhozápadnom kúte kaplnky je umiestnená baroková kamenná krstiteľnica a náhrobná doska s erbom Štefana Illésházyho a jeho manželky Kataríny Pálffyovej. Nachádza sa tu ešte jedna náhrobná doska viažuca sa k osobe Tomáša Pálffyho.

Sakristia[upraviť | upraviť kód]

Dvojpriestorová sakristia sa nachádza na severnej strane presbytéria. Je sprístupnená dvojkrídlovými kazetovými dverami. Východná miestnosť má drevenú podlahu, palubovú a zaklenutá je krížovou klenbou. Presvetlená je dvomi obdĺžnikovými oknami s novodobou výplňou. Obdĺžnikovým kamenným portálom sa vchádza do západnej sakristie, zastropenej vysokým stropom, ohraničeným podstropnou rímsou. Podlaha je taktiež drevená – z dosák. Priestor presvetľuje hranolové okno s jednoduchou kamennou obrubou s novodobou presklenou výplňou.

Krypta[upraviť | upraviť kód]

Pod presbytériom a kaplnkou sv. Anny sa nachádza krypta. Pod presbytériom končí tesne pred oltárom. Vchádza sa do nej tehlovým schodiskom umiestneným v stredovej osi hlavnej lode, hneď pred triumfálnym oblúkom. Zaklenutá je neomietanou tehlovou valenou klenbou, s malými vetracími otvormi na južnej strane. V severnej polovici sa nachádzajú kolumbáriá. Chodbou zaklenutou tehlovou klenbou, je krypta pod presbytériom spojená s kryptou pod kaplnkou sv. Anny. Táto má tehlové kolumbáriá na východnej strane. Niektoré sú zamurované. Na nich sú nadpisy z mladších období. Do krypty sa dá vojsť aj schodiskom ústiacim do exteriéru na južnej strane kostola. Ďalšie, menšie murované krypty, boli odkryté aj v lodiach kostola.

Kaplnka prechodu sv. Jozefa do večnosti[upraviť | upraviť kód]

V severnom múre severnej bočnej lode sa otvorom s oválnym nadpražím vchádza do oválnej kaplnky Prechodu sv. Jozefa do večnosti. Nachádza sa tu oltár s obrazom Smrti sv. Jozefa a sochami sv. Františka a sv. Antona Paduánskeho. Kaplnka je zaklenutá kupolou, ktorá je od stien oddelená rímsou. Presvetľujú ju tri lomené okná.

Oproti kaplnke je situovaný portál.

Veža[upraviť | upraviť kód]

Súčasťou kostola je predstavaná veža. Do vyšších podlaží sa vchádza schodiskom, pristavaným k južnej fasáde a z empory za organom. Vnútorná konštrukcia je drevená, steny omietnuté. Z veže je prístupné podkrovie. Krov je drevený, z opracovaných hranolov spájaných drevenými kolíkmi. Väzné trámy sú uložené na vysokých múroch medzi bočnými a hlavnou loďou. Krokvy bočných lodí sa opierajú o deliace múry medzi loďami, spevnené sú krížovou konštrukciou.

Pôdorys objektu[upraviť | upraviť kód]

Zariadenie kostola[upraviť | upraviť kód]

Hlavný oltár[upraviť | upraviť kód]

Hlavný oltár stĺpového typu, zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie, vytvoril bratislavský sochár Štefan Adam Steinmassler v roku 1754. Baldachýn v nadstavci završuje reliéf so sediacou postavou Boha Otca na oblakoch. Hlavný oltárny obraz s Nanebovzatou Pannou Máriou je pripisovaný Andrejovi Zallingerovi.

Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého[upraviť | upraviť kód]

Pochádza z tretej štvrtiny 18. storočia, pôvodne stál na severnej strane, hneď vedľa oltára s Pietou. Dnes sa nachádza na severnej stene presbytéria, východne od schodiska na kazateľnicu. Nad obrazom má erb s labuťou, kŕmiacou vlastnou krvou svoje tri mláďatá.

Kazateľnica[upraviť | upraviť kód]

Na severnej strane presbytéria sa nachádza kamenná kazateľnica. Na parapete rečniska má erb s orlicou a datovanie 1523. Klenot erbu tvorí mitra s kalichom a kríž s biskupskou berlou. Drevená strieška je ukončená sochou Dobrého pastiera.

Svätenička polygonálna[upraviť | upraviť kód]

Je polozapustená v podveží do severnej steny, po severnej strane portálu do lode kostola. Nad ňou sa nachádza plytká nika. Je z červeného kameňa, jednoduchého tvaru s polygonálne zalamovanou nádobou, zospodu so záverom tvaru obráteného zrezaného ihlana, dolu so zaoblenou manžetou. Do priestoru barokovej veže bola umiestnená sekundárne, chýba noha pravdepodobne tvaru polopiliera. Datovaná je do neskorej gotiky - 2. polovice 15. storočia.

Svätenička[upraviť | upraviť kód]

V južnej bočnej lodi kostola, po ľavej strane bočného portálu je polozapustená svätenička z rovnakého obdobia ako polygonálna svätenička. Je vyhotovená z červeného kameňa. Pozostáva z nohy tvaru štíhleho, polygonálneho piliera a nádoby. Hlavica má tvar obráteného ihlana, s mierne preliačenými stenami. Dolu je ohraničená pravouhlým plastickým prstencom, hore hladkým pásom. Na hlavicu dosadá nádoba s polygonálnym vonkajším obrysom, s mierne preliačenými stenami. Vnútorné vyžľabenie nádoby má kruhový obrys.

Doska náhrobná Juraja II., grófa z Jura a Pezinka[upraviť | upraviť kód]

Umiestnená doska z roku 1426 sa nachádza v kaplnke sv. Anny na severnej stene. Je to obdĺžniková náhrobná doska z červeného kameňa, s nápisom v páse po obvode, písaným gotickým písmom:

„Georgius comes in posingferia quarta ante Dorothea Virginis Anno 1426 obiit“. Na vnútornej, mierne vpadnutej ploche, je uplatnený doľava nahnutý štít, v ktorom sa nachádza šesťcípa hviezda. Na horný roh štítu je nasadená helmica s listovými prikrývadlami. Vo vrchole erbovej kompozície je šesťcípa hviezda, s horným cípom ukončeným pravdepodobne kužeľovitým útvarom. Náhrobná doska pôvodne ležala na otvore do krypty.

Doska náhrobná - fragment[upraviť | upraviť kód]

V presbytériu na východnej stene polygonálneho záveru je ďalšia náhrobná doska z červeného kameňa zachovaná v dvoch fragmentoch, ktoré sú prezentované ako navzájom spojené tabule. V tejto forme majú tvar úzkeho obdĺžnika s ľavým horným rohom zaobleným a pravým skoseným. Na oboch fragmentoch po dolnom okraji horizontálne prechádza rytý nápis, tvorený gotickým písmom. Pozdĺž vertikálnej pretmelenej spáry, medzi spojenými doskami, prechádza nápis kolmo, hore. Umiestnenie a orientácia nápisu naznačuje, že pôvodne prechádzal po celom obvode dosky, tak ako na náhrobnej doske grófa Juraja II. z Jura a Pezinka. Radíme ju do neskorej gotiky – pravdepodobne vznikla po roku 1500.

Doska náhrobná[upraviť | upraviť kód]

Z roku 1522 pochádza ďalšia neskorogotická náhrobná doska v presbytériu na severovýchodnej stene.

Obdĺžniková doska z červeného kameňa je delená na dve polovice. V hornej sa v piatich riadkoch nachádza rytý nemecký text „Anno Dni 1522 am Mitwoch vor Helene ist gestorb der Edeb und fest Peter Storkwi von Sedorf und leut hir begraben dem Got gndig sein wol“. V dolnej polovici dosky je reliéfny erb, dolu so štítom, mierne nakloneným doľava, s polfigúrou kozorožca. Nad štítom je prilba s listovými, stáčanými prikrývadlami. V klenote sa opakuje polfigúra štítu - kozorožec.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Rekonštrukcia interiéru kostola si v novembri 2004 až júni 2005 vyžiadala rozsiahly pamiatkový archeologický výskum a v lete 2006 dodatočný prieskum. Cieľom výskumov bolo preveriť niektoré stavebno-historické otázky, okrem iného aj hrobky grófov, ktorých epitafné dosky sa nachádzajú v chráme.

Najdôležitejším objavom dodatočného výskumu bol nález kostrového hrobu, súčasťou ktorého boli 4 dukáty Žigmunda Luxemburského. Hrob sa nachádzal v osi orientovanej hlavný vchod - vstup do krýpt - oltár, orientácia mŕtveho sa držala zaužívaného kresťanského pohrebného rítu. V hrobe sa nachádzal jedinec bližšie neurčeného pohlavia a veku. Výbavu hrobu tvorili zlaté mince umiestnené na ramenách nebohého. Je pravdepodobné, že mince boli pôvodne umiestnené v mieste očí. Našli sa fragmenty strieborných a zlatých, prípadne pozlátených nití, pochádzajúcich z výšivky odevu. Vzhľadom na milodary a umiestnenie hrobu na najčestnejšom mieste kostola môžeme predpokladať, že sa jedná o príslušníka rodiny donátorov kostola – pravdepodobne niekoho z rodiny grófov zo Sv. Jura a Pezinka, pochovaného v prvej polovici 15. storočia.

Ostatky boli podrobené výskumu, podľa ktorého ide o zvyšky kostry dospelého jedinca. Z úlomkov lebky sa dajú vyčítať niektoré znaky mužského ako aj ženského charakteru, nie je teda možné určiť pohlavie pochovaného jedinca. Ak išlo o muža, mal výšku cca 165 cm, ak o ženu, tak cca 162 cm. Zomrel/a vo veku 30-40 rokov.

Datovanie hrobu je do prvej štvrtiny 15. storočia, podľa dukátov vyrazených pred rokom 1427. Ak vychádzame z predpokladu, že sa jedná o príslušníka rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka, do úvahy pripadajú dve osoby, známe z dobových písomných prameňov a to aj napriek tomu, že sa obe dožili pravdepodobne vyššieho veku, ako je predpokladaný vek jedinca pochovaného v skúmanom hrobe - Jurajovi I., pochovanom v pezinskom farskom kostole, zosnulom v roku 1426 a Kláre z Héderváru, manželke Mikuláša II. z Pezinka, ktorej dátum narodenia a úmrtia nie sú známe. Na základe súčasného stavu poznatkov archeologického, historického a antropologického výskumu sa prikláňame k záveru, že telo pochovaného jedinca patrilo žene a tak patrilo pravdepodobne Kláre z Héderváru.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • http://www.mestskemuzeumpk.sk/clanok/63/kostol-nanebovzatia-panny-marie-v-pezinku
  • MOLNÁR T. – HRACHOVSKÝ P., SIKORIAK J. (odborný garant): Doplňujúci reštaurátorský výskum interiéru kostola Nanebovzatej Panny Márie v Pezinku a Návrh na reštaurovanie, 2012
  • SABADOŠOVÁ E.: RÍMSKOKATOLÍCKY FARSKÝ KOSTOL PANNY MÁRIE NANEBOVZATEJ V PEZINKU - Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum interiéru, 2005, 2011
  • SABADOŠOVÁ E.: RÍMSKOKATOLÍCKY FARSKÝ KOSTOL PANNY MÁRIE NANEBOVZATEJ V PEZINKU -Architektonicko-historické vyhodnotenie nálezovej situácie v mieste schodiska empory, 2015
  • FARKAŠ, Z. – KRAMPL, T.: Výskumná správa z archeologického výskumu Rímskokatolíckeho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku v rokoch 2004-2005, 2006
  • FARKAŠ, Z. – WITTGRÚBER, P.: Nálezová správa zo záchranného archeologického výskumu, 2002
  • DUBOVSKÝ, J. – ŽUDEL, J. a kol. : Dejiny Pezinka, 1982
  • prehliadka s Ing. Mariánom Šípošom

Súvisiace články na wikipédii[upraviť | upraviť kód]

Externé webové zdroje[upraviť | upraviť kód]