skCUBE

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

skCUBE
Satelit skCUBE s vysunutými anténami
Satelit skCUBE s vysunutými anténami
PrevádzkovateľSlovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA)
Hlavní dodávateliaŽilinská univerzita v Žiline, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická univerzita v Košiciach
Dátum štartu23. jún 2017, 03:59 UTC[1]
Nosná raketaPSLV-XL[2][3]
KozmodrómKozmické centrum Satiša Dhawana
COSPAR2017-036AA
Webová stránkaskcube.sk
Hmotnosť1 056 g[4]
Elementy dráhy [5][6][7]
Epocha2017-10-13 20:44:46 UTC
UmiestnenieLEO
Typ dráhypolárna
Veľká polos6880,63 km
Excentricita0,001
Inklinácia97,4°
Apoapsida510,2 km
Periapsida494,8 km
Doba obehu94 minút, 40 sekúnd
Obežná rýchlosť7,61 km/s
Počet obehov za deň15,2
Rôzne typy nadoblačných bleskov, na ktorých rádiové odozvy sa sústreďuje VLF detektor satelitu

skCUBE (výslovnosť [ˌesˈkjuːb]) je slovenská vesmírna družica.[8][9] Na polárnu nízku obežnú dráhu Zeme bola vynesená 23. júna 2017 indickou nosnou raketou PSLV-XL z kozmodrómu Šríharikota.

Ide o malú družicu, tzv. nanosatelit typu CubeSat s hmotnosťou 1 056 g a štandardizovanými rozmermi 10×10×10 cm (základný modul 1U).[4] Družicu vyvíjala od roku 2011 Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA). Na obežnú dráhu ju mala pôvodne vyniesť nosná raketa Falcon 9 FT spoločnosti SpaceX.

Predpokladané vypustenie satelitu, pôvodne plánované na jar roku 2016, sa v priebehu roku niekoľkokrát odsúvalo.[10] Zrušený bol aj plánovaný štart v októbri 2016 z kozmodrómu Vandenberg v Kalifornii. Situáciu skomplikovala septembrová havária rakety Falcon 9 FT, keď počas rutinného predletového testu motorov došlo k výbuchu, pri ktorom bol zničený nosič, izraelský komunikačný satelit Amos-6 a značne poškodená bola aj štartovacia rampa.

Jakub Kapuš dňa 18. mája 2017 na tlačovej konferencii oznámil, že SOSA dostala ponuku letieť na indickej rakete PSLV-XL s označením letu C38 a štartom, naplánovaným na jún 2017. „Túto ponuku sme sa rozhodli využiť, keďže na tomto projekte SOSA so svojimi partnermi pracuje už od roku 2011 a už viac ako rok čaká na štart do kozmu“, oznámil.[11][12] Nosič, ktorého hlavný náklad tvoril indický satelit Cartosat-2E, okrem skCUBE a ďalších mikro a nanosatelitov vyniesol aj český 2U cubesat VZLUSat 1.[13][14][3]

Prístroje a experimenty[upraviť | upraviť zdroj]

VLF detektor[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným vedeckým experimentom je prijímač veľmi dlhých rádiových vĺn (VLF), ktorý má z obežnej dráhy detegovať signály v rozsahu 3 – 30 kHz, produkované okrem iného tzv. nadoblačnými (ionosférickými) bleskami (v angl. Transient Luminous Events – TLE).[15]

Kamera[upraviť | upraviť zdroj]

Kamera slúži na fotografovanie Zeme. Cieľom experimentu je, okrem overenia technológií, snímkovanie územia Slovenska z vesmíru. Základom kamery je kvalitný obrazový snímač s rozlíšením 750×480 px a nízkym šumom. Optika má zorný uhol 60° a obsahuje infračervený (IR) a neutrálny (ND) filter. O spracovanie obrazu sa stará mikrokontrolér STM32F407, ktorý rieši aj celý postprocessing vrátane JPEG kompresie. Zhotovenie snímkov je možné zo Zeme načasovať a uložiť ich do externej flash pamäte.[16]

Rádioamatérsky digitálny opakovač[upraviť | upraviť zdroj]

Palubný digitálny opakovač (digipeater) umožňuje spojenie dvoch rádioamatérskych operátorov prostredníctvom satelitu. Odosiela tiež základné telemetrické údaje prostredníctvom Morseovho kódu pre jednoduchý priamy posluch.[16][17][18]

Experimentálny prenos na 2,4 GHz[upraviť | upraviť zdroj]

Vysokorýchlostný prenos záberov z kamery s využitím progresívnych metód kódovania. Rádioamatéri budú môcť prijímať obrázok, ktorý bude označený menom skCUBE, volacím znakom OM9SAT a časovou značkou.[16]

Antény oboch komunikačných systémov sú počas štartu zvinuté/zasunuté v ráme satelitu, k ich vysunutiu dochádza až po vypustení na obežnú dráhu, prepálením vlákna, blokujúceho teflonové dvierka.

Ďalšie moduly a experimenty[upraviť | upraviť zdroj]

senzor pozície Slnka
Súčasťou projektu je vlastný mikro senzor pozície Slnka, o rád presnejší než sú bežne dostupné na trhu. Funkčne je založený na dvojosovom PSD detektore a následnom spracovaní pomocou A/D prevodníka. Testovanie bude zamerané na verifikáciu funkcionality, presnosti a odolnosti tohto senzora.
rotačno-pozičné riadenie
Satelit bude riadiť svoju orientáciu voči Zemi pomocou elektromagnetických akčných cievok, interagujúcich so zemským magnetickým poľom (magnetorquer). Senzory stabilizačného systému sú: MEMS magnetometer, MEMS gyroskop, senzor pozície Slnka, senzor pozície Zeme (termokamera s rozlíšením 16×4 px).
napájací systém
Redundantne zabezpečuje elektrickú energiu pre satelit. Získava ju zo Slnka pomocou fotovoltaických panelov, uskladňuje ju v akumulátoroch a rozdeľuje ju jednotlivým modulom. Dokáže detegovať zvýšený odber niektorého zariadenia a včas na takúto udalosť reagovať. Pri nedostatku energie dokáže odpájať systémy, ktoré nie sú nutné pre základné fungovanie satelitu. Komplexný modul s vyše 1 000 súčiastkami na 6-vrstvovej DPS získal na veľtrhu EloSyS cenu „Unikát roka 2015“.[19]
palubný počítač
Modul riadiaceho počítača je založený na mikrokontroléri TI MSP430 so statickou architektúrou a feroelektrickou pamäťou (FRAM), kvôli väčšej radiačnej odolnosti. Je navrhnutý redundantne, tzn. v prípade zlyhania jedného preberie riadenie záložný systém.
operačný systém
Súčasťou projektu je vlastný real time operating system (RTOS). Je založený na štandarde Misra-C pre bezpečnostne kritické systémy. Testované budú všetky vlastnosti systému ako správa úloh, riešenie chýb, komunikačné protokoly, atď.
samoopravný komunikačný protokol
Verifikácia spoľahlivosti FEC LDPC komunikačného protokolu, navrhnutého na prenos obrázkov.
radiačné poškodzovanie pamäte
Test radiačnej odolnosti počítačových systémov pomocou detekčnej metódy bit-flip.
radiačná odolnosť technologických komponentov
Test odolnosti, najmä DC-DC konvertorov, meračov odporu, spínacieho tranzistoru, RAM, FRAM a FLASH pamäte.
redundancia komponentov
Na palube je redundantný energetický zdroj s vysokým stupňom odolnosti. Test bude zameraný na overenie funkčnosti konceptu v relevantnom prostredí.
pozemná stanica
Súčasťou projektu je aj pozemná stanica, ktorá bude prijímať, dekódovať a ukladať údaje z družice. Primárna pozemná stanica sa buduje pri Šamoríne, kde ju bude zastupovať rádioamatérske združenie SOSA (rádioklub OM3KAA, vedúci operátor OM1LD). Vybavená je precíznym riadením orientácie antény (0,1° pri hmotnosti paraboly 100 kg) a príjmom signálov v pásme nad 1 GHz. Sekundárna pozemná stanica má vzniknúť v priestoroch vedecko-technologického parku Žilinskej univerzity.[16][20]

Priebeh misie[upraviť | upraviť zdroj]

Štart nosiča PSLV-XL sa uskutočnil 23. júna 2017 o 3:59 UTC (5:59 SELČ).[1] Vypúšťanie nanosatelitov bolo spustené podľa plánu približne 20 minút po štarte. Úspešné vypustenie a aktivita skCUBE na obežnej dráhe boli predbežne potvrdené o 5:28 UTC (7:28 SELČ), kedy signál zo satelitu na frekvencii 437,1 MHz zachytil rádioamatér Dmitrij Paškov (R4UAB) z ruského mesta Ružajevka. Prijatie dátových paketov z družice následne o 10:00 SELČ potvrdila aj SOSA.[21]

Nasledujúce dva týždne satelit priebežne odosielal dátové pakety štyroch typov:[22]

  • ADCS – Attitude Determination and Control Subsystem: stavové údaje rotačno-pozičného riadenia (gyroskop, magnetometer, sun senzor, magnetorquer)
  • CDHS – Command and Data Handling System: stavové údaje hlavného palubného počítača
  • COM – Communication: stavové údaje komunikačného modulu
  • PWR – Power: stavové údaje napájacej sústavy (zdroj, fotovoltaické panely, akumulátory)

Z údajov bolo možné dedukovať úspešnú stabilizáciu – postupné aktívne spomaľovanie počiatočnej rotácie (ktorá bola podľa extrapolovaného odhadu 1,1 °/s v osi X a 1,5 °/s v osi Y, pre os Z neboli získané zmysluplné údaje; stabilizácia trvala približne 2 dni) a funkčnosť všetkých uvedených systémov.[19]

Porucha hlavného počítača[upraviť | upraviť zdroj]

V noci zo 7. na 8. júla, približne 15 dní po vypustení, došlo na satelite k poruche, ktorá sa z vonkajšieho pohľadu prejavila stratou komunikácie medzi komunikačným modulom (COM) a hlavným palubným počítačom (CDHS),[23][24][25] pričom prostredníctvom hlavného počítača prebiehala aj komunikácia s ostatnými modulmi a vedeckými experimentmi na palube družice.[26]

SOSA za pravdepodobnú príčinu poruchy pokladá poškodenie hardvéru alebo softvéru palubného počítača kozmickým žiarením a deklarovala snahu nasimulovať poruchu na duplicitnom module počítača na Zemi a eventuálne nájsť možné riešenie problému.[23][19] Doteraz (október 2017) však o prípadnej zmene stavu družice neinformovala.

Nakoľko hlavné experimenty, ktoré mala družica na obežnej dráhe realizovať (VLF detektor, prenos záberov z kamery), boli plánované až na ďalšie týždne, neboli v dôsledku poruchy zrealizované.[25] Vitálne systémy družice (napájanie, stabilizácia, komunikačný modul) zostávajú aj naďalej funkčné, rozsah jej využitia je však oproti plánovanému výrazne zredukovaný – na priebežné zasielanie telemetrie komunikačného modulu a príležitostne aktivované rádiomatérske experimenty (morzeovka, digitálny opakovač).[19][17] Medzi alternatívne aktivity, naplánované po poruche, patrí aj mapovanie úrovne rušenia v pásme 70 cm v závislosti od času a polohy satelitu s využitím údajov z komunikačného modulu.[19]

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Financovanie a prezentácia družice boli verejne kritizované viacerými slovenskými vedeckými pracovníkmi, novinármi[27][28][25] a občianskym združením Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku.[29] Kritika sa týkala výšky a spôsobu financovania (bez verejnej súťaže), spornej vedeckej relevantnosti organizácie SOSA aj samotnej družice a nadnesenej mediálnej prezentácie projektu.

Aleš Kučera, do konca mája 2017 riaditeľ Astronomického ústavu SAV (AsÚ SAV) na margo projektu pre portál DSL.sk vyhlásil: „Čo sa týka prezentácie projektu, jeho dôležitosť je neprimerane, nadnesene prezentovaná, keď si uvedomíme, že na Slovensku sa vyrobilo a aj sa stále vyrába vo vedeckých ústavoch SAV, na univerzitách a aj v priemyselnom sektore množstvo ďaleko kvalitnejších a náročnejších kozmických aparatúr, ktoré reálne získavajú vedecké informácie (dáta) alebo zabezpečujú technologické experimenty ... Fotografovanie Zeme a pár meraní, budú demonštrovať funkčnosť satelitu, ale z hľadiska vedeckého nemajú žiadnu hodnotu. Podobné kocky vypúšťajú štandardne študenti vysokých a stredných škôl a aj žiaci základných škôl“.[30][31] Podľa Kučeru tiež chýbajú transparentné informácie, ako sa použilo 315,7 tisíc EUR z verejných zdrojov.[30] Ostrú kritiku projektu družice, organizácie SOSA, jej predsedníčky a podpredsedu zverejnil v marci 2017 aj v 22-stranovom vyjadrení na stránke AsÚ SAV a v troch rozhovoroch.[32][33][34][35]

Financovanie projektu kritizoval aj astronóm Peter Vereš: „Samotný projekt by som nikdy nekritizoval a dokonca bol ochotný priamo podporiť, keby ostal v rovine amatérskej snahy a bol financovaný zo súkromných zdrojov. Žiaľ, veľké množstvo financií získali zo štátneho rozpočtu, bez verejnej súťaže, priamymi dotáciami, pričom vedci musia o podobné financie súťažiť v transparentnej súťaži“.[30][36]

SOSA v reakcii na kritiku argumentovala účasťou viacerých úspešných vedcov „s doktorátmi v astrofyzike a astrobiológii získanými na zahraničných univerzitách a so stážami v NASA, tiež jeden zahraničný profesor molekulárnej biológie ako aj celá rada elektrotechnických a telekomunikačných inžinierov“. Na kritiku stavebnicovej koncepcie a triviálnosti družice reagovali poukázaním na množstvo na mieru vyvinutých riešení a modulov: „význam a náročnosť projektu prvej slovenskej družice skCUBE nie sú dobre pochopené, ak je prirovnávaný k aktivitám pre stredoškolákov, resp. panuje presvedčenie, že je možné si takúto družicu objednať na mieru v zahraničnom cubesat-shope. Naša družica je totiž navrhnutá úplne jedinečne; hoci navonok má štandardizované rozmery 10×10×10 cm, vo vnútri – takpovediac „pod kapotou“ – obsahuje celý rad technologických inovácií a experimentálnych technológií.“. Spotrebované finančné prostriedky pokladá SOSA za nízke v porovnaní s podobnými zahraničnými projektami a poukazuje tiež na množstvo dobrovoľníckych aktivít a crowdfundingových zdrojov.[37][38]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b PSLV rocket launches Cartosat 2E and 30 small sats [online]. NASASpaceFlight.com, 2017-06-22, [cit. 2017-06-24]. Dostupné online.
  2. Launch Vehicles : India : PSLV family : PSLV versions : PSLV-XL [online]. Gunter's Space Page, [cit. 2017-06-02]. Dostupné online.
  3. a b Spacecraft by country : Slovakia : skCUBE [online]. Gunter's Space Page, [cit. 2017-06-24]. Dostupné online.
  4. a b Základné informácie [online]. skcube.sk, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online.
  5. skCUBE is most probably NORAD object 2017-036AA [online]. kozmonautika.sk, Twitter, 2017-06-28, [cit. 2017-06-29]. Dostupné online.
  6. Elementy dráhy skCUBE vo formáte TLE [online]. celestrak.com, [cit. 2017-06-26]. Dostupné online.
  7. SATRE, Jens T.. Satellite tracker based on two line elements [online]. satellite-calculations.com, [cit. 2017-06-26]. Dostupné online.
  8. Príbeh skCUBE [online]. skcube.sk, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online.
  9. ZÁVODSKÝ, Jakub; LÁSZLO, Ondrej; KAPUŠ, Róbert. Družica skCUBE je dokončená [online]. skcube.tumblr.com, 2016-01-06, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online.
  10. KAPUŠ, Jakub. Vesmír chyby nepripúšťa – príbeh skCUBE pokračuje [online]. kozmonautika.sk, 2016-09-06, [cit. 2016-10-23]. Dostupné online.
  11. TASR. Štart prvej slovenskej družice do vesmíru je plánovaný začiatkom júna. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-05-20. Dostupné online [cit. 2017-06-02].
  12. REITER, Michal. Slovenská družica skCube už čoskoro vyletí do vesmíru [online]. touchit.sk, 2017-05-18, [cit. 2017-06-02]. Dostupné online.
  13. MAJER, Dušan. Čeká nás česko-slovenský let [online]. kosmonautix.cz, 2017-05-18, [cit. 2017-06-02]. Dostupné online.
  14. HABARA, Peter. Prvá slovenská družica úspešne odštartovala z Indie. Zive.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2017-06-23. Dostupné online [cit. 2017-10-14]. ISSN 1335-860X.
  15. Hlavný VLF experiment [online]. skcube.sk, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online.
  16. a b c d Technológie [online]. skcube.sk, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online.
  17. a b ZÁVODSKÝ, Ondrej. Ako prijímať signály z skCUBE [online]. Bratislava : SOSA, 2017-07-26, [cit. 2017-10-15]. Dostupné online.
  18. REZENOV, Maksim. QFH anténa pre príjem skCUBE [online]. Bratislava : SOSA, 2017-08-04, [cit. 2017-10-15]. Dostupné online.
  19. a b c d e KAPUŠ, Jakub. Prvý štvrťrok skCUBE na orbite [online]. Bratislava : SOSA, 2017-09-23, [cit. 2017-10-15]. Dostupné online.
  20. Technologické experimenty [online]. skcube.sk, [cit. 2016-10-22]. Dostupné online.
  21. Slovenská družica skCube je po vynesení funkčná, poslala prvý signál [online]. DSL.sk, 2017-06-23, [cit. 2017-06-24]. Dostupné online.
  22. skCUBE data [online]. Bratislava : SOSA, [cit. 2017-10-14]. Dostupné online.
  23. a b SOSA. Tlačová správa: Prvá slovenská družica zaznamenala na orbite prvý problém [online]. Batislava : SOSA, 2017-07-10, [cit. 2017-10-16]. Dostupné online.
  24. HODÁS, Martin. Družica skCube má problém. Jej misia je v ohrození. Zive.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2017-07-10. Dostupné online [cit. 2017-10-15]. ISSN 1335-860X.
  25. a b c Slovenská družica skCube prestala fungovať [online]. DSL.sk, 2017-07-09, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  26. Redundancia systémov na palube [online]. skcube.sk, [cit. 2017-10-15]. Dostupné online.
  27. ŠNÍDL, Vladimír. Na slovenskú družicu poskytol štát amatérom už 370-tisíc eur, vyletieť má z Indie. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-05-26. Dostupné online [cit. 2017-05-26]. ISSN 1339-844X.
  28. KORDA, Eugen. S družicou lietajú aj pochybnosti [online]. W PRESS, 2017-07-27, [cit. 2017-07-27]. Dostupné online.
  29. Slovenská spoločnost pre vesmírnu politiku. Prvá slovenská družica skCUBE: Pozitíva a negatíva prvého úspechu a ako ďalej?. SSPA Reporty (Žilina: Slovenská spoločnost pre vesmírnu politiku), 2017-06-01. Dostupné online [cit. 2017-06-01]. ISSN 2585-755X.
  30. a b c Nad ránom poletí prvá slovenská družica skCube, seriózni vedci projekt kritizujú [online]. DSL.sk, 2017-06-22, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online.
  31. ŠNÍDL, Vladimír. Akademici verzus sebavedomí mladíci: Slovenskou vedou hýbe spor o kozmické peniaze. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-02-19. Dostupné online [cit. 2017-06-30]. ISSN 1339-844X.
  32. KUČERA, Aleš. Vyjadrenie riaditeľa Astronomického ústavu SAV k Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity – SOSA [online]. astro.sk, 2017-03-22, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online.
  33. FILIPKO, Richard. Vedia ju zhotoviť aj deti, hovorí astrofyzik o prvej slovenskej družici [online]. Ringier Axel Springer, 2017-06-23, [cit. 2017-06-23]. Dostupné online.
  34. KORDA, Eugen. Nafúknutá družica po pár dňoch spľasla [online]. W PRESS, 2017-07-12, [cit. 2017-07-12]. Dostupné online.
  35. Astronóm zo SAV: skCUBE? Namiesto bombastiky by mala prísť pokora. Denník SME (Bratislava: Denník SME), 2017-07-17. Dostupné online [cit. 2017-07-17]. ISSN 1335-440X.
  36. ŠNÍDL, Vladimír. Slovák v NASA: Chcel som sa vrátiť, ale naši úradníci radšej podporujú amatérov. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-02-26. Dostupné online [cit. 2017-06-30]. ISSN 1339-844X.
  37. SOSA. Kozmonautiku na Slovensku chceme robiť napriek neprajníkom. Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2017-02-27. Dostupné online [cit. 2017-06-30].
  38. SOSA. Akademici verzus sebavedomí dravci – pohľad z druhej strany. Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2016-03-14. Dostupné online [cit. 2017-06-30].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]