Slovenská veda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Slovenská veda je veda rozvíjaná slovenskými vedeckými pracovníkmi. Má významný podiel na rozvíjaní slovenskej filozofie.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Zárodky slovenskej vedy sa utvárali už vo Veľkomoravskej ríši. Dokazuje to vyspelá metalurgia železa, kováčstvo, poľnohospodárstvo a architektúra Slovanov.[1] Za vlády kniežaťa Rastislava sa z Byzantskej ríše na slovenské územie dostali Cyril a Metod, ktorí tu priniesli prvé slovanské písmo a založili tu prvú známu vyššiu školu (učilište). Vyučovala sa na nej aj gramatika, muzika a staroslovienska literatúra.[1] Ich nasledovníkov z územia Veľkej Moravy však po Cyrilovej smrti po roku 885 vyhnal biskup Wiching so súhlasom kniežaťa Svätopluka. Ich nasledovníci mali veľký význam pre šírenie písomníctva a kultúry v krajinách východných a južných Slovanov.

V období stredoveku sa veda na Slovenskom území rozvíjala v súvislosti s rozšíreným baníctvom a ťažbou nerastov. Na vedeckom výskume na území dnešného Slovenska podieľali príslušníci viacerých národov - najmä Nemci, Maďari a od 2. polovice 19. storočia aj Česi. V Uhorskom štáte mali Slováci na vedecký výskum najhoršie sociálno-ekonomické a kultúrne podmienky.[1] Veľký význam na rozvoj technických a prírodných vied nielen na území dnešného Slovenska ale aj v Uhorsku a vo svete mala vo svojej dobe Banícka (1770 – 1846) a neskôr Banícka a lesnícka akadémia (1846 – 1904) v Banskej Štiavnici, kde pôsobilo aj viacero významných zahraničných vedcov a pedagógov. Škola však po uhorskej revolúcii a rakúsko-maďarskom vyrovnaní začala upadať, pretože čoraz viac študentov uprednostnilo banícku školu v rakúskom Leobene. Napokon prakticky zanikla odchodom maďarských pedagógov po vzniku Česko-Slovenska.

Do slovenskej vedy možno zahrnovať aj viacero vedcov slovenského pôvodu, ktorí ale pôsobili a/alebo sa usadili v zahraničí. O pokroky vo vede aj vo svetovom meradle sa zaslúžilo viacero osôb narodených alebo pôsobiacich na území dnešného Slovenska (niektorí neboli etnicky Slováci), napr. Vojtech Alexander, Ján Bahýľ, Štefan Banič, Matej Bel, Dionýz Blaškovič, Béla Gerster, Jozef Karol Hell, Maximilián Hell, Dionýz Ilkovič, Štefan Anián Jedlík, Ján Jesenius, Wolfgang Kempelen, Filip Lenard, Samuel Mikovíni, Jozef Murgaš, Ľudmila Pajdušáková, Jozef Maximilián Pecval, Ján Andrej Segner, Hans Selye, Dionýz Štúr, Aurel Stodola, Milan Rastislav Štefánik alebo Viliam Thurzo.[2][3]

Súčasnosť[upraviť | upraviť kód]

V roku 2016 bolo vo vede v výskume na Slovensku podľa Štatistického úradu SR zamestnaných 33 252 ľudí (z toho 26 720 výskumníci, 4 132 technický a 2 400 pomocný a ekvivalentný personál).[4] Teda asi 1,33% všetkých pracujúcich v krajine. Výdavky na výskum a vývoj v roku 2016 predstavovali 640,8 milióna eur (z toho kapitálové 45,8 mil. eur)[4]. Toto predstavuje celkovo asi 0,79% HDP v roku 2016.[4]

Podľa prieskumu firmy ESET z roku 2019 až 75% ľudí na Slovensku o sebe tvrdí, že sa ich názory, hlavne okruhu zdravia, stravovania, životného štýlu, vzdelávania a technológií opiera o vedecké poznatky.[5] Napriek tomu až 64% nepozná žiadny vedecký úspech slovenských vedcov a 72% akékoľvek meno niektorej slovenskej vedeckej osobnosti.[5]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Vladár, J. a kolektív, 1982: Encyklopédia Slovenska VI. T — Ž. Veda, Bratislava, s. 254 - 260
  2. Barica, J., 2004: Malý slovenský panteón vedy a techniky. Úrad priemyselného vlastníctva SR, Bratislava, 132 s.
  3. BALAŽOVIČOVÁ, Eva; FEDÁK, Michal; KOŠŤÁLOVÁ, Katarína; MARCIN, Lukáš; SZÓRÁDOVÁ, Miroslava, ZIMANOVÁ, Karla Euraxess Slovakia : the international researcher's guide to Slovakia. 1st ed. vyd. Bratislava : Saia, c2012. 149 s. ISBN 978-80-89521-18-0.
  4. a b c Ballek, A., Adamec, Š, Blahová, D., Dočolomanská, E., Dzianová, O., Chrappa, I., Illiťová, A., Ivančíková, Ľ., Kolesárová, L., Mravcová, M., Neborásek, B., Novotná, E., Ridzoňová, A., Török, R., 2017: Štatistická ročenka Slovenskej republiky 2017. Štatistický úrad Slovenskej republiky, Bratislava, s. 522 - 523
  5. a b ZELNÁ, Renáta. Spomeniete si na meno vedca? Väčšina ľudí nie (päť grafov o vede na Slovensku). sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-03-07. Dostupné online [cit. 2019-03-08]. ISSN 1335-4418.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok