Suchý vrch (vrch v pohorí Čierna hora)
| Suchý vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Košice-okolie |
| Obec | Malá Lodina |
| Pohorie | Čierna hora |
| Podcelok | Bujanovské vrchy |
| Povodie | Hornád |
| Nadmorská výška | 798,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°53′16″S 21°05′01″V / 48,8879°S 21,0835°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej značke z Malej Lodiny
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Suchý vrch[1] (798,9 m n. m.[2][3]) je vrch v pohorí Čierna hora, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží neďaleko obce Malá Lodina, približne 10 km východne od Gelnice.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Bujanovské vrchy.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Košice-okolie a na katastrálnom území obce Malá Lodina.[1] Najbližšími sídlami sú severne situované Sedlice, Miklušovce a Klenov, západne ležia Margecany, Jaklovce a Veľký Folkmar a východne Malá a Veľká Lodina a Suchá Dolina.[5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Suchý vrch leží nad údolím Hornádu s vodnou nádržou Ružín II, v masíve siahajúcom juhovýchodným smerom od Bystrej (766 m n. m.). Severne sa nachádza Zajačia hora (635 m n. m.) a Ostrý hrb (658 m n. m.), východne Somár (701 m n. m.) a Tlstá (685 m n. m.), južne Bokšov (810 m n. m.), Holica (806 m n. m.), Sivec (781 m n. m.) a Bujanov (756 m n. m.) a západne Šľuchta (781 m n. m.), Kozinec (750 m n. m.), Roháčka (1 029 m n. m.) a Bystrá (766 m n. m.).[3] Oblasť je súčasťou povodia Hornádu, kde vodu z východnej časti odvádza potok Rakytina a zo západnej Dlhý potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník a južným okrajom masívu vedie Bujanovský tunel[2], ktorým je vedená doprava na železničnej trati Žilina – Košice.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s riedkou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Branisko, Bachureň, Čergov, Slanské a Volovské vrchy a Tatry.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no východným úbočím vedie traverzom značený chodník:
- po
modrej turistickej značke:
- od juhovýchodu z rázc. Ružín, zástavka
- od severozápadu z Klenova cez rázc. Bystrá
- po
žltej značke z Hornádskych lúk cez rázc. Bystrá[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-01-28]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 65.
- ↑ a b Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-01-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-01-28]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-01-28]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-01-28]. Dostupné online.