Veľký Tribeč (geomorfologický podcelok)
| Veľký Tribeč | |
| geomorfologický podcelok | |
 Najvyšší vrch pohoria, Veľký Tribeč
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Nitriansky, Trenčiansky |
| Okresy | Partizánske, Zlaté Moravce, Topoľčany |
| Nadradená jednotka |
Tribeč |
| Susedné jednotky |
Nitrianska pahorkatina Jelenec Žitavská pahorkatina Rázdiel |
| Podradené jednotky |
Vysoký Tribeč Zlatnianske predhorie Hornonitrianske predhorie |
| Súradnice | 48°29′53″S 18°17′42″V / 48,498°S 18,295°V |
| Najvyšší bod | Veľký Tribeč |
| - výška | 830 m n. m. |
| Najnižší bod | na západnom okraji |
| - výška | cca 200 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľký Tribeč je geomorfologický podcelok pohoria Tribeč. Zaberá najvyššiu, centrálnu časť a najvyšší vrch je 829,6 m n. m. vysoký Veľký Tribeč.
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Podcelok zaberá centrálnu časť pohoria a oddeľuje Ponitrie na severozápade od Požitavia na juhovýchode. Severným smerom susedí Nitrianska pahorkatina (podcelok Podunajskej pahorkatiny), na východe pokračuje Tribeč podcelkom Rázdiel. Južným smerom leží Podunajská pahorkatina a jej podcelok Žitavská pahorkatina a na západe nadväzuje opäť Tribeč s podcelkom Jelenec.[1]
Členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Podcelok má tri geomorfologické časti:
- Vysoký Tribeč – zaberá centrálnu časť
- Zlatnianske predhorie – zaberá južnú a juhozápadnú časť
- Hornonitrianske predhorie – zaberá severnú časť
Vybrané vrchy[upraviť | upraviť zdroj]
- Veľký Tribeč (830 m n. m.) – najvyšší vrch pohoria
- Malý Tribeč (769 m n. m.)
- Javorový vrch (731 m n. m.)
- Medvedí vrch (719 m n. m.)
Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]
Západná časť územia patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, z maloplošných území tu ležia národná prírodná rezervácia Hrdovická, prírodná rezervácia Kovarská hôrka a Solčiansky háj a jedinečný chránený areál Topoľčianska zubria zvernica. Z historických pamiatok sa na južnom okraji nachádza Čierny hrad.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.